Stanislav Konečný: Verejná správa v členských štátoch európskej únie (recenze)

 18. leden 2017  Simona Kováčová   komentáře

Za cieľom zhodnotiť dostupnosť vedeckej spisby tematicky orientovanej na aktuálnu štruktúru, organizáciu a fungovanie systému verejnej správy v jednotlivých členských štátoch Európskej únie, musíme konštatovať klesajúci trend súčasných odborných monografií reflektujúcich uvedenú problematiku.

Stanislav Konečný: Verejná správa v členských štátoch európskej únie (recenze)Stanislav Konečný: Verejná správa v členských štátoch európskej únie (recenze)

Práve knižná publikácia charakteru vysokoškolskej učebnice: „Verejná správa v členských štátoch Európskej únie,“ pod ktorú sa podpísal  Doc. PhDr. Ing. Stanislav Konečný, PhD., MPA a ktorá je vo svojej finálnej podobe systematickým, logickým a koncíznym textom subsumujúcim aktuálne a kľúčové informácie o usporiadaní fungujúcej verejnej správy v tzv. európskej dvadsaťosmičke, vypĺňa (za posledné desaťročie) prázdny slovenský a český knižničný trh, orientovaný na stav verejnej moci vo všetkých členských štátoch a to tak na úrovni národnej ako aj regionálnej a miestnej.

Prvý kontakt s učebnicovým textom by u čitateľa mohol vzbudiť dojem prílišnej stručnosti a absencie hlbšieho analytického prieniku do tak náročnej témy, akou spracovanie výkonu verejnej moci v európskych krajinách, prostredníctvom rozmanitej podoby systémov verejnej správy, bezpochyby je. V kontexte uvedeného je potrebné zdôrazniť niekoľko skutočností. Predovšetkým je to už zmienený charakter učebnicového textu - vysokoškolskej učebnice, čo anticipuje potrebu vytvorenia jasne pochopiteľného a prehľadného súboru faktov a zistení. Koncíznosť tematickej línie a obmedzenie rozsahových možností je determinované samotnou obsahovou skladbou, ktorá postihuje systém verejnej správy v 28 členských štátoch Európskej únie, z čoho rezultuje nevyhnutnosť argumentačnej redukcie. Preto mám za to, že nad možnou námietkou v podobe limitovaného rozsahu, dominuje snaha o skoncipovanie prehľadného rámca sumarizovaných zistení o štruktúrach európskych verejných správ, čo si vyžaduje vysokú erudíciu autora a schopnosť selekcie relevantných informácií, tak aby bol čitateľ schopný porozumieť základným črtám fungovania systému verejnej správy vo vybranej krajine a následne spôsobilý analyzovať podobné a identifikovať odlišné znaky verejných správ členských štátov.

K dosiahnutiu vyššie uvedeného cieľa dopomohol aj vhodný metodologický postup a logicky štrukturovaná textová časť, vychádzajúca z klasifikácie modelov verejnej správy.   Vysoko oceniteľný autorov prístup ku klasifikácii modelov umožnil jednoduchšie pochopenie, väčšiu prehľadnosť ako aj jasnejšiu sumarizáciu relevantných konštatovaní, rezultujúcich z organizácie a celkového fungovania systému verejnej správy v európskej dvadsaťosmičke. Integrácia krajín do konkrétnych modelov a následne typov, bola determinovaná vopred určenou kriteriálnou základňou, ktorá je kľúčová pre identifikáciu spoločných alebo minimálne podobných čŕt, príznačných pre pôsobenie správnych systémov. Klasifikácia sa tak stala primárnym inštrumentom pre koncíznu analýzu a možnú komparáciu organizácie systému verejných správ v krajinách Európskej únie.

