PhDr. Richard Geffert

Poslední přihlášení:

Poslední články autora

Ideológie v politickom živote (7) - Klasifikácia z hľadiska politického spektra

Základným prostriedkom pre presadzovanie a pôsobenie sociálno – politicko – ekonomických (mocenských záujmov) názorov v demokratických systémoch sú rozličné politické subjekty, ktoré sa prostredníctvom legitímneho volebného boja snažia dosiahnuť čo najvyššiu legálnu participáciu na moci. V politických vedách je možné sledovať viacero kritérií, podľa ktorých je možné systematicky realizovať rôznu typológiu jednotlivých politických subjektov. Prirodzene jedným z najdôležitejších hľadísk je ich politický program a jeho zmysluplná realizácia v praxi. Číst dále...

Ideológie v politickom živote (6) - K otázke náboženstva ako ideológie

Náboženstvo je špecifickým typom ideologickej koncepcie, ktorá sa od iných odlišuje nielen tým ,že jeho základný pilier a najvyššia hodnota sú mimo ľudského, senzuálne vnímateľného sveta, ale aj zdôrazňovaním mimorozumového chápania, ktoré je orientované na vieru. Spojenie s nadpozemskou realitou určuje postavenie človeka a zmysel jeho života na tomto svete. Číst dále...

Ideológie v politickom živote (5) - Klasifikácia ideologických konceptov z axiologického hľadiska

Hodnotové orientácie sú niečím hlbším a stabilnejším ako politické postoje. Hodnotové orientácie predstavujú základné dispozície pre najrôznejšie prístupy k ekonomickým, sociálnym či politickým javom. Politické názory a politické postoje sú v porovnaní s tým premenlivejšie, lebo sú len reakciou na tieto zmeny. Na druhej strane však skúsenosť z politického správania a konania sedimentuje vo videní a hodnotení sveta. Číst dále...

Ideológie v politickom živote (4) - Neutrálný pohled

Neutrálne vnímanie ideológie jej priznáva istú spoločenskú nevyhnutnosť, funkcionálne miesto v každom spoločenskom systéme (avšak nie je tu preferovaný úplný relativizmus, ktorý by mal snahu hodnotiť všetky doterajšie civilizácie , kultúry, či sociálne systémy ako rovnocenné, a tiež ich ideológie ako rovnako pravdivé a rovnako morálne). Číst dále...

Ideológie v politickom živote (3) - K otázke kritického vnímania politických ideológií

V práci vychádzame z klasického vnímania existencie dvoch fundamentálnych názorových skupín na povahu ideologického vnímania sveta, ktorými sú: kritické a neutrálne ponímanie ideológie. Pri kritickom vnímaní je ideológia vnímaná predovšetkým ako skreslenie nášho poznania, ktoré je spojené buď s vedomým, alebo nevedomým zastieraním pravdy, ktoré je v podstate odstrániteľné použitím vhodných poznávacích prostriedkov. Pri neutrálnom vnímaní sa predpokladá, že ľudia v závislosti na svojom sociálnom postavení vnímajú rozdielne realitu, a preto budú vždy výsledky ich poznania nie iba odlišné, ale aj v rôznej miere pravdivé, a teda aj skreslené. Nezávisle na jednej alebo druhej verzii zostáva faktom, že politické ideológie sú neustále alternatívou politickej vedy, ktorá sa rovnako nemôže dopracovať k absolútnemu poznaniu; k absolútnej pravde (Prorok, 2001, s. 9). Číst dále...

Ideológie v politickom živote (2) - K otázke jejich zrodenia a statusu

Pojem ideológia pochádza podľa anglo – americkej Encyklopédie filozofie, od Destutta de Tracyho (1754-1836), ktorý ho ako prvý použil v prednáške 20. júna 1796 (Edwards, 1967,s. 125). Odvodzoval ho od Lockovho diela Rozprava o ľudskom rozume (1690). Napriek dnešnému ponímaniu ideológie ako nevedeckého fenoménu je dôležité pripomenúť fundamentálnu podstatu analyzovaného pojmu, ktorý pôvodne vznikol ako snaha jeho tvorcu predovšetkým o vytvorenie nového druhu metafyziky (však iba jednej z ďalších kapitol vo filozofii dejín), ktorá nemá nič spoločné s „bezbrehou“ abstrakciou či „slepou“ teológiou. V období svojho vzniku ide o celkom logické snahy, ktoré rozhodne súviseli s dedičstvom veľmi širokého kultúrno - duchovného a sociálno - politikcého fenoménu ktorý označujeme v európskych dimenziách pojmom osvietenectvo Číst dále...

Ideológie v politickom živote (1) - Vznik pojmu a snahy o vymedzenie

Je prirodzené, že nikto z nás nevidí svet taký, aký v skutočnosti je. Všetci sa dívame na okolitý svet cez prizmu závoja veľkého množstva viac či menej relevantných teórií, predpokladov a domnienok. Pozorovanie a interpretácia sú teda tesne prepojené: ak sa pozeráme na svet, dávame mu celkom prirodzene zároveň vždy nejaký význam. To má pre skúmanie politiky (ale aj iných fenoménov) závažné dôsledky. Predovšetkým to poukazuje na to, ako je nevyhnutné odhaľovať predpoklady a domnienky, ktoré do sveta okolo nás neustále vnášame. Tieto predpoklady sú samotné súčasťou širších politických kréd alebo tradícií, ktorým v súčasnom svete obvykle hovoríme „politické ideológie“. Číst dále...