Finančná kondícia samosprávnych krajov

 17. květen 2018  Eleonóra Kováčová  komentáře

Samosprávne kraje, vyššie územné celky, prešli od svojho vzniku v roku 2001 zložitým vývojom. Samosprávne kraje si už šestnásť rokov plnia svoje funkcie minimálne v tom, že plnia svoje originálne a delegované kompetencie (Kováčová, 2014). V rámci fiškálnej decentralizácie, samosprávne kraje získali väčší objem finančných prostriedkov. Avšak, v oblasti financovania kompetencií to samosprávne kraje nemali vždy jednoduché. Problémy s financovaním kompetencií sú rovnaké pre všetky samosprávne kraje, či už je to v oblasti dopravy, školstva, zdravotníctva, sociálnej starostlivosti, ako aj v ďalších oblastiach.

zdroj: autorzdroj: autor

Samosprávne kraje hospodária ročne s viac ako miliardou EUR a je len na škodu každého samosprávneho kraja, ak občania o jeho činnosť neprejavia potrebný záujem. Článok ponúka porovnanie hospodárenia jednotlivých samosprávnych krajov s poukázaním na ich priority, silné alebo slabé stránky.

Tabuľka č. 1: Hospodárenie VÚC za rok 2016

Por.

č.

Samosprávny

kraj/VÚC

Finančné

zdravie

Celkový

dlh v %

Dlhová služba

v %

Dlh na

1 obyvateľa v EUR

Bilancia bežného

účtu

v %

Záväzky

po splatnosti

k príjmom v %

Záväzky viac ako 60 dní po splatnosti v %

1.

NSK

+5,02

16,29

1,79

36

+9,34

0,0

0,0

2.

TSK

+4,85

39,69

2,45

82

+17,21

0,0

0,0

3.

ŽSK

+4,85

28,47

2,35

65

+13,76

0,0

0,0

4.

BSK

+4,81

29,67

2,31

60

+7,41

0,1

0,0

5.

TTSK

+4,66

35,40

2,80

74

+9,61

0,0

0,0

6.

PSK

+4,57

32,12

1,12

67

+14,58

0,0

0,0

7.

BBSK

+4,34

25,72

4,18

58

+13,22

0,7

0,7

8.

KSK

+4,20

25,49

11,40

52

+7,97

0,0

0,0

Priemer

za VÚC

+4,39

29,35

3,71

61,75

+11,66

0,1

0,1

Zdroj: Vlastné spracovanie podľa zdrojov, dostupných na: http://www.ineko.sk/clanky/vsetky-zupy-si-zlepsili-financne-zdravie-najviac-trencianska

 

Údaje sú čerpané z dostupných zdrojov Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO), ktorý vypracoval analýzu hospodárenia samosprávnych krajov za rok 2016 (viď Tabuľka č. 1). Hodnotenie finančného zdravia zahŕňa popri zákonnom dlhovom kritériu aj dlhovú službu, dlh v prepočte na jedného obyvateľa, záväzky po splatnosti k príjmom a záväzky viac ako 60 dní po lehote splatnosti, bilanciu bežného a kapitálového účtu spolu (základná bilancia), či okamžitú bilanciu. Skóre finančného zdravia je možné dosiahnuť v rozmedzí od 0 (najhorší možný výsledok) až po +6 (najlepší výsledok).

 

Graf č. 1: Porovnanie VÚC podľa výšky dlhu v prepočte na jedného obyvateľa

 

Zdroj: Vlastné spracovanie.

Z grafu č. 1 vyplýva, že najmenej zadlženým samosprávnym krajom v roku 2016 bol  Nitriansky samosprávny kraj, ktorého dlh dosiahol úroveň 16,29 %, čo v prepočte na 1 obyvateľa predstavuje 36 EUR (viď Graf č. 1). Nitriansky samosprávny kraj v hodnotení dosiahol najvyššiu priečku, a jeho finančné zdravie bolo hodnotené ako výborné. Naopak, najviac zadlženým samosprávnym krajom za rok 2016 bol Trenčiansky samosprávny kraj (39,69 %), ktorého dlh v prepočte na 1 obyvateľa predstavuje až 82 EUR (viď Graf č. 1). I napriek uvedeným skutočnostiam, Trenčiansky samosprávny kraj sa v celkovom hodnotení finančného zdravia umiestnil na druhom mieste (viď Tabuľka č. 1). V hodnotení zadlženosti, za Trenčianskym samosprávnym krajom nasleduje Trnavský samosprávny kraj (35,40 %) a Prešovský samosprávny kraj (32,12 %).

