Diplomatická úloha parlamentných skupín Európskeho parlamentu

 15. listopad 2015  JUDr.Rastislav Funta,PhD.,LL.M   komentáře

Politické skupiny v Európskom parlamente (EP) plnia diplomatickú úlohu pokiaľ ide o legislatívne právomocí EP, úlohy EÚ v oblasti zahraničnej politiky a prostredníctvom priamych diplomatických akcií v tretích krajinách. Tento článok sa snaží objasniť diplomatickú úlohu politických skupín EP. Za týmto účelom sa pokúsime odpovedať na dve základné otázky: po prvé, akú diplomatickú úlohu plnia politické skupiny v parlamentnej diplomacii EP, a po druhé, aký vplyv to má na zahraničnú a bezpečnostnú politiku EÚ?

Zdroj: commons.wikimedia.orgZdroj: commons.wikimedia.org

1. Úvod

Európsky parlament (EP) požíva oveľa väčšiu zákonodarnú moc, ako jeho regionálne náprotivky v iných častiach sveta, a preto je pravdepodobne viac ako len "reprezentačným" orgánom. Od roku 1950, v dôsledku zmien v zmluvách EÚ, sa EP vyvinul do inštitúcie s čím ďalej tým väčšou mocou. Od roku 2009 EP využil ustanovenia Lisabonskej zmluvy[1] za účelom používania svojej "spolurozhodovacej" právomoci spolu s Radou EÚ vo viac ako štyridsiatich obliastiach politiky
ako napr. energetická bezpečnosť či prisťahovalectvo.[2] V porovnaní s pred-lisabonským obdobím EP využíva spolurozhodovaciu právomoc, spoločne s Radou, v oblasti rozpočtu EÚ a rovnako rozšíril svoje kontrolné právomoci na spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku (SZBP), spoločnú bezpečnostnú a obrannú politiku (SBOP), a vysokého predstaviteľa pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku EÚ. Aj keď je pravdou že EP pomáha formovať diskusiu o európskej zahraničnej politike musíme uznať špecifickú úlohu EP v parlamentnej diplomacii.

2. Aké sú politické skupiny?

Politické skupiny tvoria chrbtovú kosť EP. 751 poslancov EP sa v súčasnosti môže pridať do jednej zo siedmich politických skupín, ktoré odrážajú široké spektrum politickej ideológie: Európska ľudová strana (EPP), Progresívna aliancia socialistov a demokratov (S&D), Európsky konzervatívci a reformisti (ECR), Aliancia liberálov a demokratov pre Európu (ALDE), Európska zjednotená ľavica/Severská zelená ľavica (GUE/NGL), Zelený/Európska slobodná aliancia (Greens/EFA) a Európa slobody a demokracie (EFDD). Zvyšný poslanci EP nie sú členmi politickej skupiny a sedia v Európskom parlamente ako nezávislý poslanci.[3]

Politické skupiny v EP majú svoje vlastné politické preferencie a sú vysoko organizované za účelom ich dosiahnutia. Predseda vedie každú politickú skupinu v EP, a každodenná práca je realizovaná prostredníctvom samostatného sekretariátu. Spoluprácu so sekretariátmi uskutočňujú poslanci EP ktorí zabezpečujú, že politické ciele sú známe v rámci parlamentných výborov.
Politické skupiny tiež vypracúvajú štúdie o špecifických oblastiach záujmu.

Politické skupiny uskutočňujú podstatnú časť práce na týždennej báze prostredníctvom medzi-skupinových schôdzí a výborov a sekcií EP. Medzi-skupinové schôdze uľahčujú diskusiu o pozíciách prijatých skupinami. Pred plenárnymi zasadnutiami politické skupiny analyzujú správy vypracovanené výbormi a pripravjú k nim pozmeňovacie návrhy. V priebehu "skupinových týždňov", čo je spravidla týždeň pred plenárnymi zasadnutiami formuluje politická skupina  svoju pozíciu k predmetom programu rokovania plenárneho zasadnutia.

