Vývoj koncepcie rozvoja počas štyroch rozvojových dekád Organizácie spojených národov

 1. červenec 2019  Martina Bolečeková  komentáře

Koncepcia rozvoja zahŕňa mnohé aspekty a neustále sa mení tak v čase, ako aj v závislosti od prístupu konkrétnych aktérov. Chápanie rozvoja sa v priebehu vývoja menilo aj v rámci Organizácie Spojených národov (OSN). Až do 80. rokov 20. storočia bol rozvoj vnímaný najmä ako hospodársky rozvoj. Postupne sa však chápanie rozvoja posunulo od užšieho – ekonomického chápania, k širokému multidimenzionálnemu, a v súčasnosti komponenty rozvoja zahŕňajú tak hospodársky rozvoj, ako aj sociálny rozvoj a ochranu životného prostredia, pričom všetky sú navzájom úzko prepojené. V nasledujúcom texte predstavíme kľúčové momenty vývoja rozvojovej problematiky na pôde OSN, s dôrazom na premeny chápania koncepcie rozvoja až do jej aktuálnej podoby. Štruktúra textu kopíruje jednotlivé rozvojové dekády vyhlásené OSN, pričom v rámci každej sa snažíme poukázať jednak na najvýznamnejšie udalosti a dokumenty prijaté v súvislosti s rozvojovou problematikou, ale najmä na to, ako sa postupne chápanie rozvoja rozširovalo, a ktoré udalosti, resp. aktéri, mali na formovanie koncepcie rozvoja OSN vplyv.

zdroj: https://www.accountabilitycounsel.org/2018/12/accountability-counsel-submits-joint-letter-to-undp-administrator/zdroj: https://www.accountabilitycounsel.org/2018/12/accountability-counsel-submits-joint-letter-to-undp-administrator/

Rozvoj, teda, veľmi zjednodušene povedané, dosiahnutie vyššej kvality života pre všetkých ľudí, je už od vzniku OSN jednou z prioritných oblastí.  Zakladajúci členovia OSN sa prostredníctvom Charty OSN (1945) prihlásili k podpore sociálneho pokroku a zlepšovaniu životnej úrovne vo svete. Ukotvenie problematiky môžeme identifikovať už v Kapitole I Ciele a zásady Charty OSN, kde v článku 1 ods. 3 stojí, že jedným zo základných cieľov organizácie je:

Uskutočňovať medzinárodnú spoluprácu riešením medzinárodných problémov hospodárskeho, sociálneho, kultúrneho alebo humanitárneho rázu podporovaním a posilňovaním úcty k ľudským právam a základným slobodám pre všetkých bez rozdielu rasy, pohlavia, jazyka alebo náboženstva.

Rozvinutie tejto myšlienky nachádzame ďalej v Kapitole IX Medzinárodná hospodárska a sociálna spolupráca, v článku 55: „Aby sa vytvorili podmienky stability a blahobytu, ktoré sú potrebné pre mierové a priateľské vzťahy medzi národmi, založené na úcte k zásade rovnoprávnosti a sebaurčenia národov, Organizácia Spojených národov bude pracovať:

  1. a. za vyššiu životnú úroveň, plnú zamestnanosť a podmienky pre hospodársky a sociálny pokrok a rozvoj,
  2. b. pre riešenie medzinárodných, hospodárskych, sociálnych, kultúrnych, zdravotných a iných príbuzných problémov a pre medzinárodnú kultúrnu a výchovnú spoluprácu,
  3. pre všeobecnú úctu k ľudským právam a základným slobodám pre všetkých bez rozdielu rasy, pohlavia, jazyka alebo náboženstva a pre ich zachovávanie.“

 

Z ustanovení Charty OSN je zrejmé, že pri vzniku organizácie bol rozvoj vnímaný ako významný nástroj zaistenia stability celého systému medzinárodných vzťahov, a zároveň bolo hneď od začiatku prítomné úzke prepojenie rozvojovej a ľudskoprávnej problematiky. Snahu o vytvorenie mechanizmu na podporu hospodárskeho a sociálneho rozvoja všetkých národov môžeme zároveň vnímať ako prostriedok prevencie vzniku konfliktov, pričom konflikty a násilie sú vice versa považované za jednu z najväčších prekážok rozvoja (Archer, 2013).

Podľa Koehler (2015, s. 735) „na ideách záleží“, a preto je dôležité, ktoré myšlienky sú presadzované v rámci diskusií na medzinárodnej úrovni a ktoré myšlienky sprevádzajú politické rozhodnutia. Zároveň však „ekonomika skutočného sveta a politická moc fungujú ako vrátnik, ktorý rozhoduje, aké myšlienky sú prezentované na medzinárodnej scéne ako prvé“. Tento proces je funkciou stretov a mocenských vzťahov medzi rôznymi aktérmi, ako aj nastaveniami v ich vnútornom prostredí (Ibid.).