Bratislavský samosprávny kraj

Bratislavský samosprávny kraj má obrovský handicap, nakoľko je najbohatším krajom, nemá prístup k finančným prostriedkom z európskych štrukturálnych fondov. Dôkazom toho je aj technický stav budov škôl, sociálnych zariadení, nemocníc, na obnovu ktorých nie je možné žiadať finančné prostriedky z Európskej únie. Preto veľkú časť investícií samosprávny kraj realizuje z vlastných zdrojov. Bratislavský samosprávny kraj mal v roku 2016 dlh na úrovni 29,67 %, pričom v prepočte na jedného obyvateľa dlh predstavuje čiastku vo výške 60 Eur (viď Graf č. 1). Podľa hodnotenia INEKO, Bratislavský samosprávny kraj dosiahol skóre finančného zdravia na úrovni +4,81 a umiestnil sa na štvrtom mieste (viď Tabuľka č. 1).

Trnavský samosprávny kraj

Trnavský samosprávny kraj v období rokov 2013 – 2017 zrekonštruoval v rámci úverových a vlastných zdrojov 81 kilometrov ciest, celkovo za 25,1 milióna eur. Na rekonštrukciu ciest II. a III. triedy bolo vyčerpaných 13 710 117 eur z európskych štrukturálnych fondov EÚ. Samosprávny kraj v posledných rokoch znižoval aj svoje zadlženie. Podľa INEKO, v rámci hodnotenia hospodárenia samosprávnych krajov za rok 2016, Trnavský samosprávny kraj dosiahol piate miesto. V roku 2016 mal dlh na úrovni 35,4 %, čo v prepočte na jedného obyvateľa predstavuje 74 eur (viď Graf č. 1). Podľa hodnotenia INEKO, Trnavský samosprávny kraj dosiahol skóre finančného zdravia na úrovni +4,66  (viď Tabuľka č. 1). Vysokú zadlženosť možno odôvodniť aj tým, že samosprávny kraj získal veľký obnos finančných prostriedkov zo zdrojov EÚ na obnovu budov školských zariadení, sociálnych služieb, na cesty a i., a finančné prostriedky na spolufinancovanie si musel požičať. Pri hodnotení ekonomického zdravia je však dôležité poznať štruktúru dlhu ako aj to, čo dlh spôsobilo. Pretože ak dlh tvoria hlavne požičané prostriedky potrebné na spolufinancovanie, tieto sa časom vrátia, či už vo forme úspor na energiách alebo na kvalite ciest a pod.

 

Trenčiansky samosprávny kraj

Trenčiansky samosprávny kraj je v súčasnosti v dobrej finančnej kondícii. Avšak, v roku 2013 novozvolený predseda samosprávneho kraja, J. Baška, prevzal samosprávny kraj v zložitej finančnej situácii. Niekoľko rokov po sebe nebol schválený rozpočet a samosprávny kraj pôsobil v rozpočtovom provizóriu. Dnes je už situácia iná, a v hodnotení ekonomického zdravia samosprávnych krajov za rok 2016 sa Trenčiansky samosprávny kraj umiestnil v poradí na druhom mieste. Podľa INEKO, samosprávny kraj hospodári dobre, aj keď mal v roku 2016 dlh na úrovni 39,69 %. Skóre finančného zdravia dosiahol samosprávny kraj na úrovni +4,85 (viď Tabuľka č. 1).

