Volebný systém v Írsku: Dokonale proporcionálny?

 5. leden 2013  Max Steuer, M.A.   komentáře

Slobodné a spravodlivé voľby ako spôsob výberu zástupcov do politických inštitúcií predstavujú jednu zo základných podmienok fungovania reprezentatívnej demokracie. Aby bol výber zástupcov „slobodný a spravodlivý,“ nevyhnutná je ústavná garancia aktívneho a pasívneho volebného práva a zároveň musí platiť, že „kontrola nad vládnym rozhodovaním v politike je ústavne zverená voleným vládnym úradníkom“ (Dahl, 1997: 202).

Zdroj: politico.ieZdroj: politico.ie

Napriek týmto jednotným zásadám pozorujeme pri pohľade na súčasné reprezentatívne demokracie odlišné pravidlá priebehu volieb. Vysvetlením týchto odlišností je, že v rôznych štátoch fungujú rôzne volebné systémy (VS), ktoré určujú, „ako sa budú počty hlasov prevádzať na počty kresiel [spravidla v parlamente].“ (Sartori, 2011: 15).[2]

Jeden z VS, systém jedného prenosného hlasu (STV), analyzujeme v tomto článku, a to so zameraním na voľby do Dolnej snemovne parlamentu Írskej republiky (Dáil Éireann). Dôvodom tohto postupu je, že parlamentné voľby zohrávajú kľúčovú úlohu pri legitimizácii fungovania politického systému ako celku ako aj pri reprodukovaní politických elít (Klíma, 1998: 185). V článku ďalej:

  • zaradíme STV ako volebnú formulu do Lijphartovej klasifikácie VS;
  • popíšeme pôvod a fungovanie STV v Írsku;
  • poukážeme na hlavné dopady STV na írsky politický systém.

V závere na základe zistení zdôvodníme, prečo STV nemusí byť dokonalým riešením pre všetky reprezentatívne demokracie, avšak v írskom kontexte je fungujúcim VS, ktorého výhody prevažujú nad nevýhodami.

1. Umiestnenie STV v Lijphartovej klasifikácii VS

Klasifikácia VS od A. Lijpharta[3], ktorá rozlišuje medzi piatimi dimenziami skúmania volebných systémov, poskytuje prvotný náhľad na VS v Írsku (pozri Tabuľku 1). Prvou dimenziou klasifikácie je volebná formula (v našom prípade STV). Druhá dimenzia, veľkosť obvodu, umožňuje zaradiť STV z hľadiska základného rozdelenia VS na väčšinové a proporcionálne. STV patrí medzi proporcionálne systémy, pretože sa zakladá na princípe viacmandátových volebných obvodov. Tretia a štvrtá dimenzia v Írsku nie sú prítomné. Piata dimenzia, štruktúra hlasu, rozlišuje medzi kategorickým a prideľovaným hlasom. Prideľovaný hlas, ktorý existuje v Írsku, umožňuje voličom hlasovať za kandidátov z viacerých strán.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Dimenzia VS

 

 

Klasifikácia VS v Írsku podľa piatich dimenzií VS

 

 

Volebná formula

 

 

STV

 

 

Veľkosť obvodu[4]

 

 

viacmandátový – 3 až 5 poslancov za obvod[5]

 

 

Dodatočné prideľovanie poslaneckých miest

 

 

nie je

 

 

Volebné kvórum

 

 

nie je

 

 

Štruktúra hlasu

 

 

prideľovaný

 

 

Tabuľka 1. Spracoval: autor.

2. Pôvod a fungovanie STV v Írsku

Írsko je jedným z mála štátov, ktoré STV používajú,[6] a to napriek tomu, že býva pokladaný za „najčistejší systém zo všetkých“, ktorý je „dokonale proporcionálny“ (Sartori, 2011: 20; 32-33). Zriedkavosť používania vyplýva z jeho pôvodu – STV bol vytvorený ako návrh na reformu britského disproporčného systému (Sinnott, 2005: 106-107).[7] V Írsku sa etabloval po roku 1922 a bol zakotvený v Ústave z roku 1937. Kvôli svojmu pôvodu sa STV dodnes pokladá za britský systém pomerného zastúpenia (Klíma, 1998: 240), čo zjavne bráni jeho zavedeniu v ďalších štátoch.

