Pro-inovatívne pokusy o experimentovanie na lokálnej úrovni Švédska: Projekt slobodných samosprávnych komún

 11. září 2014  Simona Kováčová   komentáře

Program „Free commune experiment“ - experiment slobodných samosprávnych komún predstavoval inovatívny pokus „implementovať reformu, ktorá by municipalitám umožnila organizačné experimenty za účelom oslobodenia sa od zaťažujúcich a „preexponovaných“ pravidiel centrálnej vlády“ (Olson, Sahlin-Andersson, 2005, s. 235). Treba však poznamenať, že s podobným experimentovaním, ktoré bolo v prípade Švédska podporované sociálno-demokratickou vládou mali skúsenosti aj napr. v Dánsku, avšak dánske ambície v oblasti experimentovania, ktoré boli zastávané konzervatívcami nevyvolali tak rozsiahle ohlasy, ako to bolo v prípade švédskeho konceptu.

Pro-inovatívne pokusy o experimentovanie na lokálnej úrovni Švédska: Projekt slobodných samosprávnych komúnPro-inovatívne pokusy o experimentovanie na lokálnej úrovni Švédska: Projekt slobodných samosprávnych komún

Program „Free commune experiment“ - experiment slobodných samosprávnych komún predstavoval inovatívny pokus „implementovať reformu, ktorá by municipalitám umožnila organizačné experimenty za účelom oslobodenia sa od zaťažujúcich a „preexponovaných“ pravidiel centrálnej vlády“ (Olson, Sahlin-Andersson, 2005, s. 235). Treba však poznamenať, že s podobným experimentovaním, ktoré bolo v prípade Švédska podporované sociálno-demokratickou vládou mali skúsenosti aj napr. v Dánsku, avšak dánske ambície v oblasti experimentovania, ktoré boli zastávané konzervatívcami nevyvolali tak rozsiahle ohlasy, ako to bolo v prípade švédskeho konceptu.

Dôvody implementovania projektu slobodných samosprávnych komún

V prípade Švédska možno hovoriť o procese  amalgamizácie vplývajúcom na veľkostnú štruktúru obcí, ktorého podstata spočíva „vo vytváraní nových, administratívnych obcí s úplným zánikom výkonu verejnej správy na úrovni pôvodných sídel a niekedy aj so stratou ich pôvodnej identity“ (Konečný B., Konečný S., 2009, s. 231). Dôvody pre uskutočnenie zmien smerujúcich k zoštíhleniu lokálnej konfigurácie je potrebné vnímať predovšetkým v nadväznosti na koncepciu welfare state. Musíme tiež podotknúť, že intenzita rozvoja systému sociálnych služieb narastala predovšetkým pod vplyvom udalostí vyvolaných po 2. svetovej vojne, kedy dochádzalo k extenzívnemu nárastu štátom zabezpečovaných verejných služieb, simultánne sprevádzaných zvyšujúcim sa počtom zamestnancov, zriaďovaním nových vzdelávacích (škôl, škôlok) ako aj nemocničných zariadení a pod., čo sa viditeľne dotklo rozpočtu samosprávnej úrovne, keďže na ňu pripadala zodpovednosť za väčšinu služieb toho druhu. Takúto záťaž na malé obce už neboli schopné kompenzovať ani dovtedy pomerne efektívne zaužívané metódy, či už v podobe dobrovoľnej interkomunálnej kooperácie, nárastu štátnej podpory, či prenosu zodpovednosti na ústrednú vládu, a preto centrálne orgány rozhodli o pristúpení malých obcí k integračným procesom (Jőnsson a kol., 1999). Vo všeobecnosti sa tak okrem substanciálneho argumentu, viažuceho sa na samostatnú spôsobilosť obcí poskytovať sociálne služby na adekvátnej úrovni, za spúšťača komunálnej reformy označovala aj „snaha vytvoriť odborné a personálne predpoklady k naplneniu tradičnej požiadavky švédskej miestnej správy, v zmysle ktorej rozhodnutia dotýkajúce sa života jednotlivca majú byť vydávané na najnižšej možnej úrovni“ (Palúš, 2002, s. 73).