Nitriansky samosprávny kraj

Nitriansky samosprávny kraj je podľa hodnotenia INEKO finančne najzdravším samosprávnym krajom. V rebríčku hodnotených samosprávnych krajov sa umiestnil na prvom mieste a skóre finančného zdravia dosiahol na úrovni +5,02 (viď Tabuľka č. 1). Nitriansky samosprávny kraj ako jediný dosiahol skóre nad úroveň +5, je vo výbornej finančnej kondícii. V roku 2016 mal dlh na úrovni 16,29 %, čo je najnižší dlh v porovnaní s ostatnými samosprávnymi krajmi. Nitriansky samosprávny kraj má zdanlivo iné problémy ako napr. Banskobystrický, Prešovský alebo Košický samosprávny kraj. Nitriansky samosprávny kraj skôr zažíva krízu hojnosti. Do samosprávneho kraja prichádzajú nové investície, ako napr. v podobe automobilky JAGUAR, s čím je spojený aj prílev nových zamestnancov, ktorí síce v Nitrianskom samosprávnom kraji trvalý pobyt nemajú, ale za prácou dennodenne cestujú, tzv. free riders. Problémy v kraji sa týkajú skôr komfortu a kvality života z hľadiska veľkého ekonomického náporu. Problémom zostáva aj kvalita dopravy, či kvalita samotného bývania.

Žilinský samosprávny kraj

Žilinský samosprávny kraj sa podľa INEKO v hodnotení finančného zdravia samosprávnych krajov za rok 2016 umiestnil na treťom mieste. Samosprávny kraj mal dlh na úrovni 28,47 %, a skóre finančného zdravia dosiahol na úrovni +4,85, podobne ako Trenčiansky samosprávny kraj (viď Tabuľka č. 1). Žilinský samosprávny kraj má v záujme rozvíjať najmä služby pre občanov, a prioritne služby v oblasti zdravotníctva a školstva. Plánuje rozšíriť kapacitu sociálnych zariadení a zabezpečiť kvalitné služby pre seniorov. Medzi najdôležitejšie priority patrí aj rekonštrukcia ciest a mostov, dobudovanie diaľničného prepojenia a diaľničných úsekov D1, D3, ako aj rýchlostných ciest R1 a R3, čo má rozhodne väčší aspekt ako len presmerovanie dopravy.

 

Banskobystrický samosprávny kraj

Banskobystrický samosprávny kraj sa v rámci hodnotenia finančného zdravia za rok 2016 umiestnil, v porovnaní s ostatnými samosprávnymi krajmi, na predposlednom siedmom mieste, a podľa INEKO získal skóre na úrovni +4,34. Za Banskobystrickým samosprávnym krajom sa v rebríčku hodnotenia nachádza už len Košický samosprávny kraj (viď Tabuľka č. 1). V roku 2016 mal samosprávny kraj dlh na úrovni 25,72 %.

Banskobystrický samosprávny kraj v období rokov 2013 – 2017, kedy bol predsedom M. Kotleba, nemal možnosť čerpať finančné prostriedky z EÚ, čím bol výrazne znevýhodnený v porovnaní s ostatnými samosprávnymi krajmi. Bolo to hlavne pre štýl problematického vládnutia, spôsob komunikácie M. Kotlebu s Vládou Slovenskej republiky, ale aj pre spôsob zamestnávania ľudí na Úrade Banskobystrického samosprávneho kraja. Z Bruselu boli eurofondy pre samosprávny kraj pozastavené a kraj tak prišiel o 20 miliónov eur, ktoré  nemohol využiť pre svoj rozvoj. Zostávajú približne už len dva roky na to, aby mohol Banskobystrický samosprávny kraj dobehnúť zameškané a využiť ešte možnosť dočerpať eurofondy, nakoľko sa Programovacie obdobie v roku 2020 končí a doba na čerpanie eurofondov vyprší.

 

Prešovský samosprávny kraj

Prešovský samosprávny kraj sa v hodnotení finančného zdravia za rok 2016, v porovnaní s ostatnými samosprávnymi krajmi, umiestnil na šiestej priečke. Podľa INEKO, samosprávny kraj získal skóre +4,57 (viď Tabuľka č. 1). V roku 2016 mal samosprávny kraj dlh na úrovni 32,12 %, a v prepočte na jedného obyvateľa dlh predstavuje 67 eur (viď Graf č. 1). Prešovský samosprávny kraj patrí k regiónom s najvyššou mierou nezamestnanosti, a preto hlavnou prioritou samosprávneho kraja je dobudovanie ciest a infraštruktúry, pretože: „Tam, kde sú cesty, tam príde práca, investori, a kde je práca sú aj rodiny pokope“ (Majerský, 2017, s. 4). Pozornosť je potrebné venovať najmä mladým ľuďom, aby neodchádzali z kraja, a aby mali zmysel žiť v Prešovskom samosprávnom kraji.