V súvislosti s aktérmi, ktorí ovplyvňovali (a stále ovplyvňujú) vývoj rozvojovej agendy v rámci OSN, sa môžeme stretnúť s ich rozdelením do troch formácií, v angl. označovaných ako „3 UNs“ (Jolly, Emmerij, Weiss, 2005). Ako „1. UN“ bývajú označované členské štáty OSN, ako „2. UN“ Sekretariát OSN, resp. aj odborné organizácie OSN (tzv. agentúry OSN) a tretím pilierom – „3. UN“, je občianska spoločnosť (mimovládne organizácie), pričom do tejto skupiny sa v rámci rozhodovacích procesov v súčasnosti čoraz intenzívnejšie zaraďuje aj súkromný sektor.

Podoba rozvojovej agendy tak nie je len výsledkom úrovne vzťahov v rámci prvej zložky (napr. rozdelenia na tzv. Sever a tzv. Juh), ale je tiež formovaná ich vnútornou dynamikou (napr. vzťahmi v rámci skupiny štátov Severu a v rámci skupiny štátov Juhu), či konšteláciou v rámci Sekretariátu OSN, ako aj mocenských vzťahov v rámci tretej zložky OSN. Okrem toho, výsledky negociácií ovplyvňovali aj vzťahy medzi 1., 2. a 3. „zložkou“ OSN a ich meniace sa komponenty (Koehler, 2015).

 

Rozvojová dekáda „0“

Bezprostredne po vzniku OSN, v období rokov 1946 – 1959, boli v súlade s keynesovským prístupom ako kľúčové pre rozvoj identifikované hospodársky rast, produktivita a technológie; „rozvoj“, „hospodársky rozvoj“ a „rast“ boli dokonca chápané ako synonymá (UN, 2013, s. 7). Prvé roky OSN sú teda charakteristické predovšetkým poskytovaním technickej pomoci štátom a rozvojom aktivít odborných organizácií. Pohľad na koncepciu rozvoja bol ovplyvnený  najmä nárastom členskej základne organizácie, pričom nové členské štáty pribúdali zo všetkých, i menej rozvinutých, častí sveta.[1]

Na financovanie rozvoja zriadilo Valné zhromaždenie (VZ) OSN od roku 1958 Osobitný fond, predchodcu Rozvojového fondu OSN (UNDP), ktorý „by poskytoval systematickú a trvalú pomoc v oblastiach nevyhnutných pre integrovaný technický, hospodársky a sociálny rozvoj menej rozvinutých krajín“ (VZ OSN, 1957). V tomto období tiež boli uzatvorené dohody s viacerými odbornými organizáciami (viď tabuľka č. 1); zriadené hospodárske komisie[2] a prijaté významné ľudskoprávne dokumenty: Všeobecná deklarácia ľudských práv[3] (1948) a Deklarácia práv dieťaťa (1959). Všeobecná deklarácia ľudských práv v článku 25 deklaruje právo každého človeka na „životnú úroveň, ktorá by mohla zabezpečiť jeho zdravie a blahobyt, aj zdravie a blahobyt jeho rodiny, vrátane potravy, ošatenia, bývania, lekárskej starostlivosti a nevyhnutných sociálnych služieb...“, čím sa právo na dôstojnú životnú úroveň zaradilo medzi základné ľudské práva.

 

Tabuľka č. 1: Prehľad dohôd OSN s odbornými organizáciami v rokoch 1945 – 1959[4]

Názov odbornej organizácie

Skratka

Rok

Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo

FAO

1946

Medzinárodná organizácia práce

ILO

1946

Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru

UNESCO

1946

Medzinárodná organizácia pre civilné letectvo

ICAO

1947

Medzinárodný menový fond

IMF

1947

Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj

(Svetová banka)

IBRD

WB

1948

Svetová poštová únia

UPU

1948

Svetová zdravotnícka organizácia

WHO

1948

Medzinárodná telekomunikačná únia

ITU

1949

Svetová meteorologická organizácia

WMO

1951

Medzinárodná finančná korporácia

(súčasť Skupiny Svetovej banky)

IFC

1957

Medzinárodná námorná organizácia

IMO

1959

 

Už v tomto období sa konali významné celosvetové konferencie: prvá Svetová konferencia o populácii (1954) a prvá Konferencia o morskom práve (1958). V roku 1955 sa konala Ázijsko-africká konferencia, ktorá síce nebola konferenciou usporiadanou OSN, ale je považovaná za predchodkyňu Hnutia nezúčastnených štátov[5]Skupiny 77[6] . Výsostne rozvojovej agendy sa týkali správy skupín expertov Opatrenia pre hospodársky rozvoj zaostalých krajínOpatrenia pre medzinárodnú hospodársku stabilitu (obe z roku 1951).