Hlavným miestom pre medzi-skupinové rokovania sú stretnutia politických skupín ktoré udávajú
strategické a politické smerovanie a pomáhajú formulovať otázky ktoré sa budú preberať v rámci plenárneho zasadnutia. Výbor pre zahraničné veci (AFET) - a jeho podvýbory pre bezpečnosť a obranu (SEDE) a ľudské práva (DROI) - medzinárodný obchod (INTA) a Výbor pre rozvoj (DEVE) patria medzi najdôležitejšie. Výbory sú inštitucionálne orgány v ktorých poslanci EP z jednotlivých politických skupín[4] spolu-pripravujú legislatívne právne predpisy, návrhy správ a stanovísk.

3. Koncepcia parlamentnej diplomacie

Aby sme pochopili medzinárodnú úlohu skupín EP je potrebné objasniť, čo sa rozumie pod pojmom "parlamentná diplomacia". Parlamentná diplomacia môže byť definovaná najjednoduchším spôsobom ako uskutočňovanie diplomacie poslancami EP. Parlamentnú diplomaciu je potrebné odlíšiť od tradičného chápania diplomacie[5] (umenie vyjednávať či umenie dosiahnuť možného), keďže poslanci EP majú len obmedzené možnosti na vykonávanie diplomacie. V skutočnosti, medzinárodná úloha EP je výrazná a nesmie sa zamieňať s tradičnými metódami diplomacie.

3.1. Legislatívna diplomacia

Táto forma diplomacie sa týka schopnosti politických strán EP ovplyvňovať smerovanie spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP)/spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP) využitím inštitucionálnych mechanizmov a ustanovení zmlúv. Hlavná možnosť realizácie legislatívnej diplomacie je pomocou ustanovení Lisabonskej zmluvy. V zmysle čl. 36 Zmluvy o EÚ (ZEÚ) vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (VP) sa radí s EP o hlavných aspektoch a základných rozhodnutiach SZBP a SBOP a informuje ho o vývoji v týchto politikách. Okrem toho v zmysle protokolu č. 1 pripojeného k Lisabonskej zmluve o úlohe národných parlamentov v EÚ, predsedníctvo Rady EÚ organizuje medziparlamentné konferencie za účelom prediskutovania otázok SZBP/SBOP.

3.2. Rečnícka diplomacia

Táto forma diplomacie sa týka diskusie a dialógu. Aj bez formálnych právomocí v súvislosti s rozhodnutiami Rady, skupiny EP môžu preberať otázky ktoré rezonujú v spoločnosti, čo má slúžiť ako forma demokratického[6] dohľadu z dôvodu demokratického deficitu[7] v oblasti zahraničnej politiky EÚ. V tejto súvislosti je hlavným problémom pre skupiny EP, ohľadne rečníckej diplomacie, poskytnutie spoločnej pozície. V skutočnosti nie sú politické skupiny homogénnymi entitami, ale skôr miestom pre vyjadrenie názoru v rámci určitej politickej ideológie.

3.3. Aktívna diplomacia

Táto forma diplomacie sa týka schopnosti politických skupín zapojiť sa do činností v tretích krajinách. Na rozdiel od návštev delegácií do tretích krajín, ktoré možno označiť za súčasť rečníckej diplomacie je aktívna diplomacia o inom (napr. monitorovanie volieb, atď.) v tretích krajinách. Napr. od roku 2008 politické skupiny EP pracovali na podpore iniciatívy úradu EP pre podporu parlamentnej demokracie[8] tým, že pomáhali podporiť parlamenty v nových a rozvíjajúcich sa demokraciách. Táto práca zahŕňa pomoc pri zriadení parlamentu v demokraciách v ktorých doteraz neexistoval, a/alebo pri reformách parlamentov posilnením ich legislatívnych
možností.