Fungovanie STV vysvetlíme na príklade procesu sčítavania hlasov v obvode Západný Dublin v parlamentných voľbách 2011 (Tabuľka 2). [8] Voliči si v štvormandátovom obvode vyberali z desiatich kandidátov, ktorí boli zoradení na jednej kandidátnej listine v abecednom poradí. Počet hlasov potrebných na zvolenie sa vypočítal pomocou Droopovej kvóty, a to nasledovne:

volebná kvóta = (42472 platných hlasov) : (4 mandáty + 1) + 1

= 8495 hlasov potrebných na zvolenie

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Kvóta:

 

 

10 kandidátov

 

 

Prenos

zhora

 

 

Prenos

zdola

 

 

Prenos

zdola

 

 

Prenos

zdola

 

 

8495

hlasov    

 

 

4 mandáty

 

 

Kandidát

 

 

Strana

 

 

1.

sčítanie

 

 

2.

sčítanie

 

 

3.

sčítanie

 

 

4.

sčítanie

 

 

5.

sčítanie

 

 

Joan

BURTON

 

 

Labour Party

 

 

9 627

 

 

-1 132

 

 

8 495

 

 

8 495

 

 

8 495

 

 

8 495

 

 

Dr.Leo

VARADKAR

 

 

Fine Gael

 

 

8 359

 

 

+196

 

 

8 555

 

 

8 555

 

 

8 555

 

 

8 555

 

 

Joe

HIGGINS

 

 

Socialist

Party

 

 

8 084

 

 

+220

 

 

+299

 

 

8 603

 

 

8 603

 

 

8 304

 

 

8 603

 

 

Brian

LENIHAN

 

 

Fianna Fáil

 

 

6 421

 

 

+73

 

 

+556

 

 

+273

 

 

+966

 

 

6 494

 

 

7 050

 

 

7 323

 

 

8 289

 

 

Patrick

NULTY

 

 

Labour

Party

 

 

2 686

 

 

+500

 

 

+264

 

 

+1 251

 

 

+1 628

 

 

3 186

 

 

3 450

 

 

4 701

 

 

6 329

 

 

Kieran

DENNISON

 

 

Fine Gael

 

 

3 190

 

 

+58

 

 

+192

 

 

+253

 

 

-3 693

 

 

3 248

 

 

3 440

 

 

3 693

 

 

vyradený

 

 

Paul

DONNELLY

 

 

Sinn Féin

 

 

2 597

 

 

+49

 

 

+103

 

 

-2 749

 

 

 

 

2 646

 

 

2 749

 

 

vyradený

 

 

David

MCGUINNESS

 

 

Fianna Fáil

 

 

623

 

 

+8

 

 

-631

 

 

 

 

631

 

 

vyradený

 

 

Roderick

O'GORMAN

 

 

Greens

 

 

605

 

 

+20

 

 

-625

 

 

625

 

 

vyradený

 

 

Clement

ESEBAMEN

 

 

Independent

 

 

280

 

 

+8

 

 

-288

 

 

 

 

288

 

 

vyradený

 

 

Neprenosné

hlasy

 

 

 

 

 

 

 

 

130

 

 

1 102

 

 

2 201

 

 

Platné hlasy

 

 

42 472

 

 

Tabuľka 2: Počítanie hlasov podľa STV v obvode Západný Dublin

Ako vidíme z Tabuľky 2, Joan Burtonová s 9 627 hlasmi kvótu dosiahla a bola zvolená. Následne došlo k prenosu hlasov zhora: „prebytočné“ hlasy Burtonovej boli rozdelené medzi ostatných kandidátov podľa druhých preferencií.[9] Vďaka nim bol zvolený aj Leo Varadkar. Keďže presun jeho hlasov by nestačil na zvolenie ďalšieho kandidáta, nasledoval prenos zdola, t.j. vyradenie kandidátov s najnižším počtom prvých preferenčných hlasov, ktoré sa prerozdelili podľa ďalších preferencií. Vidíme, že 130 voličov týchto kandidátov neudelilo ďalšie preferencie, ich hlasy preto predstavovali neprenosné hlasy.[10] Prenos zdola umožnil zvolenie socialistu Joa Higginsa. Vzápätí nasledovali ďalšie dve kolá transferu hlasov zdola, na konci ktorých zostali v hre iba dvaja kandidáti. Keďže po eliminácii Patricka Nultyho by zostal iba jeden kandidát, tento krok sa už neuskutočnil a automaticky bol zvolený kandidát s vyšším počtom hlasov (Brian Lenihan), i keď neprekročil kvótu.[11]

