Teória kultúrnych zmien R. Ingleharta

 27. leden 2020  Dominika Cevárová  komentáře

Pri výskume politickej kultúry je neoddeliteľnou súčasťou skúmanie hodnôt, či už kolektívnych alebo individuálnych. Súčasťou vývoja, a najmä rozvoja spoločnosti, sú neustále zmeny v ľudskom správaní, myslení, kultúre, hodnotách. Vo veľkej miere to ovplyvňuje externé prostredie a kolektív, v ktorom jednotlivci koexistujú. Jedným z najväčších priekopníkov vo výskume kultúrnych zmien je v súčasnosti nepochybne R. Inglehart. Vo svojom diele Tichá revolúcia (1977) využíval údaje z prieskumov verejnej mienky v európskych štátoch a v Spojených štátoch, pričom zdokumentoval zásadný posun v hodnotách a politických zručnostiach západnej spoločnosti v priebehu 60.tych a 70.tych rokov minulého storočia. Dovtedy bol dôraz primárne kladený na materiálny blahobyt a fyzickú bezpečnosť a postupne sa začal presúvať k väčšiemu dôrazu na kvalitu života. Inglehart nazval tieto nové spoločenské hodnoty ako tzv. postmaterializmus.

Teória kultúrnych zmien R. InglehartaTeória kultúrnych zmien R. Ingleharta

V psychológii zas hovoríme o tzv. postmoderne. Spája sa najmä s psychológom A. Maslowom, ktorého teória o ľudských potrebách je najčastejšie znázornená ako pyramída. Na najvyššom mieste je sebarealizácia, nasleduje potreba úcty (resp. potreba uznania, zisk statusu, prestíže), sociálne potreby (rôzne druhy budovania medziľudských vzťahov, kontakty, interakcie), potreba bezpečia (zabezpečenie základnej fyzickej bezpečnosti osoby, stabilita, istota v zamestnaní, rodine, finančné zabezpečenie a pod.) a základné fyziologické potreby potrebné pre prežitie (dýchanie, hlad, smäd, spánok, atď.) (Maslow in Mathes, 1981).

Kultúrne zmeny a zmeny v hodnotách sú primárne dôsledkom troch základných línií vývoja:

a)     Neobvyklý hospodársky rast v povojnovej ére v západnej Európe, USA, Japonsku a Austrálii;

b)     Vznik sociálnych štátov a ich „záchranných sietí“ v podobe rôznych opatrení, príspevkov a pomoci ekonomicky a sociálne slabším;

c)     Absencia priameho vojnového konfliktu medzi svetovými mocnosťami (svet zažíva najdlhšie obdobie bez veľkého vojnového konfliktu v histórii) (Inglehart, 2018).

Zohrávalo to významnú úlohu najmä v socializácii mladých ľudí, prevažne v západnej Európe, ktorá od druhej svetovej vojny začala výrazne prosperovať. Veľká časť povojnovej generácie v ekonomicky vyspelých krajinách vyrástla s vnímaním bezpečnosti a prežitia ako samozrejmosti. V diele Modernization and Postmodernization (1997) poukazuje Inglehart na úlohu kultúry, a do akej miery môže práve kultúra byť hlavnou premennou pri vysvetľovaní demokracie a postmoderny. Zistenia tejto štúdie ukazujú, že západoeurópske štáty spolu so severskými štátmi, anglicky hovoriace štáty a štáty s katolíckym náboženstvom začali smerovať k postmoderne, ktorá podobne ako postmaterializmus znamenala odmietanie tradičných hodnôt a foriem autorít, ktoré boli súčasťou „triednej politiky“ modernistickej priemyselnej doby. Ústrednými spoločenskými otázkami postmodernej verejnosti sa začali stávať potraty, rozvody, homosexualita, prostitúcia, mimomanželské sexuálne vzťahy, eutanázia, samovraždy či tzv. rekreačné drogy (Silva-Clark-Vieira, 2019).

Vo vyspelých štátoch vysoká úroveň ekonomickej a fyzickej bezpečnosti viedla k všadeprítomným kultúrnym zmenám v generáciách. Nové generácie kladú čoraz väčší dôraz na individuálnu slobodu a sebaprezentáciu. Tento kultúrny posun priniesol obrovské sociálne a politické zmeny, od nárastu vplyvu politík orientovaných na ochranu životného prostredia a protivojnových hnutí, až po požiadavky vyššej úrovne rodovej rovnosti vo vládnom, akademickom a obchodnom živote, a v konečnom dôsledku to prispelo aj k šíreniu demokracie vo svete. Taký široký kultúrny posun sa presúva od uprednostňovania ekonomickej a fyzickej bezpečnosti a súladu so skupinovými pravidlami a normami ku kladeniu dôrazu na slobodu jednotlivca pri výbere svojho spôsobu života. Hodnoty sebavyjadrenia zdôrazňujú rodovú rovnosť, toleranciu homosexuálov, lesbičiek, cudzincov a ďalšie skupiny, ako i slobodu prejavu a účasť na rozhodovaní v hospodárskej a politickej oblasti (Inglehart, 2018).