Košický samosprávny kraj

Košický samosprávny kraj sa v hodnotení finančného zdravia za rok 2016, v porovnaní s ostatnými samosprávnymi krajmi, umiestnil najhoršie – umiestnil sa na poslednom mieste a patrí mu ôsma priečka. Podľa hodnotenia INEKO, samosprávny kraj získal skóre finančného zdravia na úrovni +4,20 (viď Tabuľka č. 1). Za rok 2016 samosprávny kraj vykazuje dlh na úrovni 25,49 %, čo v prepočte na jedného obyvateľa predstavuje 52 eur (viď Graf č. 1). Rovnako aj pre Košický samosprávny kraj je prioritou začať rokovania s novými investormi a vytvárať nové pracovné príležitosti. V oblasti dopravnej infraštruktúry plánuje samosprávny kraj zefektívniť spôsob opráv krajských ciest a riešiť alternatívne návrhy na dostavbu diaľnice D1 a rýchlostnej cesty R2.

 

Z porovnania samosprávnych krajov (viď Tabuľka č. 1 a Graf č. 1) možno konštatovať, že na poprednom mieste sa v rebríčku hodnotenia finančného zdravia samosprávnych krajov na Slovensku,  za rok 2016, umiestnil Nitriansky samosprávny kraj (+5,02), ktorý sa  v porovnaní s ostatnými samosprávnymi krajmi vyznačoval aj najnižšou zadlženosťou (16,29 %). Najhorším finančným zdravím disponoval Košický samosprávny kraj (+4,20). Podľa novozvoleného predsedu, R. Trnku, Košický samosprávny kraj sa za uplynulých dvanásť rokov uberal cestou, ktorá je neudržateľná a takýmto smerom nemôže pokračovať ďalej (Trnka, 2017). Najvyššiu zadlženosť za rok 2016 síce preukázal Trenčiansky samosprávny kraj (39,69  %), ale v celkovom hodnotení finančného zdravia sa umiestnil na druhom mieste. Trenčiansky samosprávny kraj si v porovnaní s ostatnými samosprávnymi krajmi najvýraznejšie polepšil svoje finančného zdravie, a podľa bilancie bežného účtu sa mu podarilo dosiahnuť aj najvyšší prebytok (+17,21 %). V hodnotení zadlženosti, za Trenčianskym samosprávnym krajom nasleduje Trnavský samosprávny kraj (35,40 %) a Prešovský samosprávny kraj (32,12 %). V hodnotení záväzkov viac ako 60 dní po splatnosti, najväčší problém v porovnaní s ostatnými samosprávnymi krajmi mal Banskobystrický samosprávny kraj, ktorého schopnosť plniť si záväzky nedosiahla žiaducu nulovú toleranciu, ale úroveň 0,73 %.

Z uvedeného  jednoznačne vyplýva, že efektívnejšie rozhodovanie vo verejnej správe, a platí to aj pre regionálnu samosprávu, si vyžaduje hľadanie a uplatňovanie nových spôsobov práce a nové finančné zodpovednosti. Svoje nezastupiteľné miesto v riadení a usmerňovaní samosprávnych činností má kvalitný manažment, ktorý: „má priamy vplyv na riadiace a rozhodovacie činnosti, je dôležitým koordinátorom všetkých činností  a zohráva významnú úlohu pri aktivácii občanov v rozhodovaní a v sociálno-ekonomickom rozvoji“ (Kováčová, 2010, s. 134).

Záver

Samosprávne kraje vstúpili v roku 2017 v poradí už do piateho funkčného obdobia, ktoré je veľkou zodpovednosťou voči občanom, ktorí im zverili svoju dôveru v spravodlivé a efektívne rozhodovanie o cestnej infraštruktúre, o regionálnej doprave a regionálnom rozvoji, ako aj rozhodovanie v sociálnej oblasti, v zdravotníctve, v školstve či v kultúre. Samosprávne kraje prešli od svojho vzniku v roku 2001 zložitým vývojom. Už šestnásť rokov si plnia svoje funkcie minimálne v tom, že plnia svoje originálne a delegované kompetencie. V rámci fiškálnej decentralizácie, samosprávne kraje získali väčší objem finančných prostriedkov, vďaka ktorým sú schopné zabezpečiť svoje úlohy a služby pre občanov, žijúcich na ich území. Avšak, v oblasti financovania kompetencií to samosprávne kraje nemali vždy jednoduché. Problémy s financovaním kompetencií sú rovnaké pre všetky samosprávne kraje, či už je to v oblasti dopravy, školstva, zdravotníctva, sociálnej starostlivosti, ako aj v ďalších oblastiach.