Racionalizácia systému ako reakcia na vzniknutú situáciu, „odštartovala už od 50-tych r. a prejavila sa v podobe dvoch amalgamizačných vĺn (1952 a 1974), čo sa podpísalo pod redukciu obcí, keďže z približne 2500 obcí v r. 1951 počet klesol na 278 v r. 1974“ (Montin, 2004, s. 3). Mohlo by sa však mylne javiť, že sprievodným znakom ukončenej lokálnej transformácie sa automaticky stala narastajúca autonómnosť obcí. Pravdou bolo, že proces ukončenia konsolidačnej reformy nepozastavil decentralizáciu a stupňujúcu sa mieru regulácie obcí (zo strany centrálnej vlády) vo výkone delegovaných kompetencií, čo tendovalo k narastajúcej centralizácii moci a nadobúdaniu statusu miestnych samospráv ako „dekoncentrovaných orgánov, implementujúcich politiku diktovanú z centrálnej úrovne“ (Baldersheim, Ståhlberg, 1994, s. 3). Kritika sa tak vo všeobecnosti viazala na nízky stupeň lokálnej autonómie, na eliminovanie lokálnej demokracie či na nutnú potrebu komplexnej ekonomickej revitalizácie obecných samospráv, čo je samozrejmé potrebné vnímať v kontexte s celkovým ekonomickým dianím vo Švédsku, ktoré na konci 70-tych r. 20 stor. zachvátila recesia spojená aj s narastajúcimi ukazovateľmi nezamestnanosti. Dôvody podnecujúce negatívne pohľady vznikajúce v dôsledku zlučovacích procesov, apelovali na väčšiu vzdialenosť medzi miestnymi politikmi a nositeľom moci a prekvapivo aj na výrazný pokles samosprávnych reprezentantov - „z cca 200 000 v r. 1950 na 50 000 do polovice 70-tych r. 20 st.“ (Montin, 2004, s. 8). V protiklade k uvedenému však zrealizované prieskumy potvrdili nárast vedomostí a politických znalostí občanov o lokálnom živote, čo bolo do značnej miery determinované predovšetkým rozvojom medializácie, ktorá sa podpísala pod zatraktívnenie záujmu o miestny politický život.

Samosprávy mali záujem riešiť tento stav a eliminovať štátne vplyvy, vytvárať podmienky pre posilnenie demokratického života, pre zvýšenie efektivity ako aj legitimity samosprávnych orgánov, čo sa malo uskutočniť cestou tzv. „3 D“ - debyrokratizáciou, dereguláciou a decentralizáciou (Montin, 1993). Práve v tomto kontexte je zmysluplné a logické poukázať na špecifickú formu decentralizačného procesu, tzn. zdôrazniť podstatu koncepcie vychádzajúcej z roviny miestnych samospráv pod názvom Projekt slobodných samosprávnych komún, ktorý bol implementovaný s fundamentálnym cieľom posilnenia autonómneho statusu obcí a vytvorenia príležitostí pre aplikáciu výnimiek, prostredníctvom ktorých by sa vymanili spod okruhu niektorých nariadení centrálnej vlády. Význam projektu spočíval v riešení problémov na základe využitia experimentálnej metódy, nakoľko prevedenie konkrétnych návrhov do praxe na určitú skúšobnú dobu predstavuje najúčinnejší spôsob, ako zhodnotiť ich funkčnosť/nefunkčnosť. Následná evaluácia procesu tak determinuje legislatívne opatrenia, ktoré rámcujú celkový charakter všeobecne platných zákonných nariadení. Program bol spustený už v roku 1984, kedy inovatívny projekt podporilo Ministerstvo pre štátnu správu (zriadené v 1982), čo  možno potvrdiť aj na základe predloženého návrhu zákona o slobodných samosprávnych komúnach, pochádzajúceho z dielne tohto ministerstva, ktorý inkorporoval 3 primárne okruhy kompetencií,[1] na ktoré mali spočiatku právo 9 obcí a 3 kraje so statusom slobodných komún[2] (Olson, Sahlin-Andersson, 2005). Na základe praktických skúseností, tak zainteresované obce a kraje formulovali vyše 280 výnimiek pre najkritickejšie oblasti, vzťahujúce sa predovšetkým „na vzdelávanie: cca 70 žiadostí (napr. flexibilnejší systém financovania), oblasť územného plánovania a výstavby: vyše 60 žiadostí,“ ale zaťažujúce kompetencie sa rovnako dotýkali aj zdravotnej starostlivosti, a preto sa tretí najvýznamnejší okruh výnimiek viazal na tento sektor (Strőmberg, Lindgren, 1998, s. 28). Celkovo možno priechodnosť jednotlivých žiadostí považovať za pomerne úspešnú, keďže parlament akceptoval približne ¾ z podaných návrhov. Napriek pôvodnej časovej lehote prijímania výnimiek do r. 1985, nadobudol celý experimentálny projekt charakter procesu kontinuálnych zmien, nakoľko v r. 1988 získal návrh sociálnodemokratického ministra B. Holmberga ktorý podporoval predĺženie časového intervalu programu, parlamentnú podporu a vo všeobecnosti došlo k prijatiu zákona, v súlade s ktorým mohla o začlenenie k skupine slobodných komún požiadať ktorákoľvek obec alebo kraj (Klimovský, 2012).

