Aktuálny vývoj pracovnej imigrácie do Slovenskej republiky
23. říjen 2019 Martina Bolečeková komentářeOd vzniku samostatnej Slovenskej republiky (SR), ale najmä od vstupu SR do Európskej únie (EÚ), sa postupne mení profil krajiny v kontexte medzinárodnej migrácie a SR sa čoraz viac dostáva do pozície, kedy už nie je pre väčšinu migrantov iba tranzitnou krajinou, ale čoraz častejšie aj cieľovou krajinou. Od vstupu SR do EÚ počet cudzincov legálne žijúcich v SR narástol takmer šesťnásobne, napriek tomu ostáva ich podiel v rámci obyvateľstva SR veľmi nízky, len 2,2 % populácie, spomedzi krajín EÚ má Slovensko šiesty najnižší podiel cudzincov.
http://www.wittgensteincentre.org/en/research-themes-groups/migration-drivers-impacts.htmÚvod
Od vzniku samostatnej Slovenskej republiky (SR), ale najmä od vstupu SR do Európskej únie (EÚ), sa postupne mení profil krajiny v kontexte medzinárodnej migrácie[1] a SR sa čoraz viac dostáva do pozície, kedy už nie je pre väčšinu migrantov iba tranzitnou krajinou, ale čoraz častejšie aj cieľovou krajinou. Od vstupu SR do EÚ počet cudzincov legálne žijúcich v SR[2] narástol takmer šesťnásobne, napriek tomu ostáva ich podiel v rámci obyvateľstva SR veľmi nízky, len 2,2 % populácie, spomedzi krajín EÚ má Slovensko šiesty najnižší podiel cudzincov (IOM, 2019).
Na globálnej i regionálnych úrovniach je možné vo vzťahu k rôznym kategóriám migrantov sledovať odlišné vývojové trendy, vo všeobecnosti však dlhodobo platí, že najväčší podiel na migračných tokoch má migrácia pracovná. Na pracovnú migráciu sa zameriava aj väčšina explanačných teórií migrácie, vrátane prvej systematickej teórie migrácie geografa Ravensteina z konca 19. storočia, podľa ktorej majú ľudia tendenciu sťahovať sa z husto osídlených oblastí do oblastí s redšou populáciou a z oblastí s nízkymi príjmami do oblastí s možnosťami vyšších príjmov. K najznámejším ekonomickým teóriám (resp. konceptom) migrácie patrí neoklasická teória, ktorá na makroúrovni vidí hlavné príčiny migrácie v príjmových rozdieloch a podmienkach zamestnania v emigračných a imigračných krajinách, pričom najdôležitejšiu úlohu hrajú predovšetkým rozdielna výška miezd a miera nezamestnanosti, a na mikroúrovni chápe migráciu ako investíciu do ľudských zdrojov; či teória duálneho pracovného trhu, ktorá vychádza z rozdelenia pracovného trhu na primárny a sekundárny sektor, pričom primárny sektor zahŕňa vysokokvalifikovaných odborníkov a sekundárny sektor nekvalifikovaných pracovníkov, ktorí spravidla obsadzujú tzv. 3D jobs (angl. demanding, dirty, dangerous). Podľa tejto teórie sú migračné toky iniciované zamestnávateľmi (predovšetkým v ekonomicky vyspelých krajinách), niekedy dokonca vládami konajúcimi v záujme zamestnávateľov (Brettel, Hollifield, 2000; Massey et al., 2005; Drbohlav, Uherek, 2007; Liďák, 2014).
Primárnym cieľom nasledujúceho príspevku je overiť, či tvrdenie, že najväčší podiel na celkovom objeme migračných tokov má pracovná migrácia, je možné vztiahnuť aj na aktuálnu situáciu v Slovenskej republike. Následne sa zameriame na aktuálne vývojové trendy vo vzťahu k pracovnej migrácii do SR s cieľom identifikovať hlavné premenné, ktoré v súčasnosti ovplyvňujú dynamiku vývoja pracovnej migrácie, s osobitným dôrazom na legálnu pracovnú migráciu z tretích krajín. Zároveň budeme sledovať, či je na pracovnú migráciu do SR z tretích krajín možné uplatniť aj niektoré z tvrdení vyššie zmieňovaných teórií/konceptov.
V súlade s vytýčenými cieľmi najprv uvedieme stručnú charakteristiku stavu imigrácie v SR, a následne sa budeme venovať podrobnejšej analýze aktuálnych migračných tokov v oblasti pracovnej migrácie. V poslednej časti zhodnotíme, ktoré aspekty, ovplyvňujúce dynamiku vývoja pracovnej imigrácie, je možné považovať za najvýznamnejšie.