Ako už bolo uvedené, samosprávne kraje – vyššie územné celky – hospodária ročne s viac ako miliardou EUR, a je len na škodu každého samosprávneho kraja ak občania o jeho činnosť neprejavia dostatočný záujem. Občania by preto mali samosprávnym krajom venovať oveľa väčšiu pozornosť – zapájať sa do diania vo svojom bezprostredne blízkom okolí, ovplyvňovať a vstupovať do rozhodnutí, a v neposlednom rade uplatňovať i dostupné kontrolné mechanizmy. Preto je veľmi dôležité, aby sa občania vzdelávali, aby prostredníctvom edukácie a rôznych foriem osvety a vysvetľovania porozumeli významu existencie samosprávnych krajov, vyšších územných celkov, ktoré z titulu svojich kompetencií zabezpečujú služby pre svojich občanov v rôznych dôležitých oblastiach života, pretože to nie sú len kompetencie, ale za nimi sa skrývajú rôznorodé životné situácie a príbehy ľudí.

 

Address

PhDr. Eleonóra Kováčová, PhD.

Katedra politológie

Fakulta politických vied a medzinárodných vzťahov UMB

Kuzmányho 1

974 01  Banská Bystrica

Slovak Republic

eleonora.kovacova@umb.sk


Použitá Literatúra:

Kováčová, E. 2010. Manažérske metódy v teórii a praxi samosprávy v Slovenskej republike. In Králik, J. a kol. (ed.) 2010. Procesy a efektivita vo verejnej správe – územná samospráva. Banská Bystrica: FPVaMV UMB, 2010. ISBN 978-80-557-0106-6. s. 134 – 167

Kováčová, E. 2014. Teória a prax verejnej správy v podmienkach Slovenskej republiky. Banská Bystrica: Belianum, FPVaMV UMB 2014. 236 s. ISBN 978-80-557-0735-8.

LIPTÁKOVÁ, K. 2015. Ľudské zdroje vo verejnej správe. In Verejná správa a regionálny rozvoj. Ekonómia a manažment. Bratislava: Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy. Vol. 11, No. 1, jún 2015, ročník XI. ISSN 1337-2955. s. 60 – 67. Dostupné na internete: https://www.vsemvs.sk/VedaAVyskum/VedeckyCasopis

Majerský, M. 2017. In V Prešovskom samosprávnom kraji zvíťazil Milan Majerský. Týždenník miest a obcí: Obecné noviny č. 45 – 46, s. 4.

Téma dňa – Budúcnosť VÚC. Diskusná relácia TA3, 14. 11. 2017. Dostupné na internete: https://www.ta3.com/clanok/1116390/vianoce-bez-vajicok-buducnost-vuc.html

Trnka, R. 2017. In Trnka: Mnohí nemajú na úrade čo hľadať. Denník SME, 6. 11. 2017, s.  13.

Údaje o hospodárení VÚC za rok 2016 a výsledné skóre finančného zdravia, 2017. Dostupné na internete: http://www.ineko.sk/clanky/vsetky-zupy-si-zlepsili-financne-zdravie-najviac-trencianska

Ústava Slovenskej republiky. Dostupné na internete:https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/20170601

Nezamestnanosť 2017 – mesačné štatistiky. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny.  Dostupné na internete: http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/kopia-2016.html?page_id=671750

Zákon NR SR č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení neskorších predpisov

Zaostrené – O čom rozhodujeme v župných voľbách? Diskusná relácia rádia LUMEN, 30. 10. 2017 Dostupné na internete: http://www.lumen.sk/archiv.html?page=2#archiv

Jak citovat tento text?

Kováčová, Eleonóra. Finančná kondícia samosprávnych krajov [online]. E-polis.cz, 17. květen 2018. [cit. 2024-10-10]. Dostupné z WWW: <http://www.e-polis.cz/clanek/financna-kondicia-samospravnych-krajov.html>. ISSN 1801-1438.

[Nahoru ↑]


Hodnocení

Hodnocení: 1 hvězdiček / Hodnoceno: 2x


Přidat komentář

Vložit komentář