4. Záver

Vráťme sa k počiatočnej definícii diplomacie načrtnutej v úvode tohto článku. Je zrejmé, že politické skupiny v EP nepretržite udržiavajú komunikáciu so skupinami a jednotlivcami v tretích krajinách. V tomto zmysle sa zdá, že politické skupiny vykonávajú tradičnú diplomaciu
aj keď nereprezentujú štát a nedisponujú prostriedkami ako je tomu v prípade ministerstva  zahraničných vecí. Nemožno prehliadať tie skutočnosti, že mnoho poslancov sú bývalí predsedovia vlád, ministri zahraničných vecí a vysoko postavení predstavitelia štátov. Rozdelením na legislatívnu diplomaciu, rétorickú diplomaciu a aktívnu diplomaciu sme sa chceli pokúsiť ukázať, ako politické skupiny hrajú diferencovanú úlohu v SZBP EÚ.[9] Hoci veľká časť parlamentnej diplomacie politických skupín EP zostáva rétorická, využívajú legislatívnych mechanizmov s cieľom ovplyvniť SZBP. V celkovom kontexte SZBP EÚ zostáva jasné, že politické skupiny EP hrajú okrajovú úlohu (v porovnaní s vládami členských štátov a inštitúciami EÚ). Pridaná hodnota politických skupín EP je v tom, že nie sú úzko spojené s vládami, čo môže zvýšiť ich legitimitu v očiach tretích strán v krízových situáciách.

Použitá literatúra:

von ARNAULD, P., HUFELD, U. (2010): Systematischer Kommentar zum Lissabon–Begleitegesetzen, Nomos, Hamburg.

BORCHARDT, K. D. (2012): Die Rechtlichen Grundlagen der Europäischen Union, UTB, Facultas, Heidelberg.

CRAIG, P., De BÚRCA, G. (2008): EU law: text, cases, and materials, Oxford University Press, Oxford.

FIALA, P., PITROVÁ, M. (2009): Evropská Unie, Centrum pro studium demokracie a kultury, Brno.

FUNTA, R., NEBESKÝ, Š., JURIŠ, F. (2014): Právo európskej únie, Tribun EU, Brno.

FUNTA, R. (2014): Vybrané otázky medzinárodného práva verejného a súkromného, Tribun EU, Brno.

PERNICE, I. (2008): Der Vertrag von Lissabon: Reform der EU ohne Verfassung?, Nomos Verlag, Berlin.

SVOBODA, P. (2011): Úvod do evropského práva, 4. vydání, C.H.Beck, Praha.

ZEMÁNEK, J. (2005): Improving the Union´s Democratic Legitimacy: The European Parliament and National Parliaments, In. Pernice, I., Zemánek, J. (eds.): A Constitution for Europe: The IGC, the Ratification Process and Beyond, Nomos Verlag, Baden-Baden.

 


[1] SVOBODA, P. (2011): Úvod do evropského práva.

[2] PERNICE, I. (2008): Der Vertrag von Lissabon: Reform der EU ohne Verfassung?

[3] BORCHARDT, K. D. (2012): Die Rechtlichen Grundlagen der Europäischen Union.

[4] FIALA, P., PITROVÁ, M. (2009): Evropská Unie.

[5] FUNTA, R. (2014): Vybrané otázky medzinárodného práva verejného a súkromného.

[6] ZEMÁNEK, J, (2005): Improving the Union´s Democratic Legitimacy: The European Parliament and National Parliaments.

[7] CRAIG, P., De BÚRCA, G. (2008): EU law: text, cases, and materials.

[8] von ARNAULD, P., HUFELD, U. (2010): Systematischer Kommentar zum Lissabon–Begleitegesetzen.

[9] FUNTA, R., NEBESKÝ, Š., JURIŠ, F. (2014): Právo európskej únie, Tribun EU, Brno.

Jak citovat tento text?

Funta,PhD.,LL.M, JUDr.Rastislav. Diplomatická úloha parlamentných skupín Európskeho parlamentu [online]. E-polis.cz, 15. listopad 2015. [cit. 2017-06-26]. Dostupné z WWW: <http://www.e-polis.cz/clanek/diplomaticka-uloha-parlamentnych-skupin-europskeho-parlamentu.html>. ISSN 1801-1438.

[Nahoru ↑]


Hodnocení

Hodnocení: 5 hvězdiček / Hodnoceno: 3x


Přidat komentář

Vložit komentář




Novinky

E-polis.cz hledá autory!
[22. červenec 2014]
Časopis stále hledá nové interní redaktory a další externí spolupracovníky, kteří budou ochotní se podílet na vytváření obsahu. Své články posílejte k posouzení na email redakce@e-…

Kde se diskutuje?

Je nám líto, u tohoto zdroje žádné položky nebyly nalezeny :-(