1 Aktuálny stav imigrácie na Slovensku
Štruktúra migrantov v SR je stále do značnej miery ovplyvnená historickým vývojom. Radoslav Štefančík (2012, s. 66-70) rozlišuje 4 rôzne skupiny imigrantov na Slovensku:
1. Imigranti, ktorí prišli pred rokom 1989. Imigranti v tejto skupine sa prisťahovali do bývalého Československa z rôznych krajín pôvodu v Afrike, Ázii a z bývalého Sovietskeho zväzu, aby získali vzdelanie alebo pracovné zručnosti. Dnes je, podľa tohto autora, úroveň integrácie imigrantov zahrnutých do tejto skupiny veľmi vysoká. Je veľmi časté, že majú slovenského (životného) partnera. Často zastávajú kvalifikované pracovné pozície alebo podnikajú a zároveň vytvárajú pracovné príležitosti. Väčšina imigrantov v tejto skupine už má slovenské občianstvo, zároveň sú najaktívnejší v rôznych združeniach imigrantov na Slovensku.
2. Vojnoví a politickí utečenci. Väčšina z nich prišla počas vojnových konfliktov v bývalej Juhoslávii, neskôr z konfliktných oblastí v Ázii, najmä z Iraku a Afganistanu, ale tiež z Číny a Gruzínska.
3. Pracovní imigranti. Pracovných imigrantov rozdeľuje autor do dvoch ďalších skupín – na imigrantov, ktorí pochádzajú z iných členských štátov EÚ a imigrantov z tzv. tretích krajín. Čo sa týka zamestnania pracovných imigrantov na Slovensku autor konštatuje, že je značne rozmanité – od vysokokvalifikovaných manažérov, lekárov, podnikateľov, až po bežných zamestnancov v rôznych odvetviach.
4. Imigranti kvôli rodinným dôvodom. Táto skupina je značne heterogénna, pričom motivácia príchodu na Slovensku nemusí byť nevyhnutne spojená s myšlienkou trvalej imigrácie, ale napr. so štúdiom alebo prácou. Imigranti v tejto skupine majú v porovnaní s inými imigrantmi obvykle dobré podmienky pre integráciu.
Najpočetnejšiu skupinu cudzincov v SR v súčasnosti predstavujú občania susedných krajín, ktorých k Slovensku často viažu pracovné, rodinné a iné sociálne väzby (Káčerová, Horváthová, 2014; Divinský, 2009). Podiel občanov Českej republiky, Maďarska, Poľska, Rakúska a Ukrajiny na počte cudzincov v SR tvorí 43,4 %, pričom najvyšší podiel na celkovom počte cudzincov v SR – 20,5 %, majú Ukrajinci. Ďalšiu početne významnú skupinu tvoria migranti z južnej a východnej Európy – Rumunska, Bulharska, Ruska, Srbska, ktorí tvoria 23,2 % všetkých cudzincov na Slovensku. V minulosti boli podobne dynamicky sa rozvíjajúcou skupinou cudzincov na Slovensku migranti z ázijských krajín – Vietnamu, Číny, Kórejskej republiky a Thajska, ktorí v súčasnosti tvoria spolu 7,1 % všetkých cudzincov na Slovensku (IOM, 2019).
V súvislosti s členstvom v EÚ a tzv. schengenskom priestore platí v SR odlišný režim pre vstup, pohyb a pobyt pre občanov EÚ, resp. Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) a pre štátnych príslušníkov tzv. tretích krajín, t. j. štátov, ktoré nie sú členskými štátmi EÚ/EHP, čo sa o. i. prejavuje aj v spôsobe spracovania dát. V roku 2018 prekonal počet štátnych príslušníkov tretích krajín s legálnym pobytom na Slovensku počet občanov z iných členských štátov EÚ/EHP s pobytom na Slovensku.
Z hľadiska jednotlivých typov migračných pohybov a kategórií imigrantov v rámci SR nie je možné jednoznačne určiť podiel jednotlivých typov a kategórií na imigračných tokoch. Presnejšie počty možno uviesť len v prípade imigrantov z tretích krajín, nakoľko pri žiadosti o prechodný pobyt na Slovensku sa sleduje aj účel pobytu. Pri prechodnom pobyte sú v štatistikách uvedené nasledujúce typy účelu: zamestnanie, Slovák žijúci v zahraničí[3], podnikanie, zlúčenie rodiny, štúdium, doplnková ochrana, osobitná činnosť (športová činnosť, dobrovoľnícka činnosť, program vlády alebo EÚ, lektorská činnosť) a ostatné účely prechodného pobytu.
Nárast počtu žiadostí o prechodný pobyt sa odrazil pri všetkých najčastejšie uvádzaných účeloch pobytu v rámci danej skupiny nakoľko všetky majú v ostatných piatich rokoch stúpajúcu tendenciu. Avšak najvýraznejší nárast, viac než dvojnásobný, zaznamenávame medzi rokmi 2017 a 2018 pri účele „Zamestnanie“.