Evaluačné analýzy potvrdili, že substanciálny význam projektu Free commune experiment, ktorý bol ako prvý implementovaný do praxe vo Švédsku v r. 1984 a po schválení zákonodarným orgánom predĺžený až do r. 1991, spočíval v náraste autonómie obcí v rozhodovacích procesoch a v zisku parciálneho práva na pružnú inštitucionálnu štruktúru (Wollmann, 2008). Všeobecne platná legislatívna zmena zapracovaná v Local Government Act (1991) - Zákon o miestnej samospráve, priniesla možnosť inherentného určenia kompetenčného rozsahu pre lokálne orgány a čiastočne aj možnosť vlastného inštitucionálneho zabezpečenie, avšak čo sa týka obecnej štruktúry musíme podotknúť, že zriaďovanie obecného zastupiteľstva, exekutívneho a volebného výboru bolo vyňaté z právomoci slobodného rozhodnutia obcí, keďže naďalej predstavovali obligatórne orgány miestnych samospráv. Napriek uvedenému sa vo všeobecnosti „otvorili dvere k neobvyklej organizačnej flexibilite a variabilite miestnych samospráv“ (Wollmann, 2008, s. 73-74).

V rámci vyhodnotenia projektu môžeme konštatovať, že sa tak druhá oblasť zameraná na zlepšenie kooperácie ako aj  tretia oblasť orientovaná na realizáciu nových aktivít[3] niesli v znamení pozitívnych výsledkov. Isté ťažkosti sa však v rámci procesu evaluácie dotkli hodnotenia výnimiek z dovtedajších centrálnych nariadení, nakoľko celý proces výrazne skomplikoval kritický postoj zainteresovaných sektorových politík, ktoré rázne odmietli akékoľvek zásahy a koordináciu centrálnych nariadení z pozície miestnej samosprávy, čím výrazne blokovali zmysel implementovaného projektu. Dokonca ani samotné Ministerstvo pre štátnu správu v pozícii zástancu implementovaného experimentu neočakávalo tak výrazné negatívne a konfliktné stanoviská zo strany jednotlivých ministerstiev, ktoré účelne zavádzali všeobecne platné zmeny korešpondujúce s ich politikami. Avšak kontrolu jednotlivých ministerstiev nad celým programom a ich zamietavý postoj by sme mohli explikovať aj v kontexte deregulatívnych a decentralizačných opatrení, nakoľko „projekt prinútil sektorové ministerstvá k predstaveniu decentralizačných a deregulačných reformných krokov (v sektoroch územného plánovania a výstavby, pracovného trhu a životného prostredia)... Stret projektu so sektorovými záujmami tak simplifikoval priebeh deregulatívneho procesu, o ktorý sa obecné samosprávy dlhodobo usilovali...“ (Malcová, 2011, s. 174).

Na záver opäť vyzdvihneme fakt, že experiment slobodných komún ašpirujúci na zextenzívnenie diskusie o žiaducich reformách s decentralizačným a deregulačným efektom, predstavoval výraznú snahu o zvrátenie centralizačného trendu. Aj v tomto kontexte sa však vynárala otázka, či je vôbec možné zabezpečiť skutočnú autonómiu lokálnych orgánov, nakoľko nové kompetencie a právomoci, o ktoré žiadali zainteresované rady boli podriadené centrálnej úrovni, tzn., že podliehali jej schváleniu (Chandler, 1998). „V zásade ide o priestor pre inovácie, ktorý poskytuje podriadeným múdry manažér, ktorý chce zabezpečiť, aby zmeny ako dôsledky týchto inovácií boli v súlade s jeho cieľmi“ (Chandler, 1998, s. 180).

Autorky textu: Mgr. Simona Kováčová, PhD.; PhDr. Natália Kováčová, PhD.

Titulní obrázek přejat z: https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/f/f0/Swedish_flag-2.jpg?uselang=cs

Text neprošel jazykovou korekturou

Použitá literatúra:

BALDERSHEIM, H., STÅHLBERG, K. 1994. From top-down to bottom-up: free communes and the politics of administrative modernization. In Toward the Self-regulating Municipality. Free Communes and Administra­tive Modernization in Scandinavia. Aldershot: Ashgate, 1994. ISBN 1-85521-553-5, s. 3-20.

Häggroth, S. 1993. From Corporation to Political Enterprise: Trends in Swedish Local Government. Stockholm: Allmänna Főrgelaget. 1993. 110 s. ISBN 91-38-13279-6

CHANDLER, J. A. 1998. Místní správa v liberálních demokraciích. BrnoDoplněk1998. 266 s. ISBN 80-7239-023-6.

