Al-Kájda, jej expanzia a dôsledky

 28. únor 2017  JUDr.Rastislav Funta, PhD., LL.M   komentáře

V období po 9/11 al-Kájda rozšírila svoje pôsobenie na niekoľkých nových oblastí, zatiaľ čo v rovnakej dobe jej vedenie zažívalo tvrdý dopad Američanmi vedenej invázie do Afganistanu, ako aj celosvetovému úsiliu boja proti terorizmu. Príspevok al-Kájda, jej expanzia a dôsledky vysvetľuje spojenie medzi neúspechom al-Kajdy po 9/11 a jej následnom rozhodnutí o expanzívnej stratégii.

Zdroj: commons.wikimedia.orgZdroj: commons.wikimedia.org

Pre mnoho ľudí vyvoláva pojem "franchise" vzťah k fast food. Prechod tejto koncepcie z Big Mac k Bin Ládinovi[1] zdôrazňuje význam otázky, ako a prečo sa teroristické organizácie rozhodujú expandovať. Bez ohľadu na štruktúru, rozhodovanie o tom či by sa mala alebo nemala otvoriť nová "franchise" môže mať prevádzkový, ako aj iný význam. Čo z toho je primárnym motívom vyžaduje pochopenie kontextu a celkového rámca pre ďalšiu analýzu. Niekedy sú takéto expanzívne rozhodnutia uskutočnené z pozície sily. Inokedy sú známkou slabosti, ako prostriedok na udržanie organizácie v médiách a jej operačných schopností. To sa môže javiť ako ne-intuitívny, riskantný dôvod pre organizáciu pri rozhodovaní o expanzii, avšak zastávam názor že sa jedná o dôvod, prečo sa al-Kájda rozhodla po 9/11 pre "franchise". Pri snahe o pochopenie rozhodovacieho procesu teroristických organizácií pri uvažovaní o tom či a ako expandovať, rozlišujeme medzi štyrmi rôznymi modelmi expanzie: pohltenie; franchising; zjednotenie a vytvorenie zastrešujúcej skupiny (umbrella group).

Vytvorená v roku 1988, al-Kájda sa odlišuje od iných džihádistických skupín sústredením svojich útokov na "vzdialeného nepriateľa" ako sú Spojené štáty než na "blízkeho nepriateľa", ako sú režimy vo väčšine moslimských štátoch. Al-Kájda cieleno zaútočila na USA, najskôr v zámorí (napríklad v roku 1998 útokom na veľvyslanectvo v Keni a Tanzánii a v roku 2000 na torpédoborec amerického námorníctva USS Cole), a napokon 9/11. Ochota bojovať so "vzdialeným nepriateľom" bola nutnou, nie však postačujúcou podmienkou pre džihádistické skupiny aby boli akceptované al-Kájdou. Bolo tiež zvyčajne nutné, aby takáto skupina bola dominantnou v oblasti svojej pôsobnosti: al-Kájda má rada víťaztvo, aj keď situácia okolo Jabhat al-Nusrat v Sýrii bola iná, pretože tu sa al-Kájda neprezentovala ako konkurent k ostatným skupinám. Pred 9/11, al-Kájda uplatňovala rôzne stratégie svojej expanzie: v roku 1998 koordinovala džihádistické skupiny pod názvom "Svetový islamský front džihádu proti Židom a križiakom", ktorá sa formálne spojila s Ayman al-Zawahiriho egyptským islamským džihádom v polovici roku 2001 potom, čo Zawahiriho skupina utrpela závažné operačné a finančné neúspechy. Ale v období po 9/11 začala al-Kájda prijímať "franchise" model, počnúc Saudskou Arábiou v roku 2003.

Udalosti z 9/11 vyvolal reakciu zo strany USA, avšak zastávam názor že al-Kájda bola nepripravená k takejto intenzívnej a rozsiahlej reakcii v podobe invázie do Afganistanu. Zdecimovaná americkým útokom, al-Kájda vyzvala svoje pridružené a existujúce bunky mimo Afganistanu k útokom na moslimské režimy a západné ciele. Al-Kájda bola znepokojená situáciou v pakistanských kmeňových oblastiach. Zatiaľ čo invázia spôsobila ťažkú ranu veleniu al-Kájdy, následná invázia USA (Irak, 2003) mala presne opačný účinok, t.j. presmerovala americké prevádzkové a spravodajské aktivity z Afganistanu do Iraku, čím poskytla al-Kájde a Talibanu priestor a možnosť k jej propagandistickej kampani. Medzičasom vytrorila al-Kájda "franchise" v Saudskej Arábii (2003), Iraku (2004), Alžírsku (2006), Jemene (2009), Somálsku (2010), Sýrii (2012) a na indickom subkontinente (2014).