Pracovná migrácia z tretích krajín na Slovensku
V SR sa na mesačnej báze sleduje príliv a odliv štátnych príslušníkov tretích krajín aj občanov EÚ/EHP, na pracovný trh[4]. Na základe štatistík zamestnávania cudzincov, ktoré pravidelne zverejňuje Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny na svojom webovom sídle (ÚPSVaR, 2019), sme porovnávali dáta za posledných desať rokov, t. j. od roku 2009 do roku 2018, pričom sme vždy pracovali s dátami zverejnenými za mesiac december príslušného roka. Počet zamestnaných štátnych príslušníkov tretích krajín odvodzujeme od počtov udelených pracovných povolení, resp. od počtu informačných kariet. Osobitným typom povolenia na dočasný pobyt, ktorý sa vydáva štátnym príslušníkom tretích krajín za účelom zamestnania na pozícii vyžadujúcej vyššiu kvalifikáciu je modrá karta EÚ. V SR však nie je modrá karta významnejšie využívaná – od roku 2012 do roku 2017 bolo vydaných spolu 40 modrých kariet[5] (MIC IOM, 2019a; Eurostat, 2017; Eurostat, 2019).
Počas celého sledovaného obdobia až do roku 2015 boli spomedzi cudzincov z tretích krajín zamestnaných na území SR na prvom mieste štátni príslušníci Ukrajiny; od roku 2015 sú to štátni príslušníci Srbska. Štátni príslušníci Kórejskej republiky sa až do roku 2013 (vrátane) umiestňovali na druhom mieste. Ich počty ostali počas celého sledovaného obdobia viac-menej stabilné, ale v posledných rokoch výrazne narástol počet zamestnancov zo Srbska a Ukrajiny, čím sa štátni príslušníci Kórejskej republiky dostali na tretie miesto.
Srbsko sa v prvej trojke krajín pôvodu cudzincov zamestnaných na území SR nachádza od roku 2010 s výnimkou roku 2012, keď ho len o niečo viac než desiatku osôb predbehol Vietnam; v roku 2014 sa Srbsko dostáva na druhé miesto a v nasledujúcom roku na prvé miesto. Pozoruhodný je nárast počtu zamestnancov zo Srbska a Ukrajiny od roku 2017[6], v dôsledku čoho počty zamestnancov zo Srbska a Ukrajiny aktuálne niekoľkonásobne prevyšujú počty zamestnancov z iných tretích krajín.
Keď sa zameriame na rozdiely v priemernej mzde a miere nezamestnanosti v krajinách pôvodu a na Slovensku, v oboch prípadoch je priemerná mzda podstatne nižšia a miera nezamestnanosti vyššia: v prípade Srbska bola priemerná mesačná mzda na konci roka 2018 v prepočte na eurá okolo 443€, v prípade Ukrajiny to bolo dokonca len okolo 329€, kým priemerná mzda na Slovensku v rovnakom období bola 1 162€, priemerná mzda vo výrobe 1 144€ a minimálna mzda 520€; miera nezamestnanosti v Srbsku bola 11,3%, na Ukrajine 8%, na Slovensku len niečo vyše 5% (Trading Economics, 2019; NBS, 2019). Rozdiel vo výške miezd sme identifikovali ako jeden z motívov pracovnej migrácie zo Srbska a Ukrajiny na Slovensko.
Čo sa týka rozmiestnenia zamestnancov z tretích krajín v rámci územia SR, najviac sa ich nachádza v Bratislavskom kraji (v roku 2017 2 874 zamestnaných cudzincov z tretích krajín) a Trnavskom kraji (v roku 2017 2 126 zamestnaných cudzincov z tretích krajín)[7]. Významný nárast počtu zamestnancov z tretích krajín v SR, ktorých počet v decembri roku 2018 dosiahol 32 851 osôb, sa odzrkadlil aj v ich priestorovom rozmiestnení[8] (ÚPSVaR, 2019). K najväčším zamestnávateľom pracovníkov zo zahraničia na Slovensku patria automobilky: na Slovensku majú továrne kórejská automobilka Kia (pri Žiline), nemecký Volkswagen (v Bratislave), francúzsky koncern PSA (v Trnave) a nedávno spustila pri Nitre výrobu automobilka Jaguar Land Rover. Zväz automobilového priemyslu opakovane upozorňoval, že kľúčovým problémom odvetvia zostáva nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily a že je potrebné zjednodušiť podmienky zamestnávania cudzincov (ČTK, 2018).
Nedostatok domácej pracovnej sily s potrebnou kvalifikáciou je najčastejším argumentom používaným na Slovensku v prospech zamestnávania pracovnej sily z tretích krajín. Svedčí o tom aj prax, keďže SR na kontrolu prílevu zahraničnej pracovnej sily využívala ako nástroj testovanie pracovného trhu[9] ; iné nástroje, ako napr. kvóty alebo bodový systém, sa nevyužívali. V rámci národného projektu Prognózy vývoja na trhu práce, ktorý implementoval Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, bola vypracovaná prognóza nedostatkových profesií do roku 2019, z ktorej vyplynulo, že SR bude potrebovať obsadiť vysokokvalifikované pracovné pozície v nasledujúcich oblastiach: účtovníctvo a finančná kontrola, školstvo, ošetrovateľstvo, ako aj riadiacich pracovníkov v rôznych oblastiach, obchodných zástupcov, technikov a lekárov; čo sa týka kvalifikovaných pracovných pozícií bude záujem o vodičov nákladných automobilov a kamiónov, správcov objektov, nastavovačov a obsluhu kovoobrábacích strojov a mechanikov resp. opravárov poľnohospodárskych, ťažobných a priemyselných strojov a zariadení. Z nízko kvalifikovaných pracovných pozícií budú podľa prognózy nedostatkové najmä upratovačky (Frkáňová, 2015).