 

Prvá rozvojová dekáda[7]

Rozvoj sa v rámci OSN čoraz viac dostáva do centra pozornosti od 60. rokov 20. storočia, pričom impulzy prichádzajú z prostredia OSN aj z „vonkajšieho“ prostredia. Obdobie rokov 1960 – 1970 bolo OSN vyhlásené za prvú rozvojovú dekádu a o dôležitosti problematiky rozvoja v rámci OSN svedčia aj ďalšie iniciatívy v podobe vyhlasovania „medzinárodných dní“ a „medzinárodných rokov“[8]. Už v tejto dekáde zaznamenávame zdôrazňovanie potreby zabezpečiť dobrú životnú úroveň nielen pre súčasnú, ale aj budúce generácie.

Deklarovaným cieľom prvej rozvojovej dekády bolo pomôcť nízkopríjmovým štátom dosiahnuť rozvoj, pričom bol stále zdôrazňovaný hospodársky rast a zavádzané štátne intervencie, ako aj presun kapitálu z tzv. rozvinutých do tzv. rozvojových krajín (VZ OSN, 1960). V tomto období Valné zhromaždenie (VZ) navrhlo, aby hospodársky rozvinuté krajiny prispievali na pomoc rozvíjajúcim sa krajinám vo výške 1 % HNP, v roku 1970 bol prijatý záväzok prispievať na oficiálnu rozvojovú pomoc vo výške 0,7 % HNP (Riddell, 2007).

Počas prvej rozvojovej dekády pokračuje rozširovanie členskej základne OSN (počet členov Hospodárskej a sociálnej rady stúpol v roku 1965 z pôvodných 18 na 27), ako aj prijímanie rezolúcií a správ určujúcich ďalšie smerovanie rozvojovej politiky OSN. Na 18. zasadnutí Valného zhromaždenia OSN 11. novembra 1963 bola prijatá Spoločná deklarácia rozvojových krajín, ako prvá spoločná aktivita Skupiny 75 (neskôr Skupina 77).

Aj počas prvej rozvojovej dekády boli usporiadané mimoriadne významné medzinárodné konferencie.[9] Jedným z dôležitých momentov bolo založenie Svetového potravinového programu (WFP) v roku 1961. V tomto roku tiež bola uzatvorená dohoda s Medzinárodnou asociáciou pre rozvoj (IDA), ktorá je súčasťou Skupiny Svetovej banky. Tretí dôležitý moment počas prvej rozvojovej dekády, čo sa týka zmien v inštitucionálnej oblasti, predstavuje transformácia Osobitného fonduRozšíreného programu technickej pomoci na UNDP.

Pre prvú rozvojovú dekádu je tiež charakteristické zameranie sa na posilnenie garancií v ľudskoprávnej oblasti. Boli prijaté mimoriadne významné ľudskoprávne dohovory: Medzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie (1965), Medzinárodný dohovor o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (1966) a Medzinárodný dohovor o občianskych a politických právach, ktoré doplnili medzinárodnú listinu ľudských práv.

V roku 1967, krátko pred uplynutím prvej rozvojovej dekády, došlo k preskúmaniu programov a činností v hospodárskej, sociálnej, technickej spolupráci a v súvisiacich oblastiach, a to v rámci všetkých inštitúcií a odborných organizácií spojených so systémom OSN.[10]

 

Druhá rozvojová dekáda[11]

Z hľadiska koncepcie bola druhá rozvojová dekáda podobná prvej, ale čo sa týka cieľov bola ambicióznejšia. Na začiatku 70. rokov boli rozvojové krajiny „na vrchole svojich politických síl“, zatiaľ čo priemyselné krajiny boli pripravené robiť politické ústupky tzv. tretiemu svetu, takže bolo možné prijímať ambiciózne ciele (Koehler, 2015, s. 739). Cieľom druhej rozvojovej dekády 1971 – 1980[12] bolo podporiť trvalý hospodársky rast, a to najmä v rozvojových krajinách, zabezpečiť vyššiu životnú úroveň a zmenšovať priepasť medzi rozvinutými a rozvojovými krajinami[13]. Valné zhromaždenie vyhlásilo, že „rozvojové krajiny nesú hlavnú zodpovednosť za svoj rozvoj, ale ich úsilie by bolo nedostatočné bez zvýšenej finančnej pomoci a priaznivejších hospodárskych a obchodných politík zo strany rozvinutých krajín“ (VZ OSN, 1970).

