Mezinárodní vztahy

Články z oblasti teorie a praxe mezinárodních vztahů.

Palestína: členstvom v OSN na ceste k štátnosti?

Situácia na Blízkom východe sa v čase, kedy sa Sýria zmieta v občianskej vojne a Egyptu občianska vojna hrozí, komplikuje. Tieto udalosti majú vplyv aj na dlhotrvajúce izraelsko-palestínske spory. V auguste 2013 bola zahájená nová séria bilaterálnych rokovaní, ktoré boli podľa mediálnych informácií iniciované aj vďaka aktivite americkej diplomacie (BBC News 2013). V horizonte posledného roka došlo ešte k jednej významnej udalosti – prijatiu Palestíny za stáleho pozorovateľa (permanent observer), nazývaného aj nečlenský štát Organizácie spojených národov (pozri UN 2013b, BBC News 2012b). Týmto spôsobom bolo čiastočne vyhovené žiadosti palestínskeho lídra Mahmouda Abbása, ktorý v septembri 2011 požiadal o prijatie Palestíny za členský štát OSN. Číst dále...

Vplyv rusko-gruzínskej vojny na bezpečnosť a spoluprácu medzi Európskou Úniou a Ruskom

Strategické partnerstvo s Ruskom je jednou z hlavných priorít zahraničnej politiky Európskej Únie (EÚ). Budovanie strategického partnerstva je rozhodujúce z niekoľkých dôvodov. Hlavným je ten, že Rusko je najväčším susedom EÚ, ktorého význam rastie. Taktiež v geopolitickom a bezpečnostnom ohľade je kľúčovým aktérom v celosvetovom a zároveň regionálnom meradle. Rusko je kľúčovým činiteľom v Rade bezpečnosti OSN a je jedným z kľúčových aktérov v priestore spoločného európskeho susedstva. V posledných rokoch však ruská asertívna zahraničná politika stavia EÚ a Rusko pred nové výzvy (Kirsch – Edgel, 2011). Číst dále...

Současná vnitropolitická situace v Turecku

Turecká republika je sekulárním státem s bohatou historií, která ho svazuje hned s několika světovými regiony. Z hlediska geografického leží na pomezí Blízkého východu, Evropy a Kavkazu. Z této geopoliticky výhodné polohy se dále odvíjí i aktivní zahraniční politika státu. Turecko se v 50. letech připojilo k NATO, čímž v období studené války stvrdilo svou náklonnost ke „starému kontinentu“ a především Spojeným státům, které představují jednoho z hlavních strategických spojenců země, což je patrné především v oblasti bezpečnostní spolupráce. Spojitost s Blízkým východem souvisí s dlouhou historií Osmanské říše, která se rozprostírala na většině území tohoto geopolitického regionu. Číst dále...

Križiacke výpravy ako medzinárodnopolitický fenomén II. ‒ aktéri a štruktúra križiackych výprav

Po predstavení kľúčových príčin, priebehu a dôsledkov križiackych výprav (ďalej: KV) sa v tejto časti štúdie pokúsim nájsť zdôvodnenia pre úzku spätosť KV s historickým obdobím stredoveku. Za týmto účelom analyzujem predovšetkým motivácie kľúčových aktérov KV, inými slovami, čo viedlo významných panovníkov a nielen ich k tomu, aby vzali na seba kríž a vydali sa na cestu dlhú tisíce kilometrov, na ktorej konci museli podstúpiť ťažké boje. Pri analýze sa zameriavam na kľúčových svetských (panovníci) a hlavného cirkevného (pápež) aktéra a nesledujem známych rytierov, pútnikov, predstaviteľov rytierskych rádov, miestnych feudálov či externých aktérov (napr. benátski kupci, byzantské vojská). Číst dále...

Križiacke výpravy ako medzinárodnopolitický fenomén I. ‒ „Deus Lo Vult?“

Keď 27. novembra roku 1095 na koncile v Clermonte pápež Urban II. predniesol výzvu na oslobodenie Božieho hrobu vo Svätej zemi, ľudia, ktorí ho počúvali, sa jeho slovami nechali natoľko uniesť, že spontánne začali skandovať slová Boh to chce (Deus Lo Vult!). Krátko nato z Európy do Palestíny vyrazili zástupy kresťanov, najskôr prevažne pútnikov, neskôr však aj ozbrojencov, rytierov a šľachticov, ktorí „počúvli božiu výzvu“. Urbanova kázeň bola natoľko presvedčivá, že výrok Deus Lo Vult sa podľa kroník stal hlavným bojovým pokrikom križiakov (Phillips, 2010: 6). Číst dále...

Perspektivy temelínského tendru

Úkol dostavby temelínské jaderné elektrárny je jedna z velkých otázek, před kterou současná česká bezpečnostní komunita stojí. Delikátnost tohoto úkolu vychází z faktu, že účastnící veřejného tendru pocházejí z rozdílných zahraničně-politických směrů a je na ně proto nazíráno (médii a veřejností) jako na metaforické zosobnění budoucnosti české zahraniční politiky. Vytváření napjatého prostředí v debatě o českých zájmech a dostavbě Temelína je pak zprostředkováno touto mediální pozorností a komentáři. Je však i důsledkem jiných, větších, problémů, před kterými současná česká zahraniční politika leží. Číst dále...