Stabilizácia a konsolidácia verejných financií v rokoch 2013 a 2020 v podmienkach SR

Slovenská republika sa podobne ako aj ostatné krajiny sveta ocitla v dôsledku pandémie COVID-19 v nepriaznivej ekonomickej situácii – zvýšenie dlhu verejnej správy, nárast deficitu verejných financií. Za existencie samostatnosti Slovenskej republiky ide už o druhú výraznú finančnú krízu, ktorá negatívne ovplyvnila ekonomickú stabilitu krajiny. Podobnou situáciou už bola Slovenská republika konfrontovaná aj v rokoch 2009 a 2010 v dôsledku finančnej a hospodárskej krízy, dosahmi ktorej sa musela vysporadúvať ešte niekoľko ďalších rokov potom. Slovenská republika vstupom do Európskej únie prijala v oblasti fiškálnej politiky povinnosť plniť si záväzky, ktoré jej z členstva v Európskej únii vyplývajú. Predovšetkým ide o zabránenie nadmernému deficitu verejných financií v súlade s Paktom stability a rastu, ako aj implementovanie ďalších opatrení na riešenie dlhovej krízy.

Stabilizácia a konsolidácia verejných financií v rokoch 2013 a 2020 v podmienkach SR

Zabezpečenie finančnej stability verejného sektora na rok 2013

Podobne ako iné krajiny, aj Slovenská republika sa nachádzala v zložitej situácii, ovplyvnenej dosahom dlhovej a finančnej krízy. V záujme  spoločného úsilia podieľať sa na realizácii zámerov stabilizácie a konsolidácie verejných financií na rok 2013, predstavitelia Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS[1] ) a Vláda SR podpísali Memorandum o spolupráci pri uplatňovaní rozpočtovej politiky, orientovanej na zabezpečenie finančnej stability verejného sektora na rok 2013 (Kováčová, 2013). Vláda SR sa na rokovaní Národnej rady SR okrem iného zaviazala schváliť a presadzovať návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2013 až 2015 tak, aby zabezpečoval zníženie deficitu verejných financií na úroveň 2, 9 % HDP v roku 2013, a v prípade potreby prijať ďalšie opatrenia na dodržanie cieleného schodku rozpočtu verejnej správy na rok 2013. Rozpočet verejnej správy, jeho realizáciu a návrhy dodatočných zmien, týkajúcich sa rozpočtov miest a obcí, bolo potrebné vopred prerokovať aj so zástupcami ZMOS. V rokoch 2012 a 2013 bolo nevyhnutné prijať legislatívne opatrenia na stabilizáciu príjmov a zníženie výdavkov miest a obcí, avšak bez negatívneho vplyvu na rozpočet verejnej správy s cieľom vytvoriť podmienky na zabezpečenie ich zákonom stanovených povinností voči občanom. Predstavitelia ZMOS sa v rámci svojej rozpočtovej politiky zaviazali presadzovať prípravu, schvaľovanie a realizáciu rozpočtov miest a obcí na rok 2013 v súlade s cieľmi schváleného memoranda. Na príspevok ku konsolidácii sa tak zaviazalo poskladať 138 slovenských miest a približne 2 700 slovenských obcí. Obce a mestá sa zaviazali na výdavkoch formou rezerv ušetriť 166 mil. EUR. Vyššie územné celky sa tiež zaviazali prispieť ku konsolidácii, a to sumou 38 mil. EUR. Memorandum malo však iba odporúčací charakter, t. j. nebolo právne záväzné, a bolo na zvážení každej samosprávy ako a či ku konkrétnym opatreniam pristúpi.