3. Vplyv STV na írsky politický systém

Pri analýze VS akéhokoľvek štátu by nemalo chýbať skúmanie dôsledkov VS na politický systém. Táto prax obvykle začína posúdením dopadov VS na stranícky systém (SS). V prípade Írska tvoria VS a SS špecifické prvky írskeho politického systému, ktorými sa ten líši od iných systémov (Gallagher, 2005: 511). Vzťah medzi VS a SS sa demonštruje aplikáciou Duvergerových zákonov. Pre Írsko je relevantný zákon o pomernom VS, ktorý podľa Duvergera vedie k multipartizmu s tuhými, nezávislými a stabilnými stranami.[12] Zo súčasnej perspektívy tento zákon platí, keďže v Írsku existujú minimálne tri strany, ktoré sa za posledných 20 rokov vystriedali vo vláde.[13] Táto skutočnosť nie je prekvapivá, avšak ponúka sa otázka, či je to práve VS, ktorý spôsobuje multipartizmus v Írsku. Je známe, že napriek žiadnej zmene vo VS dominovala v írskom SS až do roku 1989 Fianna Fáil, sprevádzaná Fine Gael.[14] Ku zmene tohto stavu došlo bezo zmeny VS. Preto sa dá súhlasiť s tvrdením, že SS v prípade VS STV ovplyvňuje predovšetkým charakter krajiny, v ktorej sa používa (Chytilek et al., 2009: 229).

V súvislosti s vplyvom STV na írsky politický systém možno pozorovať najmenej dva ďalšie dôsledky. Po prvé, keďže pre získanie statusu kandidáta sa nevyžaduje členstvo v politickej strane, je podiel nezávislých kandidátov a poslancov v Dáil Éireann vysoký. Nevýhoda tejto skutočnosti sa môže prejaviť pri menšinových vládach, ktoré sú závislé od niekoľkých nezávislých poslancov. Tieto vlády nebývajú stabilné a obvykle končia predčasne (Sinnott, 2005: 120). S výnimkou tohto okrajového prípadu však možno nezávislých poslancov pokladať za indikátor personalizácie politiky a existencie užších väzieb medzi voličmi a ich zástupcami.

Po druhé, ak chce byť kandidát v Írsku zvolený, potrebuje sa stať populárnym v danom obvode. Kritici STV preto tvrdia, že (1) zvolení poslanci obhajujú namiesto národných záujmov iba záujmy svojho obvodu, aby zvýšili svoje šance pre zvolenie  v ďalších voľbách; (2) dochádza k vzájomnému súpereniu straníckych kandidátov medzi sebou o hlasy v obvode. Uvedené faktory zvyšujú vnútornú nestabilitu írskych politických strán. Táto kritika je podľa nášho názoru zveličená, pretože kandidáti z jednej strany sa snažia spolupracovať v záujme toho, aby priaznivci jedného z nich udelili čo najvyššiu preferenciu pre druhého z nich. Aj strany pre svoj úspech potrebujú, aby sa ich členovia navzájom podporovali (Gallagher, 2005: 524-525). Počet kandidátov za jednu stranu v obvode obvykle nepresahuje počet, ktorý má šancu na úspech. S výnimkou troch najväčších strán teda žiadna strana nezvykne postaviť viac ako jedného kandidáta v obave pred rozdelením hlasov jej priaznivcov. (Chytilek et al., 2009: 228). Napriek tejto skutočnosti zostáva relevantným argumentom tvrdenie o uprednostňovaní záujmov konkrétneho obvodu pred národnými záujmami. Aj tento fakt však možno vnímať aj pozitívne – ak sú v Dáil Éireann prítomní zástupcovia všetkých obvodov, v konečnom dôsledku dochádza k obhajobe záujmov všetkých obyvateľov, pričom sa berú do úvahy rozdiely medzi jednotlivými obvodmi.

Z technického hľadiska sa za nevýhodu STV pokladá jeho zložitosť.[15] I keď náročnosť prepočítavania hlasov nemožno poprieť, dôležité je zdôrazniť, že z perspektívy voliča spôsob prepočítavania nie je nutné poznať. (Sinnott, 2005: 109-110). Sinnot (ibid.:117) dokonca nadsadene dodáva, že poznanie fungovania STV v plnom rozsahu je kľúčové iba pre volebných úradníkov, expertov jednotlivých politických strán a študentov politológie. Úlohou voliča je iba pripísať číslo 1 k menu kandidáta, ktorého považuje za najlepšieho zástupcu v Dáil Éireann. Následne môže (ale nemusí) ďalšími číslami vyjadriť svoju preferenciu pre iných kandidátov, čím zaistí, že jeho hlas s veľkou pravdepodobnosťou neprepadne.

