Analýza komunálnych systémov v teórii P.E. Mouritzena a J. H. Svary

 2. březen 2018  Simona Kováčová   komentáře

Zaujímavou horizontálnou typológiou je typológia komunálnych systémov z roku 2002, ktorej autormi sú P. E. Mouritzen a J. H. Svara. Je založená na predpoklade, že „usporiadanie a štruktúra komunálneho systému odráža vzťahy medzi tromi organizačnými princípmi: princíp laických pravidiel („layman rule“), princíp politického vedenia („political leadership“) a princíp profesionality („professionalism“)“.

Analýza komunálnych systémov v teórii P.E. Mouritzena a J. H. SvaryAnalýza komunálnych systémov v teórii P.E. Mouritzena a J. H. Svary

 

Jednotlivé princípy vyjadrujú:

  1. „efektívne a intenzívne zaangažovanie občanov do politického rozhodovacieho procesu“ -  t.j. princíp laických pravidiel,
  2. „podporu hodnôt v politike a politikov, ktorí prinesú „energiu a vášeň“ do politických procesov“ - t.j. princíp politického vedenia,
  3. „uspokojovanie a riešenie požiadaviek a potrieb“ - t.j. princíp profesionalizmu.

 

Model silného starostu, ktorý ako už zo samotného názvu vyplýva, zastrešuje komunálne systémy, v ktorých má starosta významnú rolu, nakoľko je ako hlavný reprezentant exekutívy plne zodpovedný za výkon exekutívnych (výkonných) kompetencií, je podporovaný väčšinou v zastupiteľstve a disponuje taktiež právom kontroly  miestnej správy. Mouritzen a Svara sem začlenili komunálny systém Francúzska, Talianska, Grécka, Španielska, Portugalska, Nemecka, 6 spolkových krajín Rakúska, Veľkej Británie- municipality s priamou voľbou starostu.

Z hľadiska posúdenia súčasnej využiteľnosti tejto typológie spolu s vymedzenou vzorkou komunálnych systémov (Taliansko, Francúzsko, Španielsko, Grécko a Portugalsko) platí nasledovné:

Taliansky komunálny systém prešiel začiatkom 90-tych r. minulého storočia výraznou zmenou, ktorá sa dotkla eliminovania statusu obecných rád v talianskej samospráve, ktoré disponovali (až do roku 1993) právom voliť zo svojho stredu starostu. Simultánne s oslabením obecných rád sa čoraz viac dostávala do popredia otázka posilnenia výkonných samosprávnych zložiek a potreba ich profesionalizácie. V súvislosti s uvedeným sa stal prelomovým rok 1993 a rok 1997. Rok 1993 zákonne ustanovil priamu voľbu starostu, pričom spôsob voľby závisí od populačnej veľkosti územnej jednotky. Veľkosť determinujúca mechanizmus voľby starostu je na úrovni 1 500 obyvateľov, tzn., že obce neprevyšujúce tento populačný strop využívajú jednokolový systém relatívnej väčšiny, pričom z veľkostného aspektu vo väčších územných jednotkách sa už k zvoleniu starostu vyžaduje viac ako 50% odovzdaných hlasov, tzn., že aplikujú väčšinový dvojkolový volebný systém.

Dôvodom implementácie takto určeného spôsobu priamej voľby starostu bola predovšetkým rozpočtová efektívnosť, nakoľko v menších územných jednotkách znamenajú jednokolové voľby šetrenie finančných prostriedkov. V roku 1997 vstúpili do platnosti tzv. Bassaniniho zákony, ktorými bol „do života uvedený „administratívny federalizmus, “ v rámci ktorého starosta menuje a odvoláva obecných manažérov riadiacich základné obecné služby. Týmto spôsobom sa posilňuje myšlienka potreby verejného manažmentu. Starostovia sa stali skutočnými lídrami, ktorí sú zodpovední za lokálne rozvojové stratégie. Reformná zmena teda zaručila dominanciu výkonných zložiek nad radou, ako základným rozhodovacím prvkom“.

Taliansko je tak z hľadiska súčasného nastavenia vhodným príkladom modelu so silným starostom, ktorý je priamo voleným vedúcim samosprávnej exekutívy a zároveň figuruje ako zástupca miestnej štátnej správy na lokálnej úrovni.

Dôležitú rolu, predovšetkým v malých obciach má starosta aj v podmienkach španielskej samosprávy. Španielska sídelná štruktúra patrí medzi najviac rozdrobené, nakoľko sa vyznačuje vysokým podielom malých obcí, ktorý značne vplýva aj na samosprávnu inštitucionálnu štruktúru, o čom svedčia nasledovné fakty:

-          obce do 100 obyvateľov nemajú uloženú povinnosť voliť zastupiteľský orgán- obecnú radu, ale priamo si volia starostu,

-          povinnosť obligatórne zriadiť vládnu komisiu je daná len pre  územné jednotky nad 5 000 obyvateľov (Konečný, 2016).