Autor pre potreby začlenenia členských krajín do konkrétneho modelu a v rámci neho do určitého typu presahuje jednodimenzionálny prístup, nakoľko zvolil kombináciu 3 rovnocenných kritérií a to: „kritérium stupňov verejnej správy, kritérium vzťahu rovín verejnej správy a kritérium centralizácie a decentralizácie,“ ktorých podstata je jasne explikovaná v úvodnej časti vysokoškolskej učebnice. Na tomto základe následne vymedzuje: „decentralizovaný model verejnej správy v zložených štátoch, centralizovaný model verejnej správy v silne regionalizovaných štátoch, decentralizovaný model verejnej správy v unitárnych štátoch (škandinávsky, baltický a stredoeurópsky typ)a centralizovaný model verejnej správy v unitárnych štátoch (ostrovný typ, typ Beneluxu a mediteránny typ).“ Opäť zdôrazňujeme, že prínos uvedeného prístupu spočíval v naplnení primárneho účelu monografie, ktorým bolo slovami autora „nielen analyzovať príbuznosť či vzdialenosť niektorých základných charakteristík verejnej správy v jednotlivých členských štátoch Európskej únie, ale aj zmeniť prostý zhluk informácií o týchto štátoch (usporiadaných povedzme abecedne, ako sa to bežne robí) do predsa len akéhosi usporiadaného, štrukturovaného celku, v ktorom sa ocitnú vedľa seba štáty, ktoré sú si v určitých znakoch blízke alebo príbuzné, čo má aj didaktickú funkciu a umožní čitateľom logicky si odvodiť aspoň niektoré charakteristiky verejnej správy v danom štáte od jeho príslušnosti do určitého modelu, či typu“ (Konečný, 2016, s. 6-7).

Napriek tomu, že fundamentálnym predmetom záujmu vysokoškolskej učebnice je výkonná moc, ktorá je komplexne posudzovaná na úrovni centrálnej, regionálnej ako aj miestnej, obsahová línia neabstrahuje od elementárnych charakteristík viažucich sa na zákonodarnú a súdnu moc, nakoľko len pochopenie súvislostí a interakcií medzi jednotlivými mocenskými zložkami anticipuje ucelený, zrozumiteľný pohľad na fungovanie verejnej správy v danej krajine. Uvedenej nosnej obsahovej skladbe predchádzajú základné informácie o forme vlády v konkrétnom členskom štáte (tzn., či sa jedná o monarchiu, alebo republiku) ako aj o charaktere štátneho zriadenia (tzn., či ide o formu unitárnu - centralizovanú, alebo federálnu - decentralizovanú), ktoré sú doplnené číselnými ukazovateľmi vyjadrujúcimi veľkosť danej krajiny z hľadiska  populačného aspektu ako aj teritoriálnej rozlohy. Pozitívne možno vnímať aj vstupnú časť k analýze verejnej správy každej členskej krajiny, ktorú tvorí stručný prierez najvýznamnejších historických medzníkov, ktoré sa určitým spôsobom podpísali pod súčasnú podobu verejnej moci v danej krajine.

Kvalitu každej odbornej monografie podčiarkuje aj zoznam bibliografických odkazov, ktorý mapuje všetky informačné pramene reálne citované či parafrázované v texte vysokoškolskej učebnice. V záverečnom zozname autor v abecednom poradí a s akceptáciou normy stanovujúcej formu zápisu, uvádza adekvátne množstvo relevantných informačných zdrojov domáceho ako aj zahraničného charakteru. Primárny informačný prameň predstavujú elektronické zdroje a práca s internetom, čo je logicky zdôvodniteľné obsahovou širokosťou a tzv. „časovým defektom“ reflektovania najaktuálnejších informácií. Jednoduchšie povedané, z obsahové hľadiska učebnica zachytáva aktuálny stav verejnej moci tak na horizontálnej ako aj vertikálnej úrovni a to vo všetkých 28 členských štátoch. Vývojové tendencie správnych systémov nie sú stabilné a neraz sa vyznačujú dynamickým charakterom, čo implikuje niekedy len parciálne ale za to významné organizačné, legislatívne, ekonomické a iné zmeny, ktoré je potrebné sledovať. Naznačená variabilita je častokrát v tlačenej forme zachytená aj s niekoľko -ročným časovým oneskorením, a preto s ašpiráciou na podanie aktuálnych informácií vo vzťahu k výkonu verejnej moci, je internetová skladba prameňov úplne pochopiteľná.