Aktuálne zverejnené zoznamy[10] potvrdili predpokladané nedostatkové profesie len čiastočne. Za dôvod možno o. i. považovať aj skutočnosť, že úrady práce, sociálnych vecí a rodiny síce spracúvajú monitoring deficitu pracovných síl, ale ten nemožno považovať za úplný, nakoľko zamestnávatelia nemajú povinnosť nahlasovať úradom práce všetky voľné pracovné miesta, len pracovné miesta, ktoré majú záujem obsadiť štátnym príslušníkom tretej krajiny. Okrem kritiky zoznamov zo strany zamestnávateľov týkajúcej sa profesií, ktoré do zoznamov neboli zahrnuté, ale podľa ich názoru chýbajú, zamestnávatelia opakovane poukazovali na pretrvávajúcu zdĺhavosť procesu zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín na Slovensku (Frkáňová, 2015), na čo vláda reagovala zmenami legislatívy a praxe v tejto oblasti (bližšie pozri Pohorelá, 2018; MIC IOM, 2019).
Keď sa bližšie zameriame na posledné dva sledované roky a zamestnania, v ktorých sa uplatnili štátni príslušníci Srbska, resp. Ukrajiny, ktorých bolo na Slovensku najviac, konštatujeme, že ide predovšetkým o zamestnania vyžadujúce nižšiu kvalifikáciu. V rámci vzorky, ktorú tvorilo 4 415 štátnych príslušníkov Srbska[11], v roku 2018 jednoznačne dominovalo zamestnanie v oblasti „operátori a montéri strojov a zariadení“; z 8 173 Ukrajincov pracovalo ako „operátori a montéri strojov a zariadení“ 4 841 osôb a 1 589 osôb pracovalo ako „kvalifikovaní pracovníci a remeselníci“. U štátnych príslušníkov Ukrajiny zároveň zaznamenávame vyššiu vzdelanostnú úroveň: najviac osôb z uvedeného počtu dosiahlo stredoškolské vzdelanie (2 913 osôb stredoškolské odborné, 1 032 úplné stredoškolské a 1 033 úplné stredoškolské všeobecné vzdelanie) a 2 198 vysokoškolské vzdelanie 2. stupňa. Pre porovnanie, v prípade zamestnancov zo Srbska v roku 2018 (z uvedeného počtu) malo najviac osôb dosiahnuté stredoškolské odborné vzdelanie (1 973), resp. úplné stredoškolské vzdelanie (1 192). (ÚPSVaR, 2019) Nakoľko však ide o nekompletné súbory dát, nemožno z nich vyvodiť jednoznačné závery.
Čo sa týka štruktúry pracovných migrantov zo Srbska a Ukrajiny na Slovensku podľa pohlavia konštatujeme, že nezodpovedá aktuálnym celosvetovým ani regionálnym trendom, nakoľko v prípade pracovnej migrácie z uvedených krajín na Slovensko výrazne prevažujú muži: napr. v roku 2018 bol pomer pracovných migrantov a migrantiek zo Srbska 3 603 k 804 a v prípade pracovnej migrácie z Ukrajiny 7 017 k 1 452 s prevahou mužov. Podľa nášho názoru je to dané charakterom obsadzovaných pracovných pozícií.
Výzvy pracovnej migrácie z tretích krajín
Slovenská republika už v súčasnosti pociťuje nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily v určitých priemyselných odvetviach a odborníci sa zhodujú, že tento trend bude pokračovať. Za hlavnú, ale nie jedinú, príčinu môžeme označiť demografických pokles. K ďalším príčinám uvedeného stavu môžeme zaradiť stav školstva, odliv pracovnej sily do zahraničia, ako aj nedostatočnú mobilitu domácej pracovnej sily (Domonkos, Páleník, Radvanský, 2010).
V súvislosti s nedostatkom kvalifikovanej pracovnej sily na slovenskom pracovnom trhu sa dlhšiu dobu diskutovalo o možnostiach angažovať pracovnú silu zo zahraničia. V kľúčovom dokumente migračnej politiky SR s názvom Migračná politika Slovenskej republiky s výhľadom do roku 2020 sa v časti venovanej legálnej migrácii o. i. uvádza, že v dôsledku negatívneho demografického vývoja sú slovenský trh práce ako aj systém sociálneho zabezpečenia vo významnej miere závislé od prílevu ľudského kapitálu zo zahraničia. Slovenská republika deklaruje, že je pripravená „rázne odpovedať na výzvy globálnej súťaže o talenty“, t. j. aktívne ich vyhľadávať a vytvárať podmienky pre ich príchod, ako aj vytvárať pre nich na Slovensku atraktívne prostredie[12]. Cieľovou skupinou aktivít majú byť podľa dokumentu najmä kvalifikovaní a vysoko kvalifikovaní migranti, s dôrazom na kultúrne blízke krajiny pôvodu. Dokument ďalej identifikuje oblasti, v ktorých je potrebné podniknúť aktivity a prijať opatrenia, aby mohol byť tento cieľ v oblasti pracovnej imigrácie čo možno najefektívnejšie napĺňaný (bližšie pozri Migračná politika Slovenskej republiky s výhľadom do roku 2020, 2011, s. 2-3).
