Obama, The Media and Framing The US Exit from Iraq and Afghanistan (recenzia)

 3. září 2014  JUDr.Rastislav Funta,PhD.,LL.M   komentáře

Kniha Obama, the Media, and Framing the U.S. Exit from Iraq and Afghanistan skúma dve otázky v súvislosti s oficiálnym oznámením\"surge-then-exit\" stratégie prezidenta Obamu z decembra 2009 ohľadne Afganistanu a koniec bojových operácií v Iraku z augusta 2010. Stiahne sa USA skutočne z Iraku a Afganistanu? Za zatvorenými dverami Bieleho domu a Pentagónu zúri zápas ohľadne stratégie kompletného odchodu. Ustupujúce armády predstavujú ľahký cieľ. Presvedčili sa o tom Briti ústupom z Kábulu v roku 1842.

Obama, The Media and Framing The US Exit from Iraq and Afghanistan (recenzia)Obama, The Media and Framing The US Exit from Iraq and Afghanistan (recenzia)

Barack Obama čelí dvom problémom: ako dostať americké vojská z Afganistanu a Iraku s minimálnym krviprelievaním a maximálnou rýchlosťou a tiež ako sa vyhnúť chaosu po opustení Afganistanu a Iraku.

Americká zahraničná politika začala byť definovaná prostredníctvom svojich početných vojenských operácií v zahraničí, aj keď možno je pravdou že sa definuje skôr na základe toho ako tieto operácie skončili, než ako začali. Celkové víťazstvo a potupný odchod prispievajú rovnako na vnímanie role americkej armády na svete. V tejto obsiahlej štúdii autorka hodnotí informácie, ktoré sú ponúkané oficiálne (štátom) a neoficiálne (masmédiami) ohľadne dlhotrvajúceho znižovania počtu americkej vojenskej prítomnosti v Iraku a Afganistane počas výkonu funkcie Baraka Obamu na poste Amerického prezidenta.

Kapitola 1 sumarizuje pôvod situácie ktorá bola zdedená prezidentom Obamom ohľadne riešenia navýšenia počtu amerických vojenských jednotiek v Iraku v roku 2007. Autorka poukazuje na skutočnosť, že politika "navýšenie" počtu amerických vojenských jednotiek v Iraku na začiatku roku 2007 bola vynútená po tom, čo vyšlo najavo, že USA stratili kontrolu nad významnými oblasťami v Iraku a aj tým, že okupácia zameraná na zabezpečenie stability sa zmenila na krvavý sektársky konflikt. Avšak, ako tiež autorka uvádza, Biely dom sa snažil odôvodniť "navýšenie" počtu amerických vojenských jednotiek v Iraku ako súčasť prebiehajúcej vojny proti terorizmu. Rovnako poukazuje na to, že sa Obamova administratíva spoliehala na dôveryhodnosť generála Davida Petraeusa. Generál Petraeus sa stal verejnou tvárou tejto operácie a následne Bushova administratíva tak mohla využiť generála Petraeusa a jeho plán ako pádnu argumentáciu ohľadne Irackej vojny proti teroru. Autorka sa domnieva, že médiá, ako napríklad New York Times, pred výpoveďou generála Petraeusa pred Americkým Kongresom, ktorá poskytla ideálnu príležitosť pre oponentov vojny prejsť do útoku, razantne nespochybňovali "tvrdenia generála s medailou na hrudi a štyrmi hviezdami na ramene" (str.35). Dôveryhodnosť, v časoch vojny, často spočíva na vnímaní veliteľov než na skutočných faktoch.

V čase inaugurácie sa názory prezidenta Baracka Obamu na vojnu v Iraku a Afganistane stali predmetom verejného záznamu. Autorkyna analýza prejavov Obamu v senáte a počas kampane ukazuje, že aj pred rokom 2008 považoval vojnu v Iraku ako "najväčšia strategickú chybu novodobej histórii americkej zahraničnej politiky" (str. 116). Na porovnanie, jeho verejné pripomienky boli charakteristické formuláciami v súvislosti s bojom proti Talibanu a al-Kájdou v Afganistane, a boli zásadné nielen pre americkú domácu bezpečnosť, ale aj ohľadne úlohy Ameriky pri utváraní svetového poriadku. Na tomto mieste autorka rozvíja ústredný bod svojich tvrdení v súvislosti s tým, že je väčšia kontinuita než rozdiel vo kontexte vojny oboch administratív, a že sa obe spoliehali a odvolávali na jedinečné postavenie Ameriky vo svete. Ako ďalej autorka hovorí, do roku 2008, "Príkladné myslenie sa stalo neoddeliteľnou súčasťou národnej bezpečnostnej rétoriky Obamu ... V Obamovych rétorických konštrukciách Ameriky vo vojne sa odráža oveľa viac kontinuity než zmeny v porovnaní s jeho predchodcom v rámci globálnej vojny proti terorizmu"(str. 51).