Počas druhej rozvojovej dekády začínajú v rámci diskusií o rozvoji významnejšie rezonovať boj proti rasizmu[14] , práva žien[15] životné prostredie[16] (po prvýkrát sa objavuje pojem trvalo udržateľný rozvoj). Osobitná pozornosť sa začala zameriavať na otázky zamestnanosti, a to najmä vďaka pôsobeniu Medzinárodnej organizácie práce.

Okrem uvedených oblastí boli počas druhej rozvojovej dekády predkladané ďalšie významné dokumenty, napr. v roku 1979 bola zverejnená známa správa Sever – Juh: program prežitia, tzv. Brandtova správa.

Osobitne by sme chceli poukázať na niektoré zasadnutia Valného zhromaždenia OSN. Šieste mimoriadne zasadnutie VZ sa konalo v roku 1974 v Alžírsku s hlavnou témou suroviny a rozvoj. Jedným z výstupov tohto zasadnutia bolo prijatie Deklarácie o vytvorení nového medzinárodného ekonomického poriadku. Nový medzinárodný ekonomický poriadok (NIEO) volal po zásadnej úprave pravidiel globálneho obchodu, investícií a kapitálových tokov a vyzýval k spravodlivosti medzi národmi (VZ OSN, 1974).Témou siedmeho mimoriadneho zasadnutia VZ v roku 1975 bol rozvoj a medzinárodná hospodárska spolupráca a NIEO bol hlavnou témou aj v závere dekády, na jedenástom mimoriadnom zasadnutí VZ v roku 1980.

V prostredí OSN čoraz viac začína rezonovať potreba reformovať štruktúru inštitúcií pôsobiacich v rozvojových oblastiach[17], zvýšiť centralizáciu a integráciu systému OSN pri riešení medzinárodných hospodárskych a sociálnych otázok a zlepšiť efektívnosť a koordináciu operácií a činností OSN v týchto oblastiach (Meltzer, 1978).

 

Tretia rozvojová dekáda[18]

V dôsledku nárastu zadlženia a svetovej recesii sa v 80. rokoch 20. storočia rozhodovanie o smerovaní medzinárodnej hospodárskej politiky presunulo na bretonwoodske inštitúcie a medzinárodnej rozvojovej agende dominovali Medzinárodný menový fondSvetová banka, ktoré sa prioritne zamerali najprv na stabilizáciu, a následne na štrukturálne zmeny. Rozvojová agenda sa značne zúžila a 80. roky preto bývajú označované aj ako „stratená rozvojová dekáda“ (Jolly, 2005, s. 55).

Na druhej strane je tretia rozvojová dekáda 1981 – 1990 hodnotená aj ako najprepracovanejšia a najambicióznejšia čo sa týka jej cieľov (Koehler, 2015). Tretia rozvojová dekáda zopakovala požiadavku nového medzinárodného ekonomického poriadku  a inštitucionálnych a štrukturálnych zmien v medzinárodných vzťahoch (VZ OSN, 1980). Po prvýkrát sa výslovne objavuje výzva na odstránenie chudoby a hladu (čl. 7, resp. čl. 93). Novou črtou je aj výzva na reguláciu nadnárodných spoločností.

Tretia rozvojová dekáda je tiež charakteristická tým, že nárast počtu členov organizácie sa spomalil a opätovne sa otvárajú témy, ktoré zazneli už počas rokovaní na konferenciách v predchádzajúcom období, ako napr. odzbrojenie (dekáda 1980 – 1990 bola vyhlásená za Druhú dekádu odzbrojenia[19], rok 1986 bol vyhlásený za Medzinárodný rok mieru a v roku 1987 sa v New Yorku konala Medzinárodná konferencia o vzťahu medzi odzbrojením a rozvojom); deti a mládež (rok 1985 bol vyhlásený za Medzinárodný rok mládeže a na Svetovom samite pre deti v roku 1990 v New Yorku bola prijatá Svetová deklarácia o prežití, ochrane a rozvoji detí, ako aj Akčný plán implementácie k tejto správe na 90. roky) či vzdelanie (rok 1990 bol vyhlásený za Medzinárodný rok gramotnosti, v tom istom roku sa v Jomtiene konala Konferencia UNESCO vzdelanie pre všetkých). Avšak naďalej rezonujú aj ďalšie témy a pozornosť sa čoraz viac začína zameriavať na problémy najmenej rozvinutých krajín, LDCs –  v roku 1981 sa v Paríži konala prvá Konferencia OSN o najmenej rozvinutých krajinách, druhá sa konala v roku 1990 rovnako v Paríži. Dôležitým míľnikom bolo prijatie Deklarácie o práve na rozvoj v roku 1986, ktoré potvrdilo zaradenie práva na rozvoj medzi ľudské práva.