Al-Kájda uskutočnila kontraproduktívne rozhodnutie v Iraku, a tiež pomalšie, opatrnejšie ale napriek tomu v konečnom dôsledku kontraproduktívne rozhodnutia v Somálsku. Iba jej "franchise" v Jemene, al-Kájda na Arabskom polostrove (AKnAP), je s istými výhradami úspechom, pretože je vybudovaný na jej silných stránkach, pokiaľ ide o verných priaznivcov a bojovníkov. Predstavuje teda príklad toho, prečo neovládla ostatné oblasti určené pre jej expanziu. Pokiaľ boli okolnosti menej priaznivé ako v Jemene, stratégia al-Kájdy bola spojená s nebezpečenstvom, znížila jej súdržnosť čo viedlo k výzvam centrálneho vedenia al-Kájdy. Nasledovanie "franchise" dalo spojencom výhody ktoré sú spojené s jej značkou pri zachovaní ich organizačnej štruktúry. Skupina sa rozšírovala geograficky, ale jej zdroje sa nerozširovali zodpovedajúcim spôsobom, aby jej zaručili dostatočný vplyv nad jej pobočkami. Abu Musab al-Zarqawi v Iraku, ale aj "franchise" lídri ako Ahmed Abdi Godane v Somálsku konali nezávisle od al-Kájdy a jej centrálnom vedení a opovrhovali jej výzvami na zdržanlivosť pri páchaní stále brutálnejších útokov. "Franchise" al-Kájdy je dobre navrhnutá a vyvážená, ale štruktúra takého celku prináša so sebou ťažké rozhodnutia. Pozícia al-Kájdy je slabšia než kedykoľvek predtým, pretože sa stala synonymom pre neštátny terorizmus. V jej čele stojí nie až tak inšpiratívny vodca, jej stratégia je v troskách, USA bežne útočia na jej veliteľov zo vzduchu cielenými útokmi, a organizácia ISIS[2] - jej hlavný konkurent - je oveľa viac úspešná.

Abú Musab az-Zarkáví

Z analýzy stavu som nevidel reálnu šancu pre al-Kájdu aby zlepšila svoje postavenie pod vedením Abu Musab al-Zarqawiho, ktorý prevzal vedenie po bin Ládinovi po jeho usmrtení pri operácii amerických špeciálnych síl v máji 2011. Budúca súdržnosť al-Kájdy je spojená s ISIS. Čím viac sa rozšíri "kalifát" a čím viac teritória sa získa pod jej kontrolu, tým väčší bude vnútorný tlak na pobočky al-Kájdy. Model ISIS spojený s rozširovaním územia predstavuje model, ktorý musí al-Kájda napodobniť aby prežila. al-Kájda musí preukázať, že vie viac než zabíjať. Vládnutie je obzvlášť dôležité, pretože ISIS vytvorilo nové štandardy úspechu, zatiaľ čo regionálna nestabilita vytvorila priestor, kde džihádistické skupiny môžu preukázať svoju schopnosť vládnuť. Bolo by zlé ponaučenie čerpať z úpadku islamského štátu a al-Kájdy ako svetovej džihádistickej skupiny. al-Kájda podporuje boj proti "vzdialeným nepriateľom", zatiaľ čo ISIS je až príliš ochotný bojovať s "blízkym nepriateľom" a zároveň zaviesť islamský štát. Islamský štát vykonal mnoho útokov mimo Iraku a Sýrie a ďalšie teroristické činy boli vykonané v Európe a USA jednotlivcami hlásiacimi sa k islamskému štátu. Islamský štát sa dostal do popredia, lebo rozšíril svoje územie. Je modelom pre al-Kájdu, a je oveľa viac v súlade s minulou praxou. Pri islamskom štáte (IS, ISIS-islamský štát v Iraku a Sýrii, alebo DAESH - z arabského skratka pre Dawla Islamiyya fi Iraq wa Shams) a al-Kájde sa zdá že majú rovnaké ciele, ale líšia sa v ich sile a organizácii. Rovnako tak neľútostne súťažia o pozornosť a vplyv. Rozdiely medzi nimi sú tažšie rozpoznateľné ako ich spoločné črty, ale je zrejmé že ISIS je výzvou pre ďalšie džihádistické skupiny. To tiež prispelo k väčšej fragmentácii "džihádistického" alebo islamského hnutia. Je dôležité pochopiť rozdiely medzi al-Kájdou a ISIS, pretože rozdiely medzi nimi zvyšujú riziko terorizmu na Západe a v takých oblastiach ako Severná Afrika a stredný východ. Podobnosti medzi al-Kájdou a ISIS zahŕňajú zameranie na povinnosť vykonávať džihád všetkými zdatnými moslimami.