I napriek prijatým opatreniam, hrubý verejný dlh verejnej správy za rok 2013 stúpol na úroveň 55, 4 % výkonu ekonomiky, čím sa prelomila hranica ústavnej dlhovej brzdy. Štát aj obce boli nútené viazať ďalšie zdroje, a zmrazená bola aj rezerva Vlády SR. Vláda si dala za cieľ stlačiť dlh do roku 2016 na úroveň 55 % (Kováčová, 2014). Aktivácia dlhovej brzdy predstavovala pre obce ďalšie krátenie peňazí, čím sa rozvojové zámery obcí opäť oddialili. Predstavitelia ZMOS nepriaznivú skutočnosť museli akceptovať, čo J. Turčány (v tom čase predseda ZMOS) potvrdil aj vo svojom vyjadrení: „uvedomujeme si spustenie dlhovej brzdy a konkrétne technické detaily viazania výdavkov zo strany štátu pre mestá a obce budeme ešte konzultovať s predstaviteľmi Ministerstva financií SR“ (Turčány, 2014, s. 10). Rezort financií však nepredpokladal nárast hrubého verejného dlhu za rok 2013 nad hranicu 55 %. Stalo sa tak z dôvodu, že štatistici z Eurostatu neuznali vládne úspory, spojené s presunom časti štátnych ropných rezerv na súkromný sektor. Vznikali obavy, že na jeseň 2014 Eurostat navýši deficit aj o peniaze, ktoré štát získal vystúpením sporiteľov z druhého penzijného piliera. Deficit za rok 2013 by tak stúpol iba niečo nad tri percentá, a vláda by  nemusela znižovať DPH (z 20 % na 19 %). Vláda SR v roku 2014 plánovala stlačiť deficit na úroveň 2, 6 %, čo by sa v roku 2016 premietlo na znížení DPH. Ak by sa Vláde SR v roku 2013 nepodarilo stlačiť deficit pod úroveň troch percent, Slovensku by od Bruselu hrozila pokuta vo výške 0, 2 % HDP, čo predstavovalo viac ako 140 mil. EUR. Slovensko napriek uvedeným skutočnostiam ukončilo rok 2013 úspešne, a to i v  porovnaní s ostatnými krajinami EÚ. Schodok verejných financií krajín eurozóny „klesol z úrovne 3, 7 % HDP v roku 2012 na úroveň 3 % HDP v roku 2013, a schodok v celej EÚ tak dosiahol úroveň 3, 3 % HDP“ (DPH zatiaľ neklesne..., 2014). Nemecko ako ekonomický líder eurozóny dosiahlo v roku 2013 vyrovnaný rozpočet, a nízke deficity sa podarilo dosiahnuť aj pobaltským a severským krajinám. Deficit vyšší ako 3 % HDP malo až desať krajín. Najhoršie hospodárilo Slovinsko, ktorého deficit výrazne vzrástol až na úroveň 14, 7 % HDP (DPH zatiaľ neklesne..., 2014). V  roku 2016 až 14 členských štátov EÚ zaznamenalo deficit, ktorý neprekročil hranicu 3, 0 % HDP. Do tejto skupiny v tom čase patrili členské krajiny: Írsko, Chorvátsko, Dánsko, Rakúsko, Slovensko[2], Slovinsko, Maďarsko, Fínsko, Portugalsko, Poľsko, Taliansko, Belgicko, Spojené kráľovstvo a Rumunsko. Francúzsko sa do tejto skupiny krajín nedostalo, nakoľko zaznamenalo deficit na úrovni 3, 4 % HDP. Španielsko zaznamenalo deficit až na úrovni 4, 5 % HDP (Štatistika verejných financií, 2017).

Nárast deficitu verejných financií v roku 2020 – Prognózy budúceho vývoja

Niektoré agentúry už v roku 2018 upozorňovali, že slovenská ekonomika je jednostranne zameraná na automobilový priemysel a na export. Prognózy síce naznačovali spomalenie ekonomiky, no situácia sa nečakane zhoršila až začiatkom roka 2020, kedy celý svet zasiahla pandémia COVID-19. Prepad v automobilovom priemysle stiahol dole aj celú priemyselnú výrobu, a v podstate celú slovenskú ekonomiku. Prognózy naznačovali, že rok 2020 bude ekonomicky ťažký a dôsledky krízy pretrvajú minimálne do roku 2021.