 

Mechanizmus voľby starostu je podmienený počtom obyvateľov. Malé obce, ktoré nemajú viac ako 250 obyvateľov využívajú priamu voľbu starostu a tie, ktorých veľkosť presahuje 250 obyvateľov si hlavu obce volia nepriamo prostredníctvom kolektívneho orgánu, pričom k zvoleniu sa vyžaduje absolútna väčšina hlasov členov kolektívneho orgánu. Podstatné je, že výkonné právomoci spadajú takmer výlučne do rúk starostov, čo vypovedá o kompatibilite španielskeho komunálneho systému s modelom silného starostu.

Vo Francúzsku je za výkon exekutívnych kompetencií zodpovedný starosta, ktorý je nielen najvyšším predstaviteľom samosprávy, ale tiež štátnej správy. Je volený nepriamo, obecnou radou, ktorá je povinne volená (priamo) v obciach, ktoré majú viac ako 3500 obyvateľov. Starosta spravuje majetok, vydáva jednostranné administratívne akty - nariadenia, vydáva povolenia na podnikateľskú činnosť v obci, riadi urbanistický rozvoj obce, predkladá návrhy (aj návrh obecného rozpočtu) obecnej rade, predsedá obecným komisiám, ktoré sa povinne zriaďujú vo väčších územných jednotkách (napr. finančná, školská, ...) a pod. Aj taliansky komunálny systém je teda v súlade s modelom silného starostu, ktorý je v talianskej samospráve  nielen reprezentantom obce navonok, ale aj zástupcom štátu v obci.

Podľa uvedenej typológie aj grécky a portugalský komunálny systém odpovedajú charakteristikám modelu silného starostu. Heinelt a Hlepas ich kategorizovali do modelu s napoleonskou tradíciou, ktorý subsumuje kompetenčne slabé municipality so silným postavením lokálnych leadrov, ktorí preferujú priame kontakty s centrálnou úrovňou.

Hlavným rozhodovacím orgánom formujúcim sa na úrovni portugalskej obce je obecné zhromaždenie, ktoré sa skladá spravidla z nepárneho počtu členov a to zo zástupcov komisií komunít a z priamo volených poslancov. Výkonným orgánom je obecná komora, ktorú si volí obecné zhromaždenie zo svojho stredu. Pri voľbe obecných komôr sa využíva pomerný volebný systém a „líder kandidátnej listiny je vždy zároveň kandidátom na predsedu obecného zhromaždenia. Následne je takto zvolený predseda obecného zhromaždenia považovaný aj za starostu (presidente de câmara municipal). Obecná komora môže preniesť výkon niektorých vlastných funkcií na starostu a tento môže analogicky delegovať výkon niektorých takýchto funkcií na niektorého z členov obecnej komory“.

Silná pozícia starostu je typická aj pre grécky komunálny systém, v ktorom zohrala dôležitú rolu teritoriálno-konsolidačná reforma Kallikrates (zákon č. 3852/2010), ktorou  bolo 1 034 vidieckych obcí a miest zlúčených do 325 väčších územných jednotiek a zároveň došlo k vytvoreniu druhého samosprávneho stupňa v podobe 13 regiónov“. Z hľadiska inštitucionálno-organizačného usporiadania patrí starosta spolu s výkonnou radou a výkonným výborom k primárnym samosprávnym orgánom profilujúcim sa na úrovni obce. Starosta, ako reprezentant obce navonok je na čele hlavného rozhodovacieho orgánu, t. j. obecná rada, pričom je neodmysliteľnou súčasťou personálneho aparátu kolektívneho výkonného orgánu, t. j. výkonný výbor, ktorému zároveň predsedá. Z členstva vo výkonnom výbore mu zároveň vyplýva dôležitá úloha a tou je dohľad a koordinácia implementácie verejných politík, ktoré prijala obecná rada. Čo sa týka spôsobu kerovania funkcie starostu, je volený priamo, pričom víťazom sa stáva leader kandidátnej listiny tej politickej strany, ktorá získala vo voľbách do príslušného zastupiteľského orgánu najviac odovzdaných platných hlasov.

Sumarizáciou vyššie uvedeného možno konštatovať stále aktuálnu platnosť, využiteľnosť a  kompatibilitu súčasného stavu analyzovaných komunálnych systémov s charakteristikami, ktoré determinovali integráciu skúmaných krajín do modelu silného starostu v roku 2002.

Jak citovat tento text?

Kováčová, Simona. Analýza komunálnych systémov v teórii P.E. Mouritzena a J. H. Svary [online]. E-polis.cz, 2. březen 2018. [cit. 2018-07-23]. Dostupné z WWW: <http://www.e-polis.cz/clanek/analyza-komunalnych-systemov-v-teorii-pe-mouritzena-a-j-h-svary.html>. ISSN 1801-1438.

[Nahoru ↑]


Hodnocení

Hodnocení: 5 hvězdiček / Hodnoceno: 1x


Přidat komentář

Vložit komentář




Novinky

E-polis.cz hledá autory!
[22. červenec 2017]
Časopis stále hledá nové interní redaktory a další externí spolupracovníky, kteří budou ochotní se podílet na vytváření obsahu. Své články posílejte k posouzení na email redakce@e-…

Kde se diskutuje?

Je nám líto, u tohoto zdroje žádné položky nebyly nalezeny :-(