JŐNSSON, S. a kol. 1999. The Decentralized City. Democracy, Efficiency, Service. Gőtheborg: BAS, 1999. 275 s. ISBN 91-7246-159-4.

KLIMOVSKÝ, D. 2012. Samosprávy v EÚ: Švédsko. In Územná samospráva. ISSN 1336-6475, 2012, roč. VIII., č. 2, s. 48-53.

KONEČNÝ, B., KONEČNÝ, S. 2009. Otvorená komunálna politika: Teória a prax. Bratislava: MAYOR, s. r. o., 2009. 291 s. ISBN 978-969133-3-6.

MALCOVÁ, K. 2011. Švédská cesta vývoje lokální samosprávy: Free commune experiment. In Acta Politologica. [online]. 2011, vol. 3, no. 2 [cit. 2013 -05-10]. Dostupné na internete: <http://acpo.fsv.cuni.cz/ACPOENG-22-version1-03.pdf ISSN 1803–8220 >. ISSN 1803-8220.

MONTIN, S. 1993. Swedish Local Government in Transition. A Matter of Rationality and Legitimacy. Örebro Studies 8: University of Örebro. 82 s. ISBN 91-7668-130-0.

OLSON, O. SAHLIN-ANDERSSON, K. 2005. Public Sector Accounting Reforms in a Welfare State in Transition. In International Public Financial Management Reform - Progress, Contradictions and Challenges. Greenwich: Information Age Publishing. 2005. ISBN 1-59311-344-7, s. 223-245.

PALÚŠ, I. 2002. Miestna samospráva vo vybraných štátoch Európskej únie. Košice: UPJŠ, 2002. 100 s. ISBN 80-7097-488-5.

STRÖMBERG, L., LINDGREN, L. 1998. The Swedish case: political change and administra­tive resistance. In Toward the Self-regulat­ing Municipality. Free Communes and Administrative Modernization in Scandinavia. 1998. Aldershot: Ashgate, ISBN 1-85521-553-5, s. 21-40.

WOLLMANN, H. 2008. Comparing Local Government Reforms in England, Sweden, France and Germany: Between continuity and change, divergence and convergence. [online]. Berlin: Wüstenrot Stiftung, 2008. s. 112 [cit. 2013-06-10]. Dostupné na internete: <http://www.wuestenrotstiftung.de/downloads/Comparing%20Local%20Government%20Reforms%20%20Introduction,%20summary.pdf?PHPSESSID=0bbfd3cc9c67a9b6bd91db34fd4cf08b >.


[1] Prvá oblasť zahŕňala právo „vyslobodiť sa“ od niektorých nariadení centrálnej úrovne a dávala samosprávnym jednotkám voľnú ruku pri internej organizácii samosprávnych orgánov.  V rámci druhej sféry mali možnosť uplatňovať nové spôsoby vedúce k zvýšeniu efektivity kooperácie medzi samosprávou a centrálnou vládou. Posledná oblasť vymedzila možnosť realizácie inovatívnych aktivít samozrejme len pre samosprávne jednotky nesúce označenie slobodné komúny (Häggroth, 1993).

[2] Miesto v tzv. experimentálnom programe mali nasledovné obce: „Ale, Bräcke, Gnosjő, Haninge, Helsingborg, Őrebro, Sandviken, Tyreső, Varberg a 3 kraje: Gőteborg a Bohus, Jämtland, Őrebro“ (Klimovský, 2012, s. 52).

[3] Z rámca novo aplikovaných činností možno selektovať napr. prenos zodpovednosti za prevádzku niektorých zariadení - napr. škôlok, alebo centier voľného času na asociácie, alebo tiež obohatenie špeciálnych komisií o kompetencie v oblasti zdravotnej starostlivosti atď. (Malcová, 2011).

Jak citovat tento text?

Kováčová, Simona. Pro-inovatívne pokusy o experimentovanie na lokálnej úrovni Švédska: Projekt slobodných samosprávnych komún [online]. E-polis.cz, 11. září 2014. [cit. 2017-08-19]. Dostupné z WWW: <http://www.e-polis.cz/clanek/pro-inovativne-pokusy-o-experimentovanie-na-lokalnej-urovni-svedska-projekt-slobodnych-samospravnych-komun.html>. ISSN 1801-1438.

[Nahoru ↑]


Hodnocení

Zatím nikdo nehodnotil


Přidat komentář

Vložit komentář




Novinky

E-polis.cz hledá autory!
[22. červenec 2014]
Časopis stále hledá nové interní redaktory a další externí spolupracovníky, kteří budou ochotní se podílet na vytváření obsahu. Své články posílejte k posouzení na email redakce@e-…

Kde se diskutuje?

Je nám líto, u tohoto zdroje žádné položky nebyly nalezeny :-(