John Nixon: Debriefing the President (recenze)

 10. listopad 2017  JUDr.Rastislav Funta, PhD., LL.M   komentáře

V knihe Debriefing the President: The Interrogation of Saddam Hussein, John Nixon, rozpráva fascinujúci príbeh o zadržaní a vypočúvaní Saddáma Husajna. Jedná sa o krátku, dobre čitateľnú knihu, ktorá poskytuje niekoľko pozoruhodných ponaučení pre analytikov a politických predstaviteľov a zdôrazňuje riziká a úskalia rozhodovania s nedostatočnými informáciami a pri politickej zaujatosti.

artsfuse.orgartsfuse.org

Spravodajskí analytici majú neobmedzený prístup k informáciám o svojich "cieľoch" aby získali dostatočné poznatky pre politických predstaviteľov a politických lídrov. Napriek tomuto prístupu analytici nikdy nestretnú svoje ciele. Ako hlavný analytik ohľadne Iraku pre americkú centrálnu spravodajskú agentúru (CIA) Nixon bol jedným z prvých ľudí, ktorí vypočuli Saddáma Husajna po jeho zadržaní v decembri 2003.

Nixonova kniha Debriefing the President: The Interrogation of Saddam Hussein vyjadruje najlepšie a najhoršie aspekty kariéry v pozícii analytika spravodajských služieb. Jasne sa chopil svojej analytickej úlohy ako jeden z odborníkov americkej spravodajskej komunity ohľadne Saddáma Hussajna. Strávil niekoľko rokov skúmaním všetkých dostupných informácií aby vytvoril obraz o tom, čo umožnilo jeho dolapenie. V stredobode tejto knihy je fascinujúci príbeh, ako sa Nixon podieľal na hľadaní Saddáma po invázii do Iraku v roku 2003. Niekoľko hodín potom ako špeciálne jednotky zadržali podozrivého, bolo jeho zodpovednosťou cestovať na miesto zadržania a vykonať kontrolu totožnosti aby zistil, či skutočne bol zadržaný Saddám Husajn. Čitateľov môže prekvapiť že Nixon musel zostaviť svoj kontrolný zoznam v období, ktoré bezprostredne predchádzalo prvému vypočúvaniu, pričom zostavil zoznam otázok a vecí, ktoré by sa mali zohľadniť v procese identifikácie vrátane kmeňového tetovania na pravici Saddáma Hussajna. Nikto v americkej vláde neočakával že Saddám bude zajatý nažive, domnievajúc sa že bude bojovať až do konca. Toto je len jedna, avšak nie najväčšia, chyba ktorá sa spravila v prípravách USA na napadnutie a obsadenie Iraku. Po niekoľkých rokoch keď sa snažil vstúpiť do CIA, Nixon opisuje svoje ťažké prvé roky v agentúre a cituje niekoľko príkladov frustrácie, ktoré môžu očakávať analytici spravodajských služieb: jeho nadradení mu pripravili ťažké časy, boli skeptickí, či má čo ponúknuť a skôr zohľadňovali rady v rámci svojho sociálneho kruhu, než na základe odborných znalostí. Nixon vyjadruje poľutovanie nad byrokratickou kultúrou, v ktorej komunikoval vyšším úradníkom a politickým predstaviteľom to, čo chcú počuť. Tento proces fungoval na dvoch úrovniach: rozhodnutie nájsť informácie, ktoré potvrdili existujúce predpoklady (kde sú zbrane hromadného ničenia?) a ovplyvňovanie od vysokých predstaviteľov agentúry aby sa odstránil nesúhlas a pohľady ktoré nie sú prospešné pre vysokých politických predstaviteľov. Nixon kritizuje kultúru CIA - obviňovanie vedenie Georgea Teneta (1996-2004) - ktorý znehodnotil prínos agentúry k pochopeniu kľúčových otázok. Príkladom je kritika zníženia schopnosti agentúry realizovať hlbšiu spravodajskú analýzu. Nixon tvrdí, že politický predstavitelia sú príliš zaneprázdnení aby vedeli, na čo by sa mali zamerať. Analytici by mali pritom cítiť, že politickí predstavitelia privítajú nezávislé pohľady.

Kniha je poznačená profesionálnou frustráciou a podlieha riadenému hnevu o prístupe Bushovej administratívy (v roku 2001 bol George W. Bush inaugurovaný ako 43. prezident Spojených štátov a skončil v úrade v roku 2009) ohľadne Iraku. V jednom momente tento hnev je možné badať v nesprávnom dvojstranovom porovnaní Saddáma a Busha a konštatovaní ich imperiálneho správania. Nixonova kritika sa neobmedzuje na Busha, ale aj na Obamovu irackú politiku, poukazujúc na to, že Obama (2009-2017) nedokázal efektívne komunikovať s irackým premiérom Nouri al-Malikim (2006-14) , tiež známy ako Jawad al-Maliki alebo Abu Esraa, a opätovne prerokovať dohodu o udržiavaní amerických síl v Iraku a vo všeobecnosti venovať dostatočnú pozornosť irackej politike. Aj keď Nixon zväčša obviňuje Bushovu administratívu, nezbavuje CIA obvinení. Tvrdí, že manažment agentúry usiloval o to aby sa prispôsobil prezidentovmu konaniu v snahe získať miesto v centre moci a zdôvodniť svoj rozpočet. Nixon je do istej miery vinný v tom, že nedokázal preukázať zodpovednosť vyšších úradníkov ochraňovať postavenie agentúry pred obhajovaním jej rozpočtu. Úlohou je samozrejme podporovať integritu spravodajského procesu a súčasne zabezpečiť dobré vzťahy v Bielom dome. Napriek tomu priniesol presvedčivý dôkaz, že CIA niekedy nedokázala udržať túto tenkú, ale dôležitú rovnováhu.