Záver

Cieľom tohto článku bolo analyzovať VS STV v podobe, v akej je zaužívaný v Írskej republike. Zistenia ukázali, že STV je v Írsku viac než 90 rokov fungujúcim VS, ktorý nemá výrazný vplyv na stranícky systém. Rovnako viaceré dôsledky a atribúty STV, ktoré sú často negatívne hodnotené, možno z odlišnej perspektívy hodnotiť kladne.

Aj v súčasnosti existujú úvahy o reforme írskeho VS, prípadne o nahradení STV inou volebnou formulou.[16] Írska verejnosť, ktorá systém STV odobrila pri prijatí Ústavy v roku 1937, však v dvoch referendách z rokoch 1959 a 1968 zamietla akékoľvek zmeny v ňom. Pokusy o reformu STV nie sú dodnes populárne, je preto pravdepodobné, že sa VS STV sa v Írsku zachová aj naďalej. Tento fakt nám však neumožňuje predpovedať budúcnosť írskeho politického a straníckeho systému. Ukazujú to aj posledné parlamentné voľby v Írsku (2011), ktoré výrazne zmenili rozloženie síl v írskom politickom systéme[17] bez akejkoľvek zmeny VS (STV). Aj tieto voľby, predstavujúce najväčší historický neúspech strany Fianna Fáil, dokazujú, že pri existujúcom VS môže dôjsť k závažným zmenám postavenia jednotlivých politických strán v Írsku. Takéto striedanie pri moci je v demokracii nevyhnutné a írsky VS ho podľa týchto výsledkov umožňuje.

Vzhľadom na efektívnosť a úspech STV v Írsku sa ponúka otázka, či tento systém, označovaný za „najsofistikovanejší z volebných systémov“ (Reynolds, Reilly and Ellis, 2005: 76), nepredstavuje najvhodnejšie riešenie pre demokratické zriadenie. Na jednej strane, viacerí vyzývajú k opatrnosti, vzhľadom na obmedzené používanie STV v krajinách s britskou politickou tradíciou a malou rozlohou (Gallagher, 2005: 529). Na strane druhej, nie je známy relevantný argument v prospech obmedzenia použiteľnosti STV  na tieto krajiny.

Farrell (2001: 123) výstižne poukazuje na to, že zriedkavé používanie STV je zapríčinené akýmsi „utopickým“ zjavom STV. Pokiaľ STV nezavedie aspoň jedna krajina s väčšou rozlohou alebo s inou než britskou politickou tradíciou, predpoklady o možných úskaliach jeho fungovania zostávajú iba v rovine dohadov a špekulácií. Ak platí Sartoriho myšlienka o dokonalej proporcionalite STV, môže zriedkavosť STV vysvetliť aj nízky záujem vedúcich politikov najsilnejších strán zaviesť STV vo „svojej“ krajine a tým ohroziť volebné výsledky ich vlastných strán. Napriek tomu (a možno práve preto) nemôžeme vylúčiť, že STV je zo známych volebných systémov najbližšie k zabezpečeniu maximálnej proporcionality a najväčšieho dôrazu na „vôľu ľudu,“ ktorý v demokracii rozhoduje o svojich zástupcoch.

Odpovědná redaktorka: Nikola Klímová

Text neprošel jazykovou korekturou.

Literatúra

Courtney, M. and M. Gallagher (2012): The Parliamentary Election in Ireland, February 2011. In: Electoral Studies, 31:1.

Dahl, R. A. (1997): Demokracie a Její kritici. Praha: Victoria Publishing.

FARRELL, D. M. (2001): Electoral Systems: A Comparative Introduction. New York: Palgrave.

GALLAGHER, M. (2005): Ireland: The Discreet Charm of PR-STV. In: Gallagher, M. and P. Mitchell [eds.]: The Politics of Electoral Systems. Oxford: OUP.

GALLAGHER, M. and P. MITCHELL [eds.] (2005): The Politics of Electoral Systems. Oxford: OUP.

CHYTILEK, R. [et al.] (2009): Volební systémy. Praha: Portál.

KLÍMA, M. (1998): Volby a volební systémy. In: M. Klíma: Volby a politické strany v moderních demokraciích. Praha: Radix.