Pozitívny makroekonomický vývoj mal, podľa prognózy Inštitútu finančnej politiky MF SR ešte z roku 2018, zvyšovať: „daňové príjmy na celom prognózovanom horizonte s výraznejším vplyvom od roku 2019“ (Rast miezd pomáha..., 2018). Daňový systém SR tak v roku 2019 predpokladal vyššiu daňovú povinnosť pre lepšie zarábajúcich, a teda s rastúcim príjmom stúpala i daňová povinnosť, čo sa v konečnom dôsledku odrazilo i v samotnom raste rozpočtových príjmov (Rast miezd pomáha..., 2018). Ešte v roku 2019 daňovo-odvodové príjmy narástli o 5, 7 %, no pandémia COVID-19 ich v roku 2020 podľa finančných analytikov preklopila do poklesu – na úroveň nižšiu až o 6, 9 %. Hlavným dôvodom je výrazný prepad slovenskej ekonomiky – len na daniach a odvodoch v roku 2020  získa štát o  3, 1  mld. EUR menej (Beracka, 2020). Výpadok pocíti najmä štátny rozpočet, ktorému bude chýbať cca 1, 6 mld. EUR pre prepad výnosu dane z pridanej hodnoty a korporátnej dane. Podľa odhadu Štatistického úradu SR: „výkon slovenskej ekonomiky v porovnaní so štvrtým štvrťrokom minulého roka prepadol až o 5, 4 %“ (Beracka, 2020, s. 18). Pokles slovenskej ekonomiky je výraznejší ako v krajinách  EÚ, ale aj v eurozóne. Ide o druhý najhorší údaj v Európe, hneď za Francúzskom. Podľa makroekonomických ukazovateľov, situácia v slovenskej ekonomike bola v prvých troch mesiacoch roka 2020 horšia ako v Taliansku alebo v Španielsku (Ižip, 2020). Hospodárstvo celej EÚ sa v prvom štvrťroku oslabilo o 2, 7 %, hospodárstvo menovej únie sa oslabilo o 3, 3 %.

Najväčší problém slovenskej ekonomiky predstavuje jej jednostranné zameranie na automobilový priemysel, čím sa Slovensko dostalo do nezávideniahodnej situácie. Slovensko je na tom podobne ako Česko, Nemecko či Maďarsko. Avšak, na rozdiel od týchto krajín nie je výroba koncentrovaná iba do jedného jediného segmentu – produkcie osobných motorových vozidiel (Ižip, 2020). Podnikatelia, analytici, ale aj finančníci sa zhodujú v tom, že pre Slovensko je nevyhnutné urobiť reformu vzdelávania, aby sme neboli zameraní iba na jedno hospodárske odvetvie, ale aby sme boli schopní reagovať aj na potreby ďalších odvetví. No, ak má slovenské hospodárstvo zotrvať v zameraní sa na automobilový priemysel, tak potom okrem montáže automobilových komponentov by sa malo priamo pretransformovať na samotnú automobilovú výrobu. Preto je žiaduce orientovať sa aj v oblasti vedy a výskumu, a podporovať väčšie medzinárodné zoskupenia. Zo skúseností aplikačnej praxe možno konštatovať, že práve medzinárodné a národné projekty sú dobre fungujúcim transferom vedomostí do praxe. Globálny automobilový priemysel začal už v roku 2018 stagnovať a naznačovať spomalenie slovenskej ekonomiky. Pandémia situáciu len zhoršila – v apríli spôsobila kolaps dopytu po autách v západnej Európe až o 80  %. Svetová obchodná organizácia očakáva v roku 2020 pokles globálneho obchodu o 13 až 32 % (Ižip, 2020).

V dôsledku pandémie COVID-19, pri výpadkoch príjmov a zvýšených výdavkoch možno očakávať deficit verejných financií nad úrovňou 3 % HDP. Podľa Národnej banky Slovenska sa pôvodne počítalo s tým, že deficit verejných financií by mohol dosiahnuť úroveň až 10 % HDP[3]. Zrejme aj pod vplyvom nepriaznivej ekonomickej situácie, ratingová agentúra Standard & Poor's ešte v júli 2020 potvrdila Slovensku rating na rovnakej úrovni „A+“, ale súčasne zmenila výhľad zo stabilného na negatívny[4] (Rating zostáva, ale...., 2020). Ratingová agentúra svojim rozhodnutím vyslala signál medzinárodným finančným trhom, že Slovensko sa prepadlo do skupiny menej dôveryhodných dlžníkov. Vláda SR si preto bude požičiavať peniaze za vyššiu cenu, a na chod štátu zostane tak menej peňazí. Zároveň, agentúra vo svojej správe pozitívne zhodnotila nízky zahraničný dlh Slovenska, čo významne prispelo k tomu, že Slovensku ponechala rating na úrovni „A+“ (Rating zostáva, ale...., 2020).