Zo správ vypracovaných počas tohto obdobia môžeme spomenúť tzv. Bertrandovu správu (1985), ktorá priniesla reflexiu na reformy rozvojového systému OSN; správu Svetovej komisie o životnom prostredí a rozvoji, známu ako Naša spoločná budúcnosť, tzv. Brundtlandovej správa (1987); a v roku 1990 bola UNDP zverejnená prvá Správa o ľudskom rozvoji[20] . Práve vypracovanie tejto správy prinieslo významný posun v chápaní pojmu rozvoj smerom k ľudskému rozvoju.

Teoretický základ pojmu ľudský rozvoj dal indický ekonóm Amartya Sen[21], ktorý ľudský rozvoj chápal ako proces rozširujúci možnosť výberu a posilňujúci ľudské schopnosti (angl. human capabilities). Jeho prístup odmietol peňažný príjem ako jediné meradlo blahobytu, a namiesto neho sa zameriava na širší komplex indikátorov – zdravie, výživu, vzdelanie, ktoré sú predpokladom hodnotného života (Sen, 1999). Na tomto prístupe je založený aj Index ľudského rozvoja (HDI), ktorý ako nástroj na meranie ľudského rozvoja vyvinul UNDP[22]. Svojím prístupom zameraným na ľudský rozvoj, namiesto výlučne hospodárskeho rozvoja, sa tak OSN dostáva akoby do opozície voči bretonwoodskym inštitúciám.

Rovnako v roku 1990 po prvýkrát zverejnil hodnotiacu správu aj Medzivládny panel o klimatickej zmene (IPCC). Environmentálne otázky sú teda stále živou súčasťou rozvojovej agendy a tento trend pokračuje aj v nasledujúcom období, kedy sa v roku 1992, dvadsať rokov od štokholmskej konferencie, konala v Rio de Janeiro Konferencia OSN o životnom prostredí a rozvoji, tzv. Samit Zeme.

 

Štvrtá rozvojová dekáda[23]

Z hľadiska ekonomickej teórie boli všetky štyri rozvojové dekády podobné[24] ; z hľadiska obsahu sa v štvrtej rozvojovej dekáde 1991 – 2000, ako výsledok postupného vývoja, hlavným mottom všetkých rozvojových snáh definitívne stáva odstránenie chudoby a udržateľnosť. Úsilie upriamiť pozornosť na chudobu vyvrcholilo v roku 1996, ktorý bol OSN vyhlásený za Medzinárodný rok odstránenia chudoby a v nasledujúcom roku bolo desaťročie 1997 – 2006 OSN vyhlásené za (prvú) Dekádu za odstránenie chudoby.

Začiatkom 90. rokov tak zároveň môžeme pozorovať začatie formulovania Miléniových rozvojových cieľov (MDGs), založených na multidimenzionálnom prístupe, pričom kľúčovú úlohu zohrali aj niektoré už zmieňované udalosti. Prvou bolo zverejnenie Správy o svetovom rozvoji[25], druhou publikovanie Správy o ľudskom rozvoji a tretím impulzom bolo obnovenie konferencií OSN týkajúcich sa rozvojovej problematiky[26], pričom korene MDGs sú pripisované Svetovému samitu pre deti, ktorý stanovil špecifické ciele v oblasti zdravia detí a matiek, v oblasti prístupu k základnému vzdelaniu, v oblasti gramotnosti dospelých, v oblasti podvýživy a v oblasti prístupu k pitnej vode a hygiene (Hulme, 2009).

Ďalší významný posun v chápaní rozvoja predstavila Správa o ľudskom rozvoji z roku 1994, v ktorej je uvedená v súčasnosti zrejme najcitovanejšia definícia ľudskej bezpečnosti. Autori správy identifikovali sedem špecifických zložiek, ktoré zahŕňa ľudská bezpečnosť: 1. bezpečnosť ekonomickú, 2. bezpečnosť potravinovú, 3. bezpečnosť zdravotnú, 4. bezpečnosť environmentálnu, 5. bezpečnosť osobnú, 6. bezpečnosť komunity, 7. bezpečnosť politickú (UNDP, 1994).

V roku 1997 bolo definitívne stanovené[27], že spolu s novým tisícročím, na Miléniovom samite OSN, budú vyhlásené nové rozvojové ciele.[28] V záverečnom texte Miléniovej deklarácie, ktorá bola prijatá 8. septembra 2000, bola rozvojovej problematike venovaná osobitná sekcia (VZ OSN, 2000). MDGs však, na rozdiel od predchádzajúcich rozvojových dekád, neboli vyhlásené v podobe rezolúcie Valného zhromaždenia. Napriek tomu, keď približne o rok neskôr generálny tajomník OSN oznámil, že MDGs sú vyšpecifikované, väčšina členských štátov OSN ich začala využívať ako základ svojich rozvojových politík a plánovania v tejto oblasti.