KLOKOČKA, V. (2004): Ústava Irské republiky. In: Ústavy států Evropské Unie: Díl 1. Praha: Linde.

NOVÁK, M. (1997): Systémy politických stran. Úvod do jejich srovnávacího studia. Praha: SLON.

REYNOLDS, A., REILLY, B. and ELLIS A. [eds.] (2005): Electoral System Design: The New International IDEA Handbook. Stockholm: International Institute for Democracy and Electoral Assistance.

SARTORI, G. (2011): Srovnávací ústavní inženýrství: Zkoumaní struktur, podnetů a výsledků – druhé vydání. Praha: SLON.

SINNOTT, R. (2005): The Rules of the Electoral Game. In: Coakley, J. and M. Gallagher [eds.] (2005): Politics in the Republic of Ireland – 4th edition. London: Routledge.

ŠLOSARČÍK, I. (2007): Politický systém Irska. Praha: SLON.

Elektronický zdroj

ELECTIONS IRELAND (dostupné 21.12.2012): http://electionsireland.org/counts.cfm?election=2011&cons=112&ref


[1] Dahl za štyri zo siedmich inštitúcií polyarchie, ktoré musia byť prítomné v demokratickom systéme, pokladá všeobecné volebné právo, právo uchádzať sa o úrad, slobodné a spravodlivé voľby a volených vládnych úradníkov (ibid.)

[2] Sartoriho definíciu volebných systémov pokladáme za výstižnú a pritom jednoduchú. Inšpirovali sa ňou aj iné zdroje; napr. Klíma (1998: 195) definuje volebný systém ako „súhrn volebných pravidiel“ za ktoré pokladá „pravidlá pre prevod rôznorodých politických síl na relatívne jednotný kolektívny zbor – parlament.“ Inšpiráciu Sartorim cítiť aj v ďalšej definícii volebných systémov (Farrell, 2001: 4): Volebné systémy určujú spôsoby, akými sú hlasy prevedené na kreslá v procese voľby politikov do úradu.

[3] Pre základné informácie o tejto klasifikácii pozri napr. Klíma, 1998: 196-204.

[4] Počet volených zástupcov za daný volebný obvod (Klíma, 1998: 202).

[5] Či bude mať daný obvod troch, štyroch či piatich zástupcov, sa určuje podľa počtu oprávnených voličov v obvode. Vyplýva to z írskej ústavy (pozri napr. Klokočka, 2004: 151-152), ktorá určuje za minimálny počet členov zastupujúcich konkrétny volebný obvod troch poslancov. Kvôli manipulácii politických strán s veľkosťou obvodov v minulosti (gerrymandering) veľkosť dnes upravuje Komisia pre volebné obvody, a to s ohľadom na pravidelné sčítania obyvateľstva (Šlosarčík, 2007: 60-61). Dnes je Írsko rozdelené na 43 volebných obvodov.

[6] Na národnej úrovni sa STV okrem Írska používa iba na Malte a v Austrálii pre voľby do Senátu (hornej komory) austrálskeho parlamentu (Farrell, 2001: 122-123; Klíma, 1998: 240).

[7] Nezávisle od seba ho navrhli Carl Andrae a Thomas Hare v 50. rokoch 19. storočia. Hareov návrh ako súčasť reformy britského politického systému aktívne podporoval aj John Stuart Mill (Farrell, 2001: 121), kvôli čomu sa STV niekedy považuje za „produkt liberalizmu 19. storočia“ (Klíma, 1998: 240).

[8] Údaje pre analýzu čerpáme z: http://electionsireland.org/counts.cfm?election=2011&cons=112&ref = (dostupné: 21.12.2012). Postup vysvetlenia relatívne zložitého systému STV na konkrétnych príkladoch uplatňujú viaceré zdroje (Farrell, 2001: 126-139; Gallagher and Mitchell, 2005: 593-596; Sinnott, 2005: 109-117). Český zdroj (Chytilek et al., 2009: 220-223) pracuje s abstraktným príkladom (kandidáti A,B etc.), čo však podľa nášho názoru značne znižuje zrozumiteľnosť vysvetlenia.