V oboch magazínoch, Inspire [3] v prípade al-Kájdy na Arabskom polostrove a Dabiq[4] v prípade ISIS je odklon od džihádu pri súčasnom hlásaní byť moslimom považované za pokrytectvo. Obe organizácie označujú západ (najmä Spojené štáty) a jej spojencov za národy, ktoré sú nepriateľské voči moslimom. Al-Kájda a ISIS sa zasadzujú za svoju ideológiu v poňatí Dar al-Harb (dom vojny) a Dar al-Islam (dom islamu), ktorý hlása nezlučiteľnosti islamu so sekulárnym právom.

Hlavný rozdiel medzi týmito dvoma organizáciami je v tom, že zatiaľ čo al-Kájda vidí seba predovšetkým ako militantnú skupinu, ISIS vychádza z diskurzu statebuildingu a vládnutia, s lepšie stanoveným cieľom vytvorenia a správy utopického stavu. Dokonca aktivity ISIS naznačujú jej možné zapojenie do distribúcie potravinovej pomoci sýrskym utečencom. Magazín organizácie al-Kájda, "Inspire", sa vo svojej podstate zameriava na tri hlavné oblasti ktoré možno považovať za podstatu celého príbehu tejto organizácie. Prvou z nich je zameranie na militantnú činnosť a terorizmus prostredníctvom oslavy mučeníkov a dokumentácie úspešných operácií. Druhou význačnou črtou Inspire je jeho použiteľnosť na zhotovenie zbraní s podrobným návodom na zhotovenie bômb za účelom terorizmu. A napokon, Inspire podporuje páchanie teroristických útokov osamelými vlkmi. Stručne povedané, príbeh Inspire je primárne zameraný na násilné, represívne a odvetné akcie proti Západu a postráda úvahy o iných špecifikách islamu. Na rozdiel od "Inspire" je "Dabiq" organizácie ISIS z veľkej časti zameraný na vybudovanie štátu založeného na radikálnej (takfiri) interpretácii islamu. Hoci ISIS podporuje štýl terorizmu osamelých vlkov, magazín "Dabiq" vyzýva lekárov alebo inžinierov k hijrah (migrácii) s cieľom pomôcť pri budovaní islamskej vlády. V súlade s presvedčením praotca skupiny Abu Musab al-Zarqawi má ISIS sektársky charakter a propaguje extrémne predsudky proti nerešpektovaniu praviel islamu. Je to jasne vyjadrené v tvrdeniach skupiny, že je povinnosťou moslimov zničiť šiitské svätyne, hrobky a mešity pokiaľ je to možné.

Je dôležité si uvedomiť, že prístup k násiliu sa líši pri oboch skupinách. Al-Kájda, a najmä bin Ládinove skoršie vyjadrenia opisovali obrannú formu džihádu, a boj na podporu a ochranu ummah. Aj keď bolo spáchaného veľa násilia a útokov na civilistoch, objavovali sa pokusy ospravedlniť tieto skutočnosti. V dôsledku toho al-Zarkáwího krvilačnosť v Iraku sa stretla s odsúdením zo strany vedúcich členov al-Kájdy, ktorí mali obavu, že takáto brutalita by mohla odlákať možných nasledovníkov. Na rozdiel od toho sa zdá, že ISIS sa vyžíva vo svojej brutalite. Rovnako tak kruté zaobchádzanie s rukojemníkmi a ich zabíjanie má za následok viac rekrutov, aj keď to znechucuje svet.

Príspevok bol vypracovaný v rámci projektu Vysokej školy Danubius Podporujeme výskumné aktivity na Slovensku [ITMS 26210120047].