Aktuálne zo stanoviska NKÚ SR k návrhu rozpočtu štátu pre rok 2021 vyplýva, že do  rozpočtu štátu pre rok 2021 sa negatívne premieta „schodok verejných financií na úrovni 7, 44  % HDP, t. j. 7 mld. EUR“ (Štátny rozpočet reaguje..., 2020, s. 8). V porovnaní s rokom 2020 ide o viac ako 2 %-ný pokles, nakoľko ku koncu decembra 2020 sa počíta s deficitom na úrovni 9, 7 % HDP, čo predstavuje takmer 9 mld. EUR. Zvýšenie hrubého dlhu verejnej správy na úroveň 65 % HDP je síce výstražným signálom, avšak: „za štandardných okolností by nadmerný deficit pre Slovensko znamenal problém v rámci Európskej únie, no v súčasnosti sa deficitné hospodárenie odpúšťa“ (Muchová, 2020, s. 20). Pakt stability a rastu berie aktuálne do úvahy negatívny vývoj ekonomík a udalostí mimo vplyvu členských štátov, a dočasne vyšší deficit a dlh nie sú problém. Samozrejme, pri oživení ekonomickej situácie sa očakáva konsolidácia verejných financií (Muchová, 2020). Prognóza negatívneho vývoja síce odráža zhoršený stav verejných financií, no pokiaľ nebudú vládou prijaté zásadné úsporné opatrenia na ozdravenie verejných financií, ako napr. účelné využitie verejných a európskych prostriedkov na zmierňovanie dopadov celosvetovej pandémie, udržanie sociálneho zmieru a podporu hospodárskeho oživenia, agentúra môže v budúcnosti zhoršiť rating aj o celý jeden stupeň, čo pre potenciálnych investorov bude jasným signálom.

Zatiaľ Slovensko zvláda krízu z medicínskeho hľadiska relatívne dobre, no prepad ekonomiky bol badateľný už v prvom štvrťroku 2020. Slováci sa viac ako zdravotných rizík, vyvolaných pandémiou COVID-19, obávajú ekonomických následkov krízy. Malé firmy a živnostníci zanikajú, veľké firmy prepúšťajú svojich zamestnancov a nezamestnanosť narastá, mzdy sa znižujú, objednávky klesajú a skladové zásoby sa zvyšujú.[5] Spotrebiteľské správanie sa tak mení pod vplyvom nepriaznivého ekonomického vývoja, pod vplyvom recesie a zhoršujúcej sa situácie na trhu práce. Nízke mzdy a narastajúca nezamestnanosť prinútili ľudí míňať menej, viac šetriť a podľa možností si vytvárať finančné rezervy. Okrem poklesu príjmov musí štát čeliť aj zvýšeným výdavkom, nakoľko prijaté preventívne opatrenia v dôsledku pandémie sú enormnou záťažou pre zdravotnícky a sociálny systém.

Rovnako aj samosprávy sa v dôsledku pandémie COVID-19 nachádzajú v zložitej situácii. Výkon originálnych kompetencií je závislý len od výberu jedinej podielovej dane – dane z príjmov fyzických osôb, a teda financovanie originálnych kompetencií môže byť aj existenčne ohrozené.[6] Dôkazom toho je aj finančná a hospodárska kríza, ktorá sa prejavila v období rokov 2009 a 2010. Už v tom čase samosprávy upozorňovali, že nastavený model financovania originálnych kompetencií z podielových daní nie je pre samosprávy plne vyhovujúci, a z dlhodobého hľadiska nemusí byť udržateľný. Opäť sa očakáva výpadok  daní, pričom v roku 2020 bude výpadok nižší ako sa pôvodne predpokladalo, no v roku 2021 bude výpadok ešte vyšší. Výpadok na dani z príjmov fyzických osôb pre obce a mestá je podľa najnovšej prognózy na rok 2020 vyčíslený v sume viac ako 121 mil. EUR (Rada ZMOS rokovala..., 2020). Vyššie územné celky, samosprávne kraje, tiež očakávajú výpadok na dani z príjmov fyzických osôb vo výške viac ako 52 mil. EUR.