Nixon píše o nedostatoch spravodajských informácií v súvislosti s Irakom a porozumenia irackej politiky pred rokom 2003. Obzvlášť zdôrazňuje nevedomosť o rizikách sunnitsko-šiitského napätia. Tento nedostatok pripisuje systémovej neschopnosti porozumieť zložitosti irackej politike a celej spoločnosti ktoré podliehali Saddámovmu represívnemu režimu. Napríklad v roku 1999, ako uvádza Nixon, CIA neodhadla význam vraždy šiítskeho klerika Muhammada Sadiqa al-Sadra (zahynul na ceste do svojej kancelárie na okraji svätého mesta Najaf na juhozápade Bagdadu. Boli s ním aj jeho dvaja synovia, Mustapha a Mu'ammal, ktorí pôsobili ako jeho hlavný asistenti), ktorého syn Muqtada (je jeho štvrtým synom a tiež zaťom veľkého ajatolláha Mohammada Baqíra al-Sadra) sa stal popredným šiitským oponentom voči novej irackej vláde. Trpký sektársky konflikt, ktorý nasledoval po invázii, ukazuje dôsledky zlyhania spravodajských služieb a politiky. Nixon presvedčivo tvrdí, že skutočná dynamika Saddámovho režimu unikla americkým spravodajským a politickým komunitám čiastočne kvôli predpojatému a skreslenému mysleniu a informáciám na ktoré sa spoliehali pri svojom hodnotení. Opomenuli napríklad skutočnosť, že Saddám sa do veľkej miery stiahol od rozhodovania o zahraničnej politike: uprednostnil tráviť čas písaním románov. Nixon tvrdí, že pred inváziou sa objavili fragmenty dôkazov, ktoré poukazujú na niektoré z týchto skutočností, ale sa stratili v rámci nepresných informácií a príprav na vojnu.

Nixon zjavne nemal rád množstvo nových analytikov CIA určených na pokrytie potrieb Iraku pred a po invázii v roku 2003. Títo noví analytici boli buď "neskúsení" a chýbali im "analytické zručnosti", alebo tzv. iní "kariéristi [...] Začala doba analytickej priemernosti a Irak sa stal prvou obeťou." Pre Nixona je dôležité, aby sa analytikom poskytol čas a priestor na to, aby sa stali skutočnými odborníkmi. Vzhľadom na presvedčivý príbeh by Nixonova krátka ale dobre čitateľná kniha mala inšpirovať každého, kto uvažuje o kariére v spravodajstvej službe. Nixonovo nadšenie pre svoje remeslo vyžaruje z každej jeho kapitoly. Kniha tiež poukazuje na budúcich spravodajských analytikov a na nástrahy, ktoré na nich číhajú ako aj na frustráciu v práci vo veľkom a spolitizovanom aparáte.

Americkí spravodajský špecialisti urobili veľa pre rozvoj spravodajskej analýzy od Sherman Kenta (Sherman Kent je vzdelávacia škola pre analytikov spravodajskej služby Centrálnej spravodajskej služby (CIA), ktorá sa nachádza v Restone v štáte Virginia). Avšak postupné investície amerických administratív, odbornosť a významné sumy peňazí na zlepšenie svojich analýz nevedú vždy k lepšiemu rozhodovaniu. Nixon berie na vedomie skepticizmus Obamovej administratívy spravodajských agentúr práve z tohto dôvodu. Nixon tvrdí, že spravodajská analýza má svoje limity. Spravodajský analytici potrebujú rozvinúť hlboké odborné znalosti, rovnako ako nové analytické techniky a predovšetkým politickí činitelia a politickí lídri musia byť dostatočne dôverujúci, aby poskytli spravodajstvu dostatočnú pozornosť v procese tvorby politiky. Okrem toho vedúci predstavitelia spravodajských služieb musia zabezpečiť nezávislosť a integritu analytického procesu od priamej a nepriamej politizácie (hlavne od zvolenia Donalda Trumpa za prezidenta).

Jak citovat tento text?

Funta, PhD., LL.M, JUDr.Rastislav. John Nixon: Debriefing the President (recenze) [online]. E-polis.cz, 10. listopad 2017. [cit. 2017-11-23]. Dostupné z WWW: <http://www.e-polis.cz/clanek/john-nixon-debriefing-the-president-recenze.html>. ISSN 1801-1438.

[Nahoru ↑]


Hodnocení

Zatím nikdo nehodnotil


Přidat komentář

Vložit komentář




Novinky

E-polis.cz hledá autory!
[22. červenec 2014]
Časopis stále hledá nové interní redaktory a další externí spolupracovníky, kteří budou ochotní se podílet na vytváření obsahu. Své články posílejte k posouzení na email redakce@e-…

Kde se diskutuje?

Je nám líto, u tohoto zdroje žádné položky nebyly nalezeny :-(