Od roku 2015 tvorí základ rozvojovej politiky OSN tzv. Agenda 2030Ciele udržateľného rozvoja (SDGs), prijaté členskými štátmi OSN v roku 2015, ktoré nadviazali na Miléniovú deklaráciu a MDGs, a teda multidimenzionálny prístup k rozvoju kontinuálne pokračuje. Po prvýkrát sa však rozvojová agenda zamerala skutočne na celý svet, nielen na rozvoj v menej rozvinutých krajinách.

 

Jolly (2005) pokladá definovanie vízie a stanovenie programu na jej dosiahnutie za jeden z najvýznamnejších príspevkov OSN k rozvojovej agende. OSN počas svojej existencie „ukazovala smer“ v mnohých oblastiach hospodárskeho a sociálneho rozvoja a prispela k stanovovaniu rozvojových priorít, analýze strategických otázok, vývoju štatistických systémov na ich vyhodnocovanie, a tiež k formulácii odporúčaní v rámci širokej škály dôležitých politických otázok. V súčasnosti považujeme pôsobenie OSN v oblasti rozvoja za určujúce pre smerovanie rozvojových politík na regionálnych a národných úrovniach a úlohu OSN hodnotíme v tomto smere ako nezastupiteľnú.

 

Literatúra

AMRITH, S. – SLUGA, G. 2008. New Histories of the United Nations. In Journal of World History, 19(3), pp. 251-274.

ARCHER, C. 2013. Military Spending and the UN’s Development Agenda. In Peace Review: A Journal of Social Justice, 25(1), pp. 24–32.

Bolečeková, M. 2015. Rozvojová agenda na pôde Organizácie Spojených národov. In Almanach: aktuálne otázky svetovej ekonomiky a politiky. Bratislava: Ekonomická univerzita, Fakulta medzinárodných vzťahov, Roč. X, č. 1 (2015), s. 35-54.

EMMERIJ, L. – JOLLY, R. – WEISS, T. G. 2005. Economic and Social Thinking at the UN in Historical Perspective. In Development and Change, 36(2), pp. 211-235.

Frey, M. – Kunkel, S. 2011. Writing the History of Development: A Review of the Recent Literature. In Contemporary European History, 20(2), pp. 215-232.

GURA, R. – ROSPUTINSKÝ, P. 2010. Vybrané pramene k štúdiu medzinárodných organizácií. Banská Bystrica: Fakulta politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, 2010.

HULME, D. 2009. The Millennium Development Goals (MDGs): A Short History of the World’s Biggest Promise. BWPI Working Paper 100. Manchester: Brooks World Poverty Institute, September 2009.

Koehler, G. 2015. Seven decades of development, and now what? In Journal of International Development, 27(6), pp. 733-751.

JOLLY, R. – EMMERIJ, L. – WEISS, T. G. 2005. The Power of UN Ideas. Lessons from the First 60 Years. New York: United Nations Intellectual History Project Series, May 2005.

JOLLY, R. 2005. The UN and Development. Thinking and Practice [online]. In Forum for Development Studies, Vol 32, 01/2005. Available at: http://www.unhistory.org/reviews/FDS_Jolly.pdf

Meltzer, R. I. 1978. Restructuring the United Nations System: Institutional Reform Efforts in the Context of North-South Relations. In International Organization, 32(4), pp. 993–1018.

Oxfordský slovník světové politiky, 2000a. Hnutí nezúčastnených státu. Ottovo nakladatelství, 2000, s. 237-239.

Oxfordský slovník světové politiky, 2000b. Skupina 77. Ottovo nakladatelství, 2000, s. 779-780.

RIDDELL, R. C. 2007. Does Foreign Aid Really Work? Oxford: Oxford University Press, 2007.

ROSPUTINSKÝ, P. 2011. Úvod do štúdia medzinárodných organizácií. Banská Bystrica: Fakulta politických vied a medzinárodných vzťahov UMB, 2011.

SEN, A. 1999. Development as Freedom. New York: Anchor Books, 1999.

TIMOTHY, K. 2004. Human Security Discourse at the United Nations. In Peace Review, 16:1, March (2004), pp. 19–24.

UN, 2013. The emergence of the right to development. In Realizing the Right to Development. Essays in Commemoration of 25 Years of the United Nations Declaration on the Right to Development. New York and Geneva: United Nations Publication, 2013. pp. 7-16.