Slovenská republika, resp. jej predstavitelia, si teda uvedomujú dôležitosť zamerania pozornosti na problematiku pracovnej imigrácie a aktívneho pôsobenia na „prilákanie“ pracovnej sily zo zahraničia do viacerých sektorov slovenského hospodárstva. V médiách sa najčastejšie hovorí o potrebe prílevu pracovnej sily s vysokou kvalifikáciou zo zahraničia (napr. lekárov a iného zdravotníckeho personálu), ale čoraz častejšie aj o potrebe pracovnej sily s nižšou kvalifikáciou. Pracovná imigrácia je zdôrazňovaná aj v súvislosti s etablovaním sa nadnárodných korporácii v SR (Frkáňová, 2015; Drozd, Frkáňová, Ulrichová, 2013; Mihály, Divinský, 2011). Môžeme teda konštatovať, že aktuálna situácia na Slovensku potvrdzuje aj tvrdenia teórie/konceptu duálneho pracovného trhu.
Uznesením vlády SR č. 473 z 10. októbra 2018 schválila Vláda Slovenskej republiky Stratégiu pracovnej mobility cudzincov v Slovenskej republike, ktorú pripravilo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny s cieľom regulovať zamestnávanie pracovníkov z tretích krajín na Slovensku. Minister práce, sociálnych vecí a rodiny v tejto súvislosti zdôraznil, že ide o dočasné opatrenia na riešenie aktuálneho nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily na slovenskom trhu práce, ktoré neohrozia slovenských zamestnancov, ich mzdy či sociálny štandard, pretože zahraniční pracovníci musia pracovať za rovnakých podmienok ako domáci (MPSVaR, 2018). Aktivity na podporu pracovnej imigrácie sa však nestretávajú s jednoznačnou podporou, pričom hlavný argument predstavuje stále vysoká miera nezamestnanosti v niektorých regiónoch Slovenska[13]. Najväčšiu výzvu pri zamestnávaní cudzincov na Slovensku však, podľa nášho názoru, predstavujú značne negatívne postoje voči imigrácii, a to tak u verejnosti, ako aj u mnohých politických predstaviteľov, ktoré sú v SR prítomné už niekoľko rokov (bližšie pozri napr. Bolečeková, Androvičová, 2015; Filadelfiová a kol., 2011), a to aj napriek tomu, že väčšina migrantov prispieva do sociálneho systému a bezpochyby aj k hospodárskemu, spoločenskému a kultúrnemu rozvoju hostiteľskej krajiny (bližšie pozri napr. Letavajová, Divinský, 2019; Olejárová, Čajka, 2016).
Záver
Imigrácia pracovnej sily zo zahraničia bola dlhú dobu považovaná za marginálny nástroj riešenia nedostatku pracovnej sily v SR, pričom bolo konštatované, že je v záujme SR uspokojovať nedostatok pracovnej sily predovšetkým prostredníctvom zamestnávania osôb registrovaných v evidencii úradov práce, a zároveň zabezpečením, aby systém vzdelávania „produkoval“ absolventov, ktorých kvalifikácia bude zodpovedať požiadavkám trhu práce. V ostatných rokoch sa však podmienky (nielen) na Slovensku významne zmenili a aj v SR už boli prijaté opatrenia zamerané na riešenie nedostatku pracovných síl prostredníctvom pracovnej imigrácie.
V súčasnosti môžeme konštatovať, že pracovná migrácia má najväčší podiel na migračných tokoch smerujúcich na Slovensko, čo je v súlade s celosvetovými trendmi. Za akcelerátori aktuálneho nárastu počtu cudzincov zamestnaných na Slovensku, a osobitne nárastu počtu štátnych príslušníkov z tretích krajín, považujeme predovšetkým aktuálny stav slovenského hospodárstva (vyššia úroveň miezd ako v krajinách pôvodu, z ktorých pochádza najviac pracovným migrantov) a situáciu na trhu práce (nízka miera nezamestnanosti). Vývoj slovenského hospodárstva bude, podľa nášho názoru, aj naďalej určujúci pre budúci vývoj v oblasti zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín v SR.
Predstavitelia štátu deklarovali záujem uľahčovať vstup na pracovný trh predovšetkým štátnym príslušníkom „kultúrne blízkych“ tretích krajín a aktuálne dáta potvrdzujú, že sa tento zámer darí v praxi realizovať, nakoľko najväčší nárast počtov sme zaznamenali u štátnych príslušníkov Srbska a Ukrajiny, ktoré sú na Slovensku spravidla považované za kultúrne blízke.