[9] Pri tomto postupe je nutné objasniť, ktoré hlasy voličov Joan Burtonovej sa prenášajú. V záujme zachovania proporcionality sa prezerajú druhé preferencie všetkých hlasov (9 627) a následne sa pri prenose hlasov k jednotlivým kandidátom postupuje podľa nasledovného vzorca (Farrell, 2001: 134):

Prenosné hlasy = Prebytočné hlasy : hlasy spolu x hlasy pre kandidáta

V praxi to znamená, že napr. počet hlasov, ktoré sa od Burtonovej prenesú k dr. Varadkarovi, sa bude rovnať podielu počtu prebytočných hlasov Burtonovej (1 132) a celkového počtu hlasov pre Burtonovú (9 627), krát počet hlasov (z 9 627), ktoré majú ako druhú preferenciu vyznačeného dr. Varadkara. Tento údaj nie je zverejnený, ale spätným výpočtom je možné zistiť, že dr. Varadkar dostal 1 667 druhých preferenčných hlasov voličov Burtonovej. Zaujímavé je, že ak sa prenos zhora uskutoční pri inom než 1. sčítaní, berú sa pri ňom do úvahy už iba tie hlasy, ktoré kandidát dostal ako ďalšie preferenčné hlasy z predchádzajúceho sčítania (Gallagher and Mitchell, 2005: 595).

[10] Ako to vyplýva z tabuľky 2, ich počet sa pri ďalších sčítaniach zvyšoval.

[11] Bohužiaľ, Brian Lenihan krátko po zvolení zomrel, v dôsledku čoho sa konali doplnkové voľby. V nich zvíťazil Patrick Nulty (Labour Party), čím Fianna Fáil prišla o posledný mandát v tomto obvode.

[12] Pozri napr. Duverger in Novák, 1997: 60.

[13] Fianna Fáil, Fine Gael, Labour Party. Vláda v roku 2007 pozostávala z Fianna Fáil, Progresívnych demokratov a Strany zelených; súčasná vláda zahŕňa Fine Gael a Labour Party (pozri napr. Courtney and Gallagher, 2012).

[14] Niektorí tento stav považovali za vyvrátenie Duvergerovho zákona (pozri napr. Gallagher, 2005: 520-521), čo podporovala aj skutočnosť, že na Malte, kde sa tiež používa STV, existuje dvojstranícky systém. Po roku 1989, kedy začali vznikať koaličné vlády, však tieto hlasy utíchli.

[15] Za najrelevantnejšiu kritiku STV ju považuje Chytilek et al. (2009: 229). Spomína ju aj Klíma (1998: 243-244) či Sinnott (2005: 110). Ďalší zdroj zdôrazňuje, že STV vyžaduje od obyvateľov rozsiahlejšie znalosti čítania a počítania, než iné systémy (Reynolds, Reilly and Ellis, 2005: 77)

[16] Bližšie pozri napr. Gallagher, 2005: 527-529. Tieto pokusy sú o to závažnejšie, že STV sa okrem volieb do Dáil Éireann používa aj pri časti volieb do Seanad Éireann a pri prezidentských voľbách. V prípade prezidentských volieb, príp. doplnkových volieb na jeden mandát, musí úspešný kandidát získať nadpolovičnú väčšinu hlasov, čo je totožné s väčšinovým systémom alternatívneho hlasovania. Z tohto dôvodu tvorí podľa niektorých pojem „alternatívne hlasovanie“ iba iný názov pre STV používané v jednomandátových obvodoch (Gallagher and Mitchell, 2005: 593).

[17] Pre podrobnosti pozri Courtney and Gallagher, 2012.

Jak citovat tento text?

Steuer,, Max. Volebný systém v Írsku: Dokonale proporcionálny? [online]. E-polis.cz, 5. leden 2013. [cit. 2017-11-24]. Dostupné z WWW: <http://www.e-polis.cz/clanek/volebny-system-v-irsku-dokonale-proporcionalny.html>. ISSN 1801-1438.

Autor Max Steuer, M.A.

Autor:

Od 2015: Univerzita Komenského v Bratislave, teória politiky (PhD. štúdium)


[Nahoru ↑]


Hodnocení

Zatím nikdo nehodnotil


Přidat komentář

Vložit komentář

Na tento příspěvek zatím nikdo nereagoval! Buďte první!




Novinky

E-polis.cz hledá autory!
[22. červenec 2014]
Časopis stále hledá nové interní redaktory a další externí spolupracovníky, kteří budou ochotní se podílet na vytváření obsahu. Své články posílejte k posouzení na email redakce@e-…

Kde se diskutuje?

Je nám líto, u tohoto zdroje žádné položky nebyly nalezeny :-(