UNDP, 1994. Human Development Report 1994: New Dimensions of Human Security. Available at: http://hdr.undp.org/en/content/human-development-report-1994

VZ OSN, 1957. Financing of economic development. Available at:https://www.un.org/en/ga/search/view_doc.asp?symbol=A/RES/1219(XII)

VZ OSN, 1960. United Nations development decade. A programme for international economic co-operation. Available at:https://www.un.org/en/ga/search/view_doc.asp?symbol=A/RES/1710%20(XVI)

VZ OSN, 1970. International development strategy for the second United Nations development decade. Available at:https://www.un.org/en/ga/search/view_doc.asp?symbol=A/RES/2626(XXV)

VZ OSN, 1974. Declaration on the establishment of a new international economic order. Available at:https://www.un.org/en/ga/search/view_doc.asp?symbol=A/RES/3201(S-VI)

VZ OSN, 1980. International development strategy for the third United Nations development decade. Available at:https://www.un.org/en/ga/search/view_doc.asp?symbol=A/RES/35/56

VZ OSN, 2000. Millennium Declaration. Available at:https://www.un.org/millennium/declaration/ares552e.htm

 


[1] V tomto období sa zvýšil počet členských štátov OSN z pôvodných 51 zakladajúcich štátov v roku 1945 na 82 v roku 1958, v roku 1960 pribudlo ďalších 17 členských štátov (bližšie pozri:https://www.un.org/en/sections/member-states/growth-united-nations-membership-1945-present/index.html#1945).

[2] Hospodárska komisia pre Európu (1947), Hospodárska komisia pre Áziu (1947), Hospodárska komisia pre Latinskú Ameriku (1948) a Hospodárska komisia pre Afriku (1958).

[3] Deň prijatia Všeobecnej deklarácie ľudských práv – 10. december si od roku 1950 pripomíname ako Deň ľudských práv.

[4] Bližšie pozri: http://research.un.org/en/docs/dev/1946-1959

[5] Hnutie nezúčastnených štátov predstavuje medzinárodné sociálne hnutie malých a stredných štátov, väčšinou rozvojových štátov a bývalých kolónií, uplatňujúcich počas studenej vojny princípy neúčasti v znepriatelených blokoch (Oxfordský slovník světové politiky, 2000a).

[6] Skupina 77 sa stala hlavnou výkonnou organizáciou tzv. krajín tretieho sveta, napr. mala významné právomoci v rámci rozhovorov Sever-Juh a mohla prijímať stanoviská k širokému okruhu problémov (Oxfordský slovník světové politiky, 2000b).

[7] Bližšie pozri: http://research.un.org/en/docs/dev/1960-1970

[8] Napr. rok 1965 bol vyhlásený za Medzinárodný rok spolupráce, rok 1968 za Medzinárodný rok ľudských práv a rok 1970 za Medzinárodný rok vzdelania.

[9] Druhá Konferencia o morskom práve (Ženeva, 1960); Konferencia OSN o nových zdrojoch energie (Rím, 1961); druhá Konferencia o svetovej populácii (Belehrad, 1965); Medzinárodná konferencia o ľudských právach (Teherán, 1968).

V roku 1964  sa po prvýkrát konala Konferencia OSN o obchode a rozvoji (UNCTAD). Jedným z výstupov konferencie bola správa generálneho tajomníka UNCTAD Smerom k novej obchodnej politike pre rozvoj (tzv. Prebishova správa).  V roku 1968 sa v Naí Dillí konala UNCTAD II.

[10] V roku 1969 predložila Komisia pre medzinárodný rozvoj, tzv. Pearsonova komisia, financovaná Svetovou bankou, správu Partneri v rozvoji; v rovnakom roku bola predložená Štúdia kapacity rozvojového systému OSN, známa ako Jacksonova správa, iniciovaná Radou guvernérov UNDP, a Stratégia medzinárodného rozvoja.

[11] Bližšie pozri: http://research.un.org/en/docs/dev/1971-1980

[12] Druhá rozvojová dekáda OSN sa zároveň prelínala s vyhlásením dekády venovanej odzbrojeniu (1970 – 1979); dekády venovanej aktivitám proti rasizmu a rasovej diskriminácii (1973 – 1982); dekády venovanej ženám (1976 – 1985) a dekády venovanej doprave a komunikáciám v Afrike (1978 – 1988).

[13] V roku 1971 vytvárajú najmenej rozvinuté krajiny (LDCs) osobitnú skupinu, čo zvýraznilo odlišnosť záujmov v rámci skupiny krajín Juhu (Koehler, 2015).

[14] Rok 1971 bol vyhlásený za Medzinárodný rok boja proti rasizmu a rasovej diskriminácii, rok 1978 za Medzinárodný rok proti apartheidu, a zároveň sa v tomto roku v Ženeve konala Svetová konferencia proti rasizmu, rasovej diskriminácii, xenofóbii a súvisiacej nenávisti.