V súčasnosti by bolo pre SR prínosné, keby sa prílev pracovných migrantov, osobitne kvalifikovaných pracovných migrantov, podarilo ešte zvýšiť. Získavanie kvalifikovanej pracovnej sily z tretích krajín do SR však naráža na konkurenciu iných štátov. Odborníci sa zhodli na tom, že deficit pracovných síl bude možné riešiť iba prostredníctvom súbehu viacerých politík, najmä populačnej a rodinnej politiky, mobilizácie zdrojov pracovných síl v rámci SR, ako aj migračnej politiky.
Poďakovanie
Tento článok vznikol v rámci riešenia projektu VEGA 1/0116/18 „Konvergencia a divergencia v medzinárodnom riadení ľudských zdrojov“.
Literatúra
Bolečeková, M. – Androvičová, J. 2015. The Slovak attitudes towards immigrants in the context of the current refugee and migration crisis. Chorzowskie studia polityczne. Poznań : Wydawnictwo Wyższej Szkoły Bankowej, No. 10, 241-258.
BRETTEL, C., HOLLIFIELD, J. F. 2000. Migration Theory: Talking across disciplines. London : Routledge.
ČTK, 2018. Slovensko je automobilová veľmoc. Tento rok však bude kritický [online]. Webové sídlo HN online, 16. januára 2018 [cit. 27. septembra 2019]. Dostupné z:https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/1676074-slovensko-je-automobilova-velmoc-tento-rok-vsak-bude-kriticky
Divinský, B. 2009. Migračné trendy v Slovenskej republike po vstupe krajiny do EÚ (2004-2008). Bratislava: IOM Medzinárodná organizácia pre migráciu.
Domonkos, T. – Páleník, M. – Radvanský, M. 2010. Saturovanie dopytu po pracovnej sile prostredníctvom migrácie v Slovenskej republike: Národná štúdia pre Európsku migračnú sieť. Bratislava: IOM Medzinárodná organizácia pre migráciu.
DRBOHLAV, D., UHEREK, Z. 2007. Reflexe migračních teorií. Geografie – Sborník České geografické společnosti, Vol. 112, No. 2, 125-141.
Drozd, P. – Frkáňová, A. – Ulrichová, N. 2013. Získavanie vysokokvalifikovaných a kvalifikovaných štátnych príslušníkov tretích krajín do Slovenskej republiky: Malá tematická štúdia Národného kontaktného bodu Európskej migračnej siete v SR. Bratislava: EMN.
Eurostat, 2017. EU Blue Card by type of decision, occupation and citizenship [online]. Webové sídlo Eurostat [cit. 10. júna 2019]. Dostupné z: http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do
Eurostat, 2019. Residence permits – statistics on authorisations to reside and work [online]. Webové sídlo Eurostat [cit. 10. júna 2019]. Dostupné z: https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/pdfscache/70280.pdf
Filadelfiová J. – GyarfÁŠová, O. – Sekulová, M. – Hlinčíková, M. 2011. Migranti na slovenskom trhu práce : problémy a perspektívy. Ekonomické aspekty migrácie a integrácie migrantov. Bratislava: Inštitút pre verejné otázky.
Frkáňová, A. 2015. Stanovovanie nedostatku pracovných síl a potrieb pracovnej migrácie z tretích krajín v Slovenskej republike: Malá tematická štúdia Národného kontaktného bodu Európskej migračnej siete v Slovenskej republike. Bratislava: EMN.
IOM, 2019. Migrácia na Slovensku [online]. Webové sídlo Medzinárodnej organizácie pre migráciu [cit. 27. mája 2019]. Dostupné z: https://iom.sk/sk/migracia/migracia-na-slovensku.html
IOM, 2019a. Základné pojmy v oblasti migrácie a integrácie cudzincov. [online]. Webové sídlo Medzinárodnej organizácie pre migráciu [cit. 27. mája 2019]. Dostupné na internete: https://www.iom.sk/sk/pre-media/zakladne-pojmy-o-migracii.html
Káčerová, M. – Horváthová, R. 2014. Zahraničná migrácia Slovenska – demografické a priestorové aspekty. Slovenská štatistika a demografia. 24(2), 33-51.
Letavajová, S. – Divinský, B. 2019. Migration and development in Slovakia. Bratislava: Caritas Slovakia.
LIĎÁK, J. 2014. International Migration, Europe and Migration from Africa. Asian and African Studies. Bratislava : Institute of Oriental Studies, Slovak Academy of Sciences. Vol. 23, No. 2, 226-254.
Massey, D. S. et. al. 2005. Worlds in motion. Understanding international migration at the end of the millenium. New York : Oxford.
MIC IOM, 2019. Od 1. januára 2019 zmeny (najmä) pri zamestnávaní cudzincov [online]. Webové sídlo Migračného informačného centra IOM [cit. 7. júna 2019]. Dostupné z: https://www.mic.iom.sk/sk/novinky/566-od-1-januara-2019-zmeny-najmae-pri-zamestnavani-cudzincov.html
MIC IOM, 2019a. EU Blue Card [online]. IOM Migration Information Centre web site [cit. 10. júna 2019]. Dostupné z: https://www.mic.iom.sk/en/residence/temporary-residence/236-modra-karta-eu-2.html
Migračná politika Slovenskej republiky s výhľadom do roku 2020. Uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 574 z 31. augusta 2011.