King, Erika (2014). Obama, The Media and Framing the US Exit from Iraq and Afghanistan

V tretej kapitole sa autorka zaoberá Obamovou politikou navýšenie počtu amerických vojenských jednotiek v Afganistane ako súčasť zmeny strategického zamerania na Afganistan a Pakistan, a to prostredníctvom pohľadu médií. Nachádza štyri hlavné témy, ktoré sprevádzajú správy a komentáre z tohto obdobia: korupcia a chaos v Afganistane a Pakistane; úvahy prezidenta o ďalšom postupe vo vojne; terorizmus na pôde USA; a strategický kalkul v súvislosti s politikou "surge then exit" v Afganistane. Kombinácia týchto faktorov spolu s prijatím Bush-Obamovho zámeru médiami v súvislosti s terorizmom (najmä vo vzťahu k výnimočnému postaveniu Ameriky vo svete) znamená, že čím dlhšie tieto negatívne témy dominovali v centre záujmu verejnosti, tým ťažšie bolo pre Obamu sa s tým vyrovnať v rámci jeho kampane. Ako autorka naznačuje: "Ak sa priepasť medzi oficiálnou rétorikou a realitou zväčšuje s postupom času, médiá sú čoraz viac skeptické napriek úsiliu žiarivej prezentácie ohľadne budúcnosti Afganistanu a americkej bezpečnosti "(str. 112).

Štvrtá kapitola sa vracia k otázke Iraku a k tomu, ako sa Obama snažil zmenežovať svoje snahy v tomto regióne. Kľúčovým sa stal posun od ideálou smerom k dosiahnuteľným cieľom "zabrániť tomu, aby sa z Iraku stalo to, čím bol Afganistan, udržať vplyv na Blízkom východe, a podporiť politické urovnanie s cieľom zastaviť sektárske násilie tak, aby americký vojaci sa mohli vrátiť do vlasti" (str. 117). Z chyby ohľadne Iraku, autorka nachádza v Obamovej rétorike pokus vzkriesiť, cez stratégiu odchodu "ciele americkej zahraničnej politiky stanovením optimistickej budúcnosti" (str. 144).

V závere autorka tvrdí, že Obamova vojna proti teroru začala ešte pred jeho nástupom do úradu. V dôsledku toho, znižovanie počtu jednotiek v Iraku a Afganistane viedlo k patovej situácii, a jeho administratíve chýbal úspech pri získavaní mediálnej podpory v súvislosti s víťazstvom. Pre autorku to vyplýva z trendov v mediálnej reprezentácii. Dôsledkom toho bolo, že "ako sa Obama pokúsil vykresliť príbeh o úspechu, médiá odmietli jeho presviedčanie"(str.188). Závery autorky v jej aktuálnej knižnej publikácii výstižne zdokumentovali obe v úvode nastolené otázky, a tak sa kniha stáva atraktívnou najmä pre študentov so zameraním na medzinárodné vzťahy, históriu a zahraničnú politiku.

Odpovědný redaktor: Bc. Kamil Beneš

Text neprošel jazykovou korekturou

Titulní obrázek přejat z: http://www.ashgate.com/isbn/9781409429647

King, Erika (2014). Obama, The Media and Framing the US Exit from Iraq and Afghanistan (Ashgate).

Jak citovat tento text?

Funta,PhD.,LL.M, JUDr.Rastislav. Obama, The Media and Framing The US Exit from Iraq and Afghanistan (recenzia) [online]. E-polis.cz, 3. září 2014. [cit. 2017-11-18]. Dostupné z WWW: <http://www.e-polis.cz/clanek/obama-the-media-and-framing-the-us-exit-from-iraq-and-afghanistan-recenzia.html>. ISSN 1801-1438.

[Nahoru ↑]


Hodnocení

Hodnocení: 4.62 hvězdiček / Hodnoceno: 8x


Přidat komentář

Vložit komentář




Novinky

E-polis.cz hledá autory!
[22. červenec 2014]
Časopis stále hledá nové interní redaktory a další externí spolupracovníky, kteří budou ochotní se podílet na vytváření obsahu. Své články posílejte k posouzení na email redakce@e-…

Kde se diskutuje?

Je nám líto, u tohoto zdroje žádné položky nebyly nalezeny :-(