Obce a mestá už niekoľkokrát preukázali svoje zodpovedné partnerstvo voči štátu – napr. pri vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie; pri zavádzaní novej európskej meny; v súvislosti s čerpaním prostriedkov z eurofondov; prijímaním úspornostných opatrení a viazaním finančných prostriedkov v súvislosti s krízou a znižovaním deficitu; zabezpečením úkonov pri sčítavaní obyvateľstva, domov a bytov; pri zabezpečení volieb do Národnej rady SR, volieb prezidenta SR, volieb do Európskeho parlamentu. Na samosprávy – obce, mestá a vyššie územné celky – sú neustále presúvané úlohy zo strany štátu, samosprávy nemajú dostatok informácií, a keď áno, tak sa často menia. Napr. celoplošné testovanie v súvislosti s pandémiou COVID-19 samosprávy zatiahli z vlastných zdrojov a je len otázne, kedy skutočne dôjde k refundácii s tým spojených nákladov. Samosprávy sa nebránia novým úlohám, no musia mať istotu, že na výkon delegovaných úloh budú mať zabezpečený dostatočný prísun finančných prostriedkov, garantovaných štátom, a existenčne tak neohrozia plnenie vlastných samosprávnych úloh. V prípade, že si štát voči jednotkám územnej samosprávy nesplní svoju zákonnú povinnosť, samosprávy budú nútené svoje verejné služby, ktoré zabezpečujú pre svojich občanov obmedziť a nebudú schopné zrealizovať ani svoje rozbehnuté alebo nové rozvojové plány, budú musieť šetriť a škrtať. Na to, aby mohli byť prijímané tak závažné rozhodnutia je nevyhnutné, aby predstavitelia obcí, miest a vyšších územných celkov boli pre Vládu SR rovnocenným partnerom a súčasťou intenzívnej komunikácie a spolupráce, ako aj súčasťou legislatívneho procesu pri tvorbe ekonomických opatrení, týkajúcich sa samosprávy.

Záver

Aktuálne celý svet zápasí s pandémiou COVID-19, a vzhľadom aj na meniace sa aktuálne trendy vo vývoji spoločenských, ale aj celosvetových problémov, nemožno opomenúť ani to, že okrem zložitej politickej situácie, krajiny sa opäť môžu ocitnúť uprostred finančnej a hospodárskej krízy, ktorú sme tu už mali počas rokov 2009 – 2010, a s dosahmi ktorej sme sa museli vysporadúvať ešte niekoľko ďalších rokov potom. Kedy sa slovenskej ekonomike podarí dostať definitívne z krízy, v súčasnosti len veľmi ťažko predpovedať. Oživenie slovenskej ekonomiky bude závisieť nielen od vývoja pandémie, jej druhej, či prípadne tretej vlny, ale najmä od ekonomických opatrení Vlády SR, a v konečnom dôsledku aj od kondície automobilového priemyslu a dopytu kľúčových obchodných partnerov zo zahraničia. Pre dosiahnutie zdravých a udržateľných verejných financií bude žiaduca makroekonomická stabilita, pružnosť a flexibilita slovenskej ekonomiky nevynímajúc.