Mihály, G. – Divinský, B. (eds.) 2011. Nové trendy a prognóza pracovnej migrácie v Slovenskej republike do roku 2020 s výhľadom do roku 2050. Bratislava: Trexima.
MPSVaR, 2018. Stratégia pracovnej mobility cudzincov v SR [online]. Webové sídlo Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR [cit. 7. júna 2019]. Dostupné na internete: https://www.employment.gov.sk/sk/informacie-cudzincov/aktuality/strategia-pracovnej-mobility-cuzdincov-sr.html
MV SR, 2019. Ročenky: Štatistický prehľad legálnej a nelegálnej migrácie v Slovenskej republike [online]. Webové sídlo Ministerstva vnútra SR [cit. 27. mája 2019]. Dostupné z: https://www.minv.sk/?rocenky
NBS, 2019. Kurzový lístok vybraných cudzích mien voči EUR [online]. Webové sídlo Národnej banky Slovenska [cit. 27. septembra 2019]. Dostupné z:https://www.nbs.sk/sk/statisticke-udaje/kurzovy-listok/kurzovy-listok-vybranych-cudzich-mien-voci-eur
Olejárová, B. – Čajka, P. 2016. Vplyv migrácie z tretích krajín na sociálno-ekonomickú stabilitu členských štátov Európskej únie. Geografické informácie: časopis Katedry geografie a regionálneho rozvoja FPV UKF v Nitre. Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa, 20(2), 274-286.
Pohorelá, P. 2018. Najdôležitejšie zmeny v zamestnávaní cudzincov od 1. 5. 2018 [online]. Webové sídlo Podnikajte.sk [cit. 7. júna 2019]. Dostupné z: https://www.podnikajte.sk/zakonne-povinnosti-podnikatela/zamestnavanie-cudzincov-1-5-2018
Stratégia pracovnej mobility cudzincov v Slovenskej republike, Uznesenie vlády SR č. 473 z 10. októbra 2018.
Štefančík, R. 2012. Migrácia a migračná politika na Slovensku. In: Štefančík, R. – Lenč, J. Mladí migranti v slovenskej spoločnosti: Medzinárodná migrácia, moslimovia, štát a verejná mienka, Brno: Tribun EU, 60-86.
Trading Economics, 2019. Indicators [online]. Webové sídlo Trading Economics [cit. 27. septembra 2019]. Dostupné z:https://tradingeconomics.com/countries
ÚPSVaR, 2018. Nezamestnanosť – mesačné štatistiky [online]. Webové sídlo Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny [cit. 10. júna 2019]. Dostupné z: https://www.upsvr.gov.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky.html?page_id=1254
ÚPSVAR, 2019. Zamestnávanie cudzincov – štatistiky [online]. Webové sídlo Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny [cit. 7. júna 2019]. Dostupné z: http://www.upsvar.sk/statistiky/zamestnavanie-cudzincov-statistiky.html?page_id=10803
ÚPSVAR, 2019a. Zamestnávanie cudzincov. Zoznam zamestnaní s nedostatkom pracovnej sily [online]. Webové sídlo Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny [cit. 7. júna 2019]. Dostupné z: https://www.upsvr.gov.sk/sluzby-zamestnanosti/zamestnavanie-cudzincov/zoznam-zamestnani-s-nedostatkom-pracovnej-sily.html?page_id=806803
VARGOVÁ, Z. 2018. Inštitút „Slovák žijúci v zahraničí“, možnosti a výhody jeho získania [online]. Webové sídlo epravo, 17. apríla 2018 [cit. 27. septembra 2019]. Dostupné z:https://www.epravo.sk/top/clanky/institut-slovak-zijuci-v-zahranici-moznosti-a-vyhody-jeho-ziskania-4047.html
[1] Miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku na konci decembra 2018 bola 5,04 %. Poradie krajov podľa miery evidovanej nezamestnanosti (od najvyššej): Prešovský (8,61 %), Košický (8,17 %), Banskobystrický (7,03 %), Žilinský (4,04 %), Nitriansky (3,12 %), Trenčiansky (2,93 %), Bratislavský (2,62 %) a Trnavský (2,31 %). Okresmi s najvyššou evidovanou mierou nezamestnanosti v danom období boli Rimavská Sobota (16,15 %), Kežmarok (15,21 %), Rožňava (13,92 %) a Revúca (13,71 %) (ÚPSVaR, 2018).
[2] Tým sa rozumie napr. transparentnosť systému, zníženie administratívnej náročnosti, posilnenie zodpovednosti zúčastnených strán, pracovnoprávna ochrana migrantov a posilnenie integračných opatrení.
[3] V zmysle zákona č. 5/2004 Z. z. Zákon o službách zamestnanosti o zmene a doplnení niektorých zákonov § 12 Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny zverejňuje zoznam zamestnaní s nedostatkom pracovnej sily za uplynulý kalendárny štvrťrok v okresoch, v ktorých priemerná miera evidovanej nezamestnanosti bola nižšia ako 5 %. (bližšie pozri ÚPSVaR, 2019a).
