Poliologie
Články z oblasti politologie
VOLIČSKÉ SPRÁVANIE OBČANOV NA SLOVENSKU POD VPLYVOM SPOLOČENSKÝCH ZMIEN
8. červenec 2020 - Rubrika: Poliologie
Význam volieb v modernej demokratickej spoločnosti je umocnený skutočnosťou, že: „účasť občanov na volebnom procese je pre väčšinu obyvateľstva jedinou formou účasti na politickom živote“ (Kulašik, 2002, s. 91). Avšak, v Ústave Slovenskej republiky sú rovnako zakotvené aj ďalšie ustanovenia, ktoré možno odvodiť z práv, ktoré občanom Slovenskej republiky ústava zaručuje. V treťom oddiele druhej hlavy Ústavy SR, ktorého obsahom sú politické práva, je zakotvené petičné právo – čl. 27 ústavy; právo zhromažďovať sa – čl. 28 ústavy; právo slobodne sa združovať – čl. 29 ústavy. V piatom oddiele, zhrňujúcom hospodárske, sociálne a kultúrne práva je v čl. 37 ústavy zakotvené právo slobodne sa združovať na ochranu svojich hospodárskych a kultúrnych záujmov. Osobitné miesto je venované štvrtej hlave ústavy – územnej samospráve. Uvedené ustanovenia Ústavy Slovenskej republiky sú generálnou normou suigeneris pre uplatňovanie účasti občanov na správe vecí verejných. Číst dále...
PROBLÉMOVÉ OBCE O DOBROVOĽNÉ ZLUČOVANIE ZÁUJEM NEMAJÚ
24. duben 2020 - Rubrika: Poliologie
Slovenská republika je vzhľadom na svoju územnú rozlohu vysoko fragmentovaná. K 31. decembru 1989 bolo na Slovensku 2 694 obcí. V zmysle zákona o obecnom zriadení sa do roku 1991 vytvorilo až 2 835 miestnych samospráv – z nich 2 704 nemalo viac ako 5 000 obyvateľov, a 1 165 samospráv malo menej ako 500 obyvateľov. K 1. januáru 2020 na Slovensku v rámci miestnej samosprávy pôsobilo 2 890 obcí (vrátane mestských častí KE a BA až 2 927) a 141 miest; a v rámci regionálnej samosprávy 8 samosprávnych krajov, vyšších územných celkov. Číst dále...
SKÚSENOSTI S KOMPETENČNOU A FIŠKÁLNOU DECENTRALIZÁCIOU V PODMIENKACH SLOVENSKEJ REPUBLIKY
8. listopad 2019 - Rubrika: Poliologie
Slovenská republika vznikla ako unitárny centralizovaný štát, a v procese reforiem sa postupne pretransformovala na unitárny decentralizovaný štát, rešpektujúc rozhodujúce kritériá, ktorými sú subsidiarita, zohľadnenie požiadaviek na konkurenčné prostredie, trvalú udržateľnosť a solidaritu.
Územná samospráva ako podsystém verejnej správy prešla dlhým historickým vývojom. Vzájomné usporiadanie vzťahov medzi orgánmi štátnej správy a územnej samosprávy, ako aj ich vzťahy v oblasti verejných financií, vyústili do vymedzenia kompetencií a sú dané mierou decentralizácie. Zmeny vo vývoji spoločnosti na Slovensku, vykonané po roku 1990, zaviedli princípy samosprávneho riadenia, čím sa otvoril nový priestor pre komunálnu politiku. Nárast kompetencií bol spojený aj s nárastom majetku a finančných prostriedkov, čo samosprávnym jednotkám dalo väčšie možnosti pri formovaní ich územia. Rovnako dôležitou je i skutočnosť, že decentralizácia vyplýva zo záväzkov, ku ktorým sa Slovenská republika zaviazala ratifikáciou Európskej charty miestnej samosprávy. Slovenská republika sa tak zaviazala uplatňovať základné pravidlá, zabezpečujúce potrebné práva miestnych orgánov samosprávy, ktoré sú k občanovi najbližšie a dávajú mu možnosť účinne sa podieľať na rozhodovaní o veciach, ktoré ovplyvňujú jeho každodenný život. Číst dále...
Finančná kondícia samosprávnych krajov
17. květen 2018 - Rubrika: Poliologie
Samosprávne kraje, vyššie územné celky, prešli od svojho vzniku v roku 2001 zložitým vývojom. Samosprávne kraje si už šestnásť rokov plnia svoje funkcie minimálne v tom, že plnia svoje originálne a delegované kompetencie (Kováčová, 2014). V rámci fiškálnej decentralizácie, samosprávne kraje získali väčší objem finančných prostriedkov. Avšak, v oblasti financovania kompetencií to samosprávne kraje nemali vždy jednoduché. Problémy s financovaním kompetencií sú rovnaké pre všetky samosprávne kraje, či už je to v oblasti dopravy, školstva, zdravotníctva, sociálnej starostlivosti, ako aj v ďalších oblastiach. Číst dále...
Lze zestátnit lidský faktor? Optika Pierra Bourdieho
6. duben 2018 - Rubrika: Poliologie
Člověk čas od času dostane trpký pocit, že je na tomto světě tak malý, nebo že je pro svůj stát jen číslem. Je to však pravda? A do jaké míry lze legalizovat a zestátnit lidský faktor?
To je samozřejmě metaproblémem, avšak v literatuře můžeme najít konkrétní pojmy, které určují, co je to vlastně lidský faktor, jak se ve společnosti projevuje a jakým způsobem komunikuje se světem a státní složkou. Jedním z velkých teoretiků lidského faktoru byl Pierre Bourdieu, známý francouzský sociolog a antropolog. Číst dále...
Inzerce