Vychádzajúc z doposiaľ uvedeného, je tak vysokoškolská učebnica po obsahovej stránke kvalitne spracovaná, tzn., že sa vyznačuje relevantnou odbornou argumentáciou autora, vysokou schopnosťou systematizácie myšlienok a formulovania vlastných vedeckých záverov, adekvátnym množstvom odborných domácich a zahraničných informačných zdrojov a samozrejme má praktické využitie v zmysle otvárania diskusií o zlepšovaní a zvyšovaní efektivity systému verejnej správy na základe komparácie, resp. preberania možných inšpirácií z fungovania verejnej správy v iných krajinách Európskej únie.

Pri celkovom hodnotení a posudzovaní odbornej štúdie musíme prihliadať aj na dodržiavanie predpísaných formálnych štandardov, tzn. pravidiel písania a úpravy písomností. Pokiaľ ich práca nerešpektuje, výrazne to oslabuje celkovú hodnotu čistopisu. Text sa má explikatívny (vysvetľujúci), jasný, nocionálny (vecný), logicky štrukturovaný, prehľadný a pre čitateľa zrozumiteľný charakter, pričom sa vyznačuje terminologickou správnosťou. Autorovi sa viac-menej úspešne podarilo vyvarovať sa tzv. „pojmovej synonymii,“ ktorá oslabuje zrozumiteľnosť textu, pokiaľ sa na označenie istého javu využíva diferentná terminológia a rôznorodé výrazy. Uvedený nedostatok pojmovej plurality môže spôsobiť terminologické nedorozumenia. V danom kontexte si autor uvedomuje absenciu uniformity v pojmovom aparáte jednotlivých reálií, ktorá je diferentná v závislosti od toho, v akej krajine analyzujeme fungovanie verejnej správy. Za účelom jednoduchšieho pochopenia sa autor (tam kde je to možné) rozhodol aplikovať terminologický aparát zaužívaný v našich podmienkach, ktorý v zátvorke precizuje originálnym termínom danej reálie v krajine jej pôvodu.

Pri komplexnom pohľade na formálnu stránku vysokoškolskej učebnice, však nachádzame rušivé atribúty, v podobe preklepov v niektorých slovách a to tak v hlavnom texte práce ako aj v poznámkach pod čiarkou. Estetickú stránku do určitej miery poškodzuje aj rozmiestnenie niektorých hlavných nadpisov na konci strany (príklad: Fínsko str. 92), pričom vhodnejšie by bolo ich umiestnenie na novej čistej strane. S ašpiráciou na formálnu precíznosť odporúčame doplniť jednotlivé tabuľky o číslo spolu s vhodným názvom.

Napriek niektorým formálnym nedostatkom, charakter vysokoškolskej učebnice vypovedá o vysokej erudícii autora, o jeho záujme o skúmanú problematiku, o schopnosti orientovania sa v nej, čo potvrdzuje okrem iného aj vysoko oceniteľnou spôsobilosťou formulovať vlastné odborné vedecké rezultáty. Preto je monografia pod názvom „Verejná správa v členských štátoch Európskej únie“ vhodným textom pre každého, kto prichádza do kontaktu do správnymi orgánmi, alebo sa zaujíma o fungovanie, organizáciu a nastavenie systému verejnej správy (nielen v podmienkach SR) a pre štúdium verejnej správy a príbuzenské študijné programy by mala byť kategorizovaná do rámca povinnej literatúry.

Jak citovat tento text?

Kováčová, Simona. Stanislav Konečný: Verejná správa v členských štátoch európskej únie (recenze) [online]. E-polis.cz, 18. leden 2017. [cit. 2017-09-20]. Dostupné z WWW: <http://www.e-polis.cz/clanek/stanislav-konecny-verejna-sprava-v-clenskych-statoch-europskej-unie-recenze.html>. ISSN 1801-1438.

[Nahoru ↑]


Hodnocení

Zatím nikdo nehodnotil


Přidat komentář

Vložit komentář




Novinky

E-polis.cz hledá autory!
[22. červenec 2014]
Časopis stále hledá nové interní redaktory a další externí spolupracovníky, kteří budou ochotní se podílet na vytváření obsahu. Své články posílejte k posouzení na email redakce@e-…

Kde se diskutuje?

Je nám líto, u tohoto zdroje žádné položky nebyly nalezeny :-(