[4] Informácia o vykonávanom zamestnaní nie je uvedená pri všetkých pracovných povoleniach.
[5] Najvýraznejší medziročný nárast v prípade štátnych príslušníkov Srbska zaznamenávame v roku 2017 (v decembri 2017 o 12 574 viac než v decembri predchádzajúceho roka), v prípade štátnych príslušníkov Ukrajiny v roku 2018 (v decembri 2018 o 8 348 viac než v decembri predchádzajúceho roka).
[6] V Bratislavskom kraji bol v roku 2017 okresom s najvyšším počtom zamestnaných cudzincov z tretích krajín okres Bratislava I (644 osôb), v Trnavskom kraji jednoznačne dominoval okres Trnava (1 754 osôb).
[7] Ďalšie okresy Slovenska s počtom zamestnaných cudzincov z tretích krajín nad 300 osôb v roku 2017: Bratislava II (453), Malacky (420), Bratislava III (380), Bratislava V (318), Senec (369), Trenčín (372), Nitra (634) a Žilina (454).
[8] Počet zamestnancov z tretích krajín stúpol v roku 2018 vo všetkých krajoch, hoci naďalej dominujú Bratislavský kraj (5 769 osôb) a Trnavský kraj (3 480). Významný nárast, približne trojnásobný, zaznamenal v roku 2018 Trenčiansky kraj (2 246), ktorý sa spomedzi krajov umiestnil na treťom mieste. Zvýšil sa aj počet okresov s 300 a viac zamestnanými cudzincami z tretích krajín, v Bratislavskom kraji sem okrem okresu Pezinok môžeme zaradiť všetky okresy. Naopak v Banskobystrickom a Prešovskom kraji sa ani v roku 2018 nenachádzal žiadny okres, v ktorom by bolo zamestnaných aspoň 300 cudzincov z tretích krajín a v Košickom kraji to bol len jeden okres – Michalovce (455 osôb).
[9] Testovanie pracovného trhu označuje postup aplikovaný pri zamestnávaní pracovníkov z tretích krajín a znamená, že ak je na národnom trhu práce alebo na pracovnom trhu EÚ k dispozícii kvalifikovaný kandidát na nahlásené voľné pracovné miesto, zamestnávateľ môže zamestnať kvalifikovaného štátneho príslušníka tretej krajiny len vtedy, ak dostatočne zdôvodní nevyhnutnosť zamestnať práve jeho; zdôvodnenie posudzuje úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (bližšie pozri Frkáňová, 2015, s. 20-25).
[10] Monitoring mobility pracovníkov v rámci EÚ (t. j. pohyb pracovníkov s krajín EÚ aj tretích krajín, ktorí sa v SR zamestnajú, alebo zo SR odchádzajú pracovať do iného členského štátu EÚ) sa v SR osobitne nevykonáva. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny však vedie centrálnu evidenciu údajov o nástupe do zamestnania (občana členského štátu EÚ, štátneho príslušníka tretej krajiny, ich rodinných príslušníkov); evidenciu o vydaní aj zrušení potvrdení o možnosti obsadiť voľné pracovné miesto, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu (na účel udelenia modrej karty EÚ); evidenciu o vydaní aj zrušení potvrdení o možnosti obsadiť voľné pracovné miesto; a evidenciu udelených a odňatých povolení na zamestnanie (Frkáňová, 2015).
[11] Ich počet je zahrnutý v počtoch pracovných povolení.
[12] Právny inštitút „Slovák žijúci v zahraničí“ nie je výlučne čestným postavením zahraničných osôb deklarujúcich svoju príslušnosť k Slovákom a slovenskej komunite, ale môže sprostredkovať výhody v oblasti pobytu a podnikania na území Slovenskej republiky (bližšie pozri Vargová, 2018).
[13] V texte budeme požívať terminológiu z oblasti medzinárodnej migrácie v súlade s definíciami Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM, 2019a). Nakoľko sa v texte zaoberáme výlučne medzinárodnou migráciou, prívlastok „medzinárodná“ ďalej nebudeme uvádzať a pod „migráciou“ budeme rozumieť „medzinárodnú migráciu“.
[14] Informácie o počtoch a typoch povolení na pobyt udelených cudzincom na území SR je možné získať zo štatistík Hraničnej a cudzineckej polície, ktoré pravidelne zverejňuje na svojom webovom sídle Prezídium policajného zboru Ministerstva vnútra SR vo forme ročenky s názvom Štatistický prehľad legálnej a nelegálnej migrácie v Slovenskej republike (MV SR, 2019).
Jak citovat tento text?
Bolečeková, Martina. Aktuálny vývoj pracovnej imigrácie do Slovenskej republiky [online]. E-polis.cz, 23. říjen 2019. [cit. 2024-10-03]. Dostupné z WWW: <http://www.e-polis.cz/clanek/aktualny-vyvoj-pracovnej-imigracie-do-slovenskej-republiky.html>. ISSN 1801-1438.
[Nahoru ↑]
Hodnocení
Hodnocení: 1 hvězdiček / Hodnoceno: 1x