[15] Rok 1975 bol vyhlásený za Medzinárodný rok žien a zároveň sa v tomto roku konala v Mexiku Svetová konferencia k medzinárodnému roku žien, prvá svetová konferencia o ženách. Druhá svetová konferencia o ženách sa konala rovnako ešte v rámci tejto rozvojovej dekády, v roku 1980 v Kodani a niesla názov Svetová konferencia Dekády OSN pre ženy: rovnosť, rozvoj a mier.

[16] V roku 1971 bola zverejnená správa skupiny expertov, zvolanej generálnym tajomníkom Konferencie OSN o životnom prostredí, Rozvoj a životné prostredie; v roku 1972 sa v Štokholme konala Konferencia o životnom prostredí; v roku 1977 v Mar del Plata Konferencia o vode a v roku 1979 v Nairobi Konferencia o dezertifikácii.

[17] V roku 1975 bola zverejnená správa skupiny expertov o štruktúre systému OSN s názvom Nová štruktúra OSN pre globálnu hospodársku spoluprácu, tzv. Gardnerova správa; VZ OSN tiež zriadilo ad hoc Výbor pre reštrukturalizáciu hospodárskeho a sociálneho sektora.

[18] Bližšie pozri: http://research.un.org/en/docs/dev/1981-1990

[19] Ďalšie dekády vyhlásené v tomto období: 1980 – 1989 Dekáda priemyselného rozvoja pre Afriku; 1981 – 1990 Medzinárodná dekáda dodávky pitnej vody a sanitácie; 1983 – 1992 Dekáda osôb so zdravotným postihnutím; 1983 – 1993 Druhá dekáda boja proti rasizmu a rasovej diskriminácii; 1988 – 1997 Svetová dekáda kultúrneho rozvoja.

[20] Správa je dostupná na: http://hdr.undp.org/sites/default/files/reports/219/hdr_1990_en_complete_nostats.pdf, ďalšie správy UNDP na http://hdr.undp.org/en.

[21] Nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu z roku 1998.

[22] Bližšie pozri: http://hdr.undp.org/en/content/human-development-index-hdi

[23] Bližšie pozri: http://research.un.org/en/docs/dev/1991-1999

[24] V dôsledku zmien v mocenských vzťahoch sa v 90. rokoch v hospodárskej a rozvojovej politike síce presadil neoliberalizmus, avšak 2. „zložka“ OSN sa naďalej drží keynesovského prístupu, hoci absentuje schopnosť ho presadiť (Koehler, 2015).

[25] Správy o svetovom rozvoji publikuje WB.

[26] Ďalšími dôležitými míľnikmi pri formulovaní MDGs počas štvrtej rozvojovej dekády boli už zmieňovaná Konferencia OSN o životnom prostredí a rozvoji; Medzinárodná konferencia o potravinách a výžive v Ríme v roku 1992; Svetová konferencia o ľudských právach vo Viedni v roku 1993; Medzinárodná konferencia o populácii a rozvoji v Káhire v roku 1994; Svetový samit o sociálnom rozvoji v Kodani v marci 1995 a o šesť mesiacov neskôr IV. svetová konferencia OSN o ženách v Pekingu.

Konferencia o ľudských právach v roku 1993 o. i. viedla k zriadeniu Úradu Vysokého komisára OSN pre ľudské práva. Čo sa týka MDGs, potvrdila dôležitosť rešpektovania ľudských práv, i keď uprednostňovanie niektorých cieľov, a teda i konkrétnych ľudských práv, pred inými, a časové horizonty, v ktorých majú byť tieto ciele napĺňané, môžu byť vnímané ako protikladné s ideou ľudských práv.

[27] V tomto roku na post generálneho tajomníka OSN nastupuje Kofi Annan.

[28] Bližšie k procesu prijatia a k obsahu MDGs pozri napr. Bolečeková, 2015.

Jak citovat tento text?

Bolečeková, Martina. Vývoj koncepcie rozvoja počas štyroch rozvojových dekád Organizácie spojených národov [online]. E-polis.cz, 1. červenec 2019. [cit. 2019-11-15]. Dostupné z WWW: <http://www.e-polis.cz/clanek/vyvoj-koncepcie-rozvoja-pocas-styroch-rozvojovych-dekad-organizacie-spojenych-narodov.html>. ISSN 1801-1438.

[Nahoru ↑]


Hodnocení

Zatím nikdo nehodnotil


Přidat komentář

Vložit komentář




Novinky

E-polis.cz hledá autory!
[28. leden 2019]
Časopis hledá nové interní redaktory a další externí spolupracovníky, kteří budou ochotní se podílet na vytváření obsahu. Své články posílejte k posouzení na emailovou adresu: reda…

Kde se diskutuje?

Je nám líto, u tohoto zdroje žádné položky nebyly nalezeny :-(