Použitá literatúra

  1. BURKE, J. (2007): Al-Qaeda. The True Story of Radical Islam, Penguin Books, London.
  2. ČÁKY, M., KLAVEC, J., STRAKA, J. (2013): Medzinárodné vzťahy, Heuréka Šamorín.
  3. FUNTA, R. (2010): Common Foreign and Security Policy (CFSP) in Terms of the Lisbon Treaty and the Suppresion of the International Terrorism, In. Míľniky práva v stredoeurópskom prostore, PF UK, Bratislava.
  4. FUNTA, R. (2010): Medzinárodné právo/ International law/Internationales recht/Diritto internazionale/Международное право, Tribun EU, Brno.
  5. FUNTA, R. (2015): Cielené zabíjanie a ochrana ľudských práv, In. Juridizácia ľudských práv v kontexte judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, PEVŠ, Bratislava.
  6. FUNTA, R., GOLOVKO, L., JURIŠ, F. (2016): Európa a Európske právo, Iris, Bratislava.
  7. FUNTA, R. (2016): Obrana štátu proti teroristom z pohľadu európskeho a medzinárodného práva, In. e-Polis, Plzeň.
  8. KARAS, V., KRÁLIK, A. (2012): Právo Európskej únie, 1. vydanie, C.H. Beck, Bratislava.
  9. KLAVEC, J. (2007): Terorizmus ako politický fenomén, PF UK, Bratislava.
  10. KROPÁČEK, L. (1996): Islámský fundamentalismus, Vyšehrad, Praha.
  11. PIKNA, B. a kol. (2007): Mezinárodní terorismus a bezpečnost Evropské unie, Linde, Praha.
  12. SCHEUER, M. (2011): Osama Bin Laden, Oxford University Press, Oxford.
  13. SVOBODA, P. (2010): Úvod do Evropského práva, 3. vydání, C.H. Beck, Praha.

 


[1] "Vyhlásili sme džihád proti USA, pretože je našou povinnosťou zabezpečiť aby bolo povýšené Božie slovo, a to že vyženieme Američanov zo všetkých moslimských krajín.", vyjadrenie Usámu bin Ladena, 1997.

[2] "Dnešný svet bol rozdelený na dva tábory a dve priekopy: tábor islamu a viery, a tábor kufr (neveriacich) a pokrytectva – tábor moslimov a mudžahidínov, a tábor Židov, križiakov, ich spojencov, a spolu s nimi zvyšok národov a náboženstiev neveriacich, ktorí sú pod vedením USA a v Ruska a zmobilizovaní Židmi."- prejav al Baghdadiho, 1. júla 2014.

[3] Magazín organizácie al-Kájda, "Inspire", bol po prvý krát vydaný v roku 2010 Anwar al Awlakim, americkým džihádistom zabitým pri americkom útoku v roku 2011. Nové čísla tohoto magazínu sú vydávané aj po jeho smrti. Časopis sa zameriava predovšetkým na pokyny ohľadne útokov proti západným cieľom, avšak nesformuloval jasnú politickú alebo vojenskú stratégiu.

[4] Magazín organizácie ISIS, "Dabiq" bol po prvý krát vydaný v júli 2014 po tom, jako sa ISIS zmocnil mesta Mosul v Iraku. Slúži ako platforma pre ISIS na podporu jej ideológie a úspechov. Viac sa zameriava na náboženské ospravedlnenie svojich akcií, než "Inspire".

Jak citovat tento text?

Funta, PhD., LL.M, JUDr.Rastislav. Al-Kájda, jej expanzia a dôsledky [online]. E-polis.cz, 28. únor 2017. [cit. 2017-09-20]. Dostupné z WWW: <http://www.e-polis.cz/clanek/al-kajda-jej-expanzia-a-dosledky.html>. ISSN 1801-1438.

[Nahoru ↑]


Hodnocení

Hodnocení: 4.5 hvězdiček / Hodnoceno: 4x


Přidat komentář

Vložit komentář




Novinky

E-polis.cz hledá autory!
[22. červenec 2014]
Časopis stále hledá nové interní redaktory a další externí spolupracovníky, kteří budou ochotní se podílet na vytváření obsahu. Své články posílejte k posouzení na email redakce@e-…

Kde se diskutuje?

Je nám líto, u tohoto zdroje žádné položky nebyly nalezeny :-(