Oživenie slovenskej ekonomiky bude rovnako závisieť aj od množstva ďalších faktorov, avšak pokiaľ sa pandémiu nepodarí dostať pod kontrolu, ekonomika sa zotavovať začne len veľmi pomaly a ťažko. V takýchto prípadoch všetky finančné zdroje musia byť nevyhnutne sústredené na plnenie strategických a kľúčových úloh, čím na prijímanie opatrení alebo rozhodnutí iného charakteru, ako i riešenie iných úloh, nie je čas ani priestor. Preto, a nielen z uvedených dôvodov, najdôležitejšou úlohou je čo najlepšie a najefektívnejšie využívať možnosti čerpania európskych finančných prostriedkov z ešte stále prebiehajúceho Programového obdobia 2014 – 2020[7], a zodpovedne sa pripraviť na čerpanie finančných prostriedkov z nového rozpočtu EÚ na obdobie 2021 – 2027[8].

Zdroje

Beracka, J. 2020. Slováci sa boja dôsledkov krízy. Zotavenie môže byť dlhé. In Týždenník o ekonomike a podnikaní: TREND, č. 20/2020. ISSN 1335-0684. s. 18 – 20

DPH zatiaľ neklesne, vláda ide šetriť ďalej [online], 2014. In Pravda, 24. 4. 2014. Dostupné na internete: ˂https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/315527-slovensko-priskrtilo-deficit-pod-3-dlh-stupol-nad-55/˃

Ižip, R. 2020. Automobilová veľmoc na kolenách. In Týždenník o ekonomike a podnikaní: TREND, č. 20/2020. ISSN 1335-0684. s. 16 – 17

KOVÁČOVÁ, E. 2013. Problémový výkon kompetencií na úrovni územnej samosprávy v podmienkach SR. In Hradecké ekonomické dny 2013 – Ekonomický rozvoj a management regionů. Hradec Králové: Gaudeamus, 2013. ISBN 978-80-7435-249-2. s. 310 – 315

Kováčová, E. 2014. Teória a prax verejnej správy v podmienkach Slovenskej republiky. Banská Bystrica: Belianum, FPVaMV UMB 2014. 236 s. ISBN 978-80-557-0735-8.

Muchová, K. 2020. In Beracka, J. 2020. Slováci sa boja dôsledkov krízy. Zotavenie môže byť dlhé. Týždenník o ekonomike a podnikaní: TREND, č. 20/2020. ISSN 1335-0684. s. 20

Rada ZMOS rokovala s ministrom Eduardom Hegerom, 2020. In Týždenník miest a obcí: Obecné noviny, č. 27 – 28, s. 2 – 3

Rast miezd pomáha daňovej prognóze. Prognóza daňových a odvodových príjmov na roky 2018 až 2021 [online], 2018. Bratislava: Inštitút finančnej politiky MF SR, 2018. Dostupné na internete: ˂ ;http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=11844˃ ;

Rating zostáva, ale s výkričníkom [online], 2020. Dostupné na internete: ˂https://www.mfsr.sk/sk/media/tlacove-spravy/rating-zostava-vykricnikom.html ˃

Štatistika verejných financií, 2017. Dostupné na internete: ˂ ;http://ec.europa.eu/eurostat/statistics explained/index.php/Government_finance_statistics/sk˃

Štátny rozpočet reaguje na výzvy, ktoré do života spoločnosti prinieslo ochorenie COVID-19, 2020. In Týždenník miest a obcí: Obecné noviny, č. 47 – 48, s. 8

Turčány, J. 2014. In DPH zatiaľ neklesne, vláda ide šetriť ďalej. PRAVDA, 24. 4. 2014, s.  10

[1] Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) vzniklo v roku 1990. Od svojho pôsobenia sa združenie zasadzuje za prehlbovanie a vytváranie samosprávnej demokracie na Slovensku. ZMOS zohralo kľúčovú úlohu pri znovuobnovení miestnej samosprávy, pri postavení územnej samosprávy, pri formovaní Ústavy SR, pri reforme verejnej správy, pri zavádzaní zmien vo financovaní miest a obcí, pri podpore decentralizačného procesu, ale aj pri formovaní regionálnej samosprávy. Značné úsilie venovalo ZMOS presadeniu a ratifikácii Európskej charty miestnej samosprávy, čo možno dnes hodnotiť ako veľmi odvážne a nadčasové rozhodnutie, ktoré Slovensko ako jedna z mála krajín v tom čase urobilo. Združenie vo vzťahu k mestám a obciam, ktoré sú jeho členmi, plní najmä koordinačnú, iniciatívnu, vzdelávaciu, projektovú a metodicko-informačnú funkciu.

