Max Steuer, M.A.

Poslední přihlášení: 19. září 2015

Od 2015: Univerzita Komenského v Bratislave, teória politiky (PhD. štúdium)

Od 2013: Univerzita Komenského v Bratislave, právo

2014-2015: Central European University, Budapest, Medzinárodné vzťahy a európske štúdiá (M.A.)

2011-2014: Univerzita Komenského v Bratislave, politológia (Bc.)

Poslední články autora

Boris Balog: Materiálne jadro Ústavy Slovenskej republiky (recenzia)

Prvá samostatná monografia slovenského ústavného právnika Borisa Baloga , nositeľa Ceny Karola Planka za publikačnú činnosť za rok 2013, spracováva menej známu, avšak rozhodne nie málo významnú problematiku konštitucionalistiky formou hľadania odpovede na otázku, či sú moderné demokratické ústavy aj niečím viac, než len formálnym súborom pravidiel usporiadania štátu a deľby kompetencií medzi orgány verejnej moci. Inak povedané, skúma, či je možné v každej ústave, vrátane tej slovenskej, identifikovať súbor hodnôt tvoriaci jej materiálne jadro (ohnisko). Číst dále...

Ján Drgonec: Sloboda prejavu a sloboda po prejave (Recenzia)

Pre postkomunistický región, ktorý má skúsenosti s nedemokratickými režimami, nadobudlo osobitný význam rozlíšenie medzi gramatickým výkladom práva na slobodu prejavu ako možnosťou prejaviť sa a jeho skutočnou podstatou, ktorou je ostať slobodný/á aj po tomto prejave.

Monografia bývalého sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej: ÚS SR), ktorá je jednou z prvých svojho druhu v slovenskej odbornej literatúre , sa hlási k tejto podstatnej diferenciácii už svojím názvom. Reaguje na mnohé aktuálne otázky, ktoré sa vynorili v poslednom období na Slovensku najmä v súvislosti s kolíziami slobody prejavu a ďalších základných práv, a tieto otázky zasadzuje do medzinárodnoprávneho prostredia, reprezentovaného dominantne Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej: Dohovor) a oň sa opierajúcou judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu (ďalej: ESĽP). Číst dále...

Palestína: členstvom v OSN na ceste k štátnosti?

Situácia na Blízkom východe sa v čase, kedy sa Sýria zmieta v občianskej vojne a Egyptu občianska vojna hrozí, komplikuje. Tieto udalosti majú vplyv aj na dlhotrvajúce izraelsko-palestínske spory. V auguste 2013 bola zahájená nová séria bilaterálnych rokovaní, ktoré boli podľa mediálnych informácií iniciované aj vďaka aktivite americkej diplomacie (BBC News 2013). V horizonte posledného roka došlo ešte k jednej významnej udalosti – prijatiu Palestíny za stáleho pozorovateľa (permanent observer), nazývaného aj nečlenský štát Organizácie spojených národov (pozri UN 2013b, BBC News 2012b). Týmto spôsobom bolo čiastočne vyhovené žiadosti palestínskeho lídra Mahmouda Abbása, ktorý v septembri 2011 požiadal o prijatie Palestíny za členský štát OSN. Číst dále...

Križiacke výpravy ako medzinárodnopolitický fenomén II. ‒ aktéri a štruktúra križiackych výprav

Po predstavení kľúčových príčin, priebehu a dôsledkov križiackych výprav (ďalej: KV) sa v tejto časti štúdie pokúsim nájsť zdôvodnenia pre úzku spätosť KV s historickým obdobím stredoveku. Za týmto účelom analyzujem predovšetkým motivácie kľúčových aktérov KV, inými slovami, čo viedlo významných panovníkov a nielen ich k tomu, aby vzali na seba kríž a vydali sa na cestu dlhú tisíce kilometrov, na ktorej konci museli podstúpiť ťažké boje. Pri analýze sa zameriavam na kľúčových svetských (panovníci) a hlavného cirkevného (pápež) aktéra a nesledujem známych rytierov, pútnikov, predstaviteľov rytierskych rádov, miestnych feudálov či externých aktérov (napr. benátski kupci, byzantské vojská). Číst dále...

Križiacke výpravy ako medzinárodnopolitický fenomén I. ‒ „Deus Lo Vult?“

Keď 27. novembra roku 1095 na koncile v Clermonte pápež Urban II. predniesol výzvu na oslobodenie Božieho hrobu vo Svätej zemi, ľudia, ktorí ho počúvali, sa jeho slovami nechali natoľko uniesť, že spontánne začali skandovať slová Boh to chce (Deus Lo Vult!). Krátko nato z Európy do Palestíny vyrazili zástupy kresťanov, najskôr prevažne pútnikov, neskôr však aj ozbrojencov, rytierov a šľachticov, ktorí „počúvli božiu výzvu“. Urbanova kázeň bola natoľko presvedčivá, že výrok Deus Lo Vult sa podľa kroník stal hlavným bojovým pokrikom križiakov (Phillips, 2010: 6). Číst dále...

Volebný systém v Írsku: Dokonale proporcionálny?

Slobodné a spravodlivé voľby ako spôsob výberu zástupcov do politických inštitúcií predstavujú jednu zo základných podmienok fungovania reprezentatívnej demokracie. Aby bol výber zástupcov „slobodný a spravodlivý,“ nevyhnutná je ústavná garancia aktívneho a pasívneho volebného práva a zároveň musí platiť, že „kontrola nad vládnym rozhodovaním v politike je ústavne zverená voleným vládnym úradníkom“ (Dahl, 1997: 202). Číst dále...