Aktuálny vývoj pracovnej imigrácie do Slovenskej republiky
23. říjen 2019 Martina Bolečeková komentářeOd vzniku samostatnej Slovenskej republiky (SR), ale najmä od vstupu SR do Európskej únie (EÚ), sa postupne mení profil krajiny v kontexte medzinárodnej migrácie a SR sa čoraz viac dostáva do pozície, kedy už nie je pre väčšinu migrantov iba tranzitnou krajinou, ale čoraz častejšie aj cieľovou krajinou. Od vstupu SR do EÚ počet cudzincov legálne žijúcich v SR narástol takmer šesťnásobne, napriek tomu ostáva ich podiel v rámci obyvateľstva SR veľmi nízky, len 2,2 % populácie, spomedzi krajín EÚ má Slovensko šiesty najnižší podiel cudzincov. Číst dále...
Vojenská doktrína Ruské federace
29. září 2019 Mgr. et Mgr. Jiří Zmrzlý komentářeDalší z článků od šéfredaktora Jiřího Zmrzlého nám tentokrát rozebere vojenskou doktrínu Ruské federace, která je považována za jeden z nejdůležitějších vládních dokumentů země. Věděli jste, že na rozdíl od USA nebo ČLR nemá Rusko žádnou protipovstaleckou doktrínu? To a mnohem více se dozvíte v našem článku. Číst dále...
Jaderná triáda Ruské federace
9. září 2019 Mgr. et Mgr. Jiří Zmrzlý komentářeV roce 1949 SSSR úspěšně otestoval první jadernou bombu. Překonal tak monopol USA v držení této zbraně. V 50. letech se v rámci protiletecké obrany vytvořil útvar raketových oddílů. S postupem času a navýšením počtu raket a jaderných hlavic se tento útvar osamostatnil a i v současnosti jsou jednotky raketových vojsk vyčleněny z protiletecké obrany. Samotný termín „jaderná triáda“ je definice nosičů jaderných střel a schopnost dopravení jaderných střel k protivníkovi. Číst dále...
Účasť veľvyslancov na dúhových pochodoch
29. srpen 2019 Peter Rosputinský komentářeV ostatných rokov sú v letných mesiacoch po vzore mnohých metropol a veľkých miest z iných štátov sveta organizované na viacerých miestach v Českej republike a na Sloven-sku verejné zhromaždenia a sprievody na podporu a presadzovanie práv lesieb, gejov, bisexuálov a transrodových osôb (ďalej len „LGBT“), tzv. dúhové pochody. V Bratislave sú tieto pochody organizované od roku 2010 a v Prahe od roku 2011. V oboch uvedených hlavných mestách získavajú stále väčšiu pozornosť i účasť. Predmetom tohto textu nie je zaoberať sa vnútropolitickými, filozofickými či ideologickými aspektami dúhových pochodov a ani ich hodnotením z morálneho, kultúrneho, spoločenského, politického, právneho alebo iného hľadiska. Cieľom tohto článku je zamyslieť sa nad jedným roz-merom dúhových pochodov, a to nad rozmerom spočívajúcim v otvorenej a medializovanej podpore dúhových pochodov oficiálnymi predstaviteľmi zahraničných vlád na území prijímajúcich štátov v podobe účasti vedúcich diplomatických misií vysie-lajúcich štátov na týchto pochodoch. Inými slovami ide o hľadanie odpovede na otázku, či aktívna participácia veľvyslancov na dúhových pochodoch predstavuje alebo nepred-stavuje zasahovanie do vnútorných záležitostí prijímajúceho štátu. Číst dále...
Bezpečnostní otázky ohrožující japonskou ekonomiku a její roli v asijském makroregionu
17. červenec 2019 Mgr. et Mgr. Jiří Zmrzlý komentářeJaponsko bylo a stále je nazýváno zemí „vycházejícího slunce“. Avšak co tvoří toto slunce? V minulosti to byla silná armáda, která dokázala expandovat všemi směry pacifické oblasti. V současnosti, od konce druhé světové války, je japonská armáda omezena na tzv. sebeobranné jednotky. V 90. letech došlo ke změně japonské ústavy a japonská armáda začala být přezbrojována a modernizována. Začala se stále více zapojovat do mezinárodních mírových misí pod dohledem OSN apod. Druhým faktorem však může být japonská ekonomika a její maximální vzestup. Po konci bipolárního období a nastolení multipolarity si Japonsko už nemusí vybírat mezi dvěma tábory. Nyní se může obrátit na více aktérů. Prvotními znaky multipolarity jsou globalizace a provázání ekonomik. Můžeme si všímat, že státy po celém světě opouštějí politiku geostrategie a vytvářejí novou politiku geoekonomie. Klasickými případy jsou právě Japonsko nebo Čínská lidová republika. Číst dále...
Vývoj koncepcie rozvoja počas štyroch rozvojových dekád Organizácie spojených národov
1. červenec 2019 Martina Bolečeková komentářeKoncepcia rozvoja zahŕňa mnohé aspekty a neustále sa mení tak v čase, ako aj v závislosti od prístupu konkrétnych aktérov. Chápanie rozvoja sa v priebehu vývoja menilo aj v rámci Organizácie Spojených národov (OSN). Až do 80. rokov 20. storočia bol rozvoj vnímaný najmä ako hospodársky rozvoj. Postupne sa však chápanie rozvoja posunulo od užšieho – ekonomického chápania, k širokému multidimenzionálnemu, a v súčasnosti komponenty rozvoja zahŕňajú tak hospodársky rozvoj, ako aj sociálny rozvoj a ochranu životného prostredia, pričom všetky sú navzájom úzko prepojené.
V nasledujúcom texte predstavíme kľúčové momenty vývoja rozvojovej problematiky na pôde OSN, s dôrazom na premeny chápania koncepcie rozvoja až do jej aktuálnej podoby. Štruktúra textu kopíruje jednotlivé rozvojové dekády vyhlásené OSN, pričom v rámci každej sa snažíme poukázať jednak na najvýznamnejšie udalosti a dokumenty prijaté v súvislosti s rozvojovou problematikou, ale najmä na to, ako sa postupne chápanie rozvoja rozširovalo, a ktoré udalosti, resp. aktéri, mali na formovanie koncepcie rozvoja OSN vplyv. Číst dále...
[Nahoru ↑]