[2] V roku 2013 sa Slovensku podarilo stlačiť deficit verejných financií pod úroveň troch percent výkonu ekonomiky, a to zo 4, 5 % na 2, 77 % (DPH zatiaľ neklesne..., 2014). V nasledujúcom roku 2014 sa deficit verejných financií podarilo znížiť na úroveň 2, 8  %. V roku 2016 si Slovensko udržalo deficit, ktorý neprekročil hranicu 3  % HDP.

[3] Prognózy nárastu deficitu verejných financií sa rôznili – od 7 % do 10 % HDP. Napr. Slovenská sporiteľňa odhadovala deficit verejných financií na úrovni 8, 5 % HDP.

[4] Agentúra pôvodne predpokladala, že dlh verejnej správy v roku 2020 prekročí hranicu 60 % HDP a deficit verejných financií sa v roku 2020 zvýši na úroveň 8, 5 % HDP.

[5] Uvedené negatívne ukazovatele sa významným spôsobom odrazia aj vo výpadku podielových daní pre obdobie rokov 2020 – 2021.

[6] Na základe uvedených faktov by stálo za uváženie navrhnúť a prijať zmeny na legislatívnej úrovni, a zaviesť aj iné formy podielových daní – napr. podiel na dani z príjmov právnických osôb, alebo podiel na dani z pridanej hodnoty, príp. aj tzv. zelené dane, resp. hľadať aj iné alternatívy. Obce by napr. uvítali, keby právnické osoby alebo firmy, ktoré majú sídlo v danej obci, poukázali do rozpočtu obce určitý percentuálny podiel zo zaplatenej dane z príjmov, a tým sa podieľali aj na jej zveľaďovaní. To isté platí aj pre daň z pridanej hodnoty a tzv. zelené dane, ktoré majú nabádať k uprednostňovaniu ekologických a k životnému prostrediu šetrných automobilov (podpora automobilov na alternatívne pohony – elektromobily na batérie či na vodíkový pohon, autonómne vozidlá a i.).

[7] Slovensko dokázalo doteraz vyčerpať v priemere 1 mld. EUR európskych finančných prostriedkov ročne. Z  prebiehajúceho Programového obdobia 2014 – 2020 je čerpanie aktuálne len na úrovni 32 %. Paradoxne, nevyčerpané finančné prostriedky z fondov EÚ môžu byť pre Slovensko v aktuálnej situácii nápomocné najmä pri oživení ekonomiky a zvládaní zložitej ekonomickej situácie, spôsobenej pandémiou COVID-19.

[8] Slovenská republika bude môcť z nového Programového obdobia 2021 – 2027 čerpať cca 18, 6 mld. EUR. Okrem schválených finančných prostriedkov nového rozpočtu EÚ, Slovensko môže čerpať z ešte prebiehajúceho rozpočtového obdobia nevyčerpané fondy vo výške cca 8 mld. EUR; z fondu obnovy cca 7, 5 mld. EUR, ako aj výhodné pôžičky vo výške cca 6, 8 mld. EUR.

Autor: Eleonóra Kováčová

[Nahoru ↑]

Přidat komentář

Další články autora

VOLIČSKÉ SPRÁVANIE OBČANOV NA SLOVENSKU POD VPLYVOM SPOLOČENSKÝCH ZMIEN

PROBLÉMOVÉ OBCE O DOBROVOĽNÉ ZLUČOVANIE ZÁUJEM NEMAJÚ

SKÚSENOSTI S KOMPETENČNOU A FIŠKÁLNOU DECENTRALIZÁCIOU V PODMIENKACH SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Další články z rubriky

Tradiční české politické strany v krizi: vlastní vinou?

Německá europapolitik pod vedením Angely Merkelové - jaké postavení zaujímá SRN v Evropské unii?

Neseme si následky opoziční smlouvy dodnes?

Vložit komentář