Dôsledky takéhoto kultúrneho posunu môžeme reálne pozorovať napr. pri narastaní popularity politík ochrany životného prostredia. Jedným z aktuálnych príkladov je volebný výsledok rakúskych parlamentných volieb, ktoré sa konali 29. septembra 2019. Štvrtou najsilnejšou politickou stranou sa stala Strana Zelených, ktorá si ziskom 13,9% zabezpečila 26 kresiel v parlamente. Na rozdiel od toho, v posledných voľbách v roku 2017 získala strana len 3,8% a nemala tak v parlamente žiadne zastúpenie (Politico-Austria, 2019). Za jej volebným úspechom stoja hlavne mladí voliči, ktorých sa dotkla téma klimatických zmien a ochrany životného prostredia, ktoré sú v súčasnosti spojené a personalizované najmä osobou GretyThunbergovej, švédskej aktivistky, ktorá zároveň prispieva k zvyšovaniu povedomia o klimatických zmenách a environmentálnej a ekologickej problematike.

Ide o témy, ktoré sú čoraz menej spojené s formálnymi náboženstvami, a tým sa začala oslabovať aj ich pozícia ako v štátoch, tak i v životoch ľudí. Významnú pozíciu si v Európe vybudovala ideológia liberalizmu, ktorá postupne utláčala iné, najmä konzervativizmus. Rozpor konzervativizmus vs. liberalizmus môžeme chápať v rovine liberálnych a tradičných, konzervatívnych hodnotových orientácií resp. hodnôt, ktoré determinujú takmer všetky oblasti spoločenského života. Konzervativizmus v najvšeobecnejšej rovine zosobňuje úctu k minulosti, odkaz na náboženské tradície a výzvy k zachovaniu národnej či náboženskej identity (Kováčik a kol. 2014). Liberalizmus na druhej strane vyzdvihuje slobodu a rovnosť vo všetkých oblastiach života, sekularizmus či demokraciu. Ideológia liberalizmu vznikala ako opozitum noriem dedičských privilégií, štátneho náboženstva, absolútnej monarchie a tradičného konzervativizmu. Sloboda je vnímaná napr. ako slobodné rozhodovanie sa v otázkach náboženstva, viery, sexuálnej orientácie, voľby zamestnania, pohlavia a pod. čo v niektorých témach výrazne polarizuje spoločnosť. Rovnosť je zas vnímaná ako rovnosť pohlaví, príležitostí, ale i rovnosť rás, etnických skupín, náboženstiev. Väčšina európskych štátov sa hlási k tzv. liberálnym demokraciám a na týchto princípoch sa začala budovať Európska únia pod heslom „zjednotení v rozmanitosti“ (Motto EÚ, 2019). Vysoká úroveň existenčnej bezpečnosti má za následok sekularizáciu resp. systematickú eróziu náboženských praktík, hodnôt a presvedčení. Sekularizácia sa za posledných päťdesiat rokov rozšírila medzi verejnosť takmer všetkých vyspelých priemyselných spoločností. Napriek tomu, niektoré európske štáty sú stále pomerne silne religiózne. V rámci regiónu V4 s výnimkou Českej republiky sú štáty Poľsko, Maďarsko a Slovensko považované za silne religiózne (ReligiousBelief..., 2017). Počet veriacich v percentách je podľa prieskumov Eurobarometra v Poľsku 79%, v Slovenskej republike 63%, v Maďarsku 45% a v Českej republike 16% (Eurobarometer, 2020). Najväčšie zastúpenie má v Európe kresťanské náboženstvo (76,2%), ktoré svojimi striktnými pravidlami založenými na duchovne, viere a morálke veľmi výrazne determinuje spoločenské hodnoty (Bada, 2019).

Zmena hodnôt, a ich posun od tradičných či náboženských, sa prejavuje i v politickej kultúre a politickom konaní elít i občanov. Postupne sa oslabovala pozícia tradičných politických subjektov a konzervatívnych náboženských politických strán, a do popredia sa začali dostávať strany s liberálnejšími programami, ktoré začali oslovovať nové generácie ľudí s postmodernými hodnotovými orientáciami. Zaujímavosťou je, že podľa Ingleharta má sekularizácia i ďalšie závažné dopady na spoločnosť. Jedným z nich je negatívny vplyv na mieru plodnosti ľudí. Tvrdí, že „prakticky všetky krajiny, v ktorých je sekularizácia najpokročilejšia, majú teraz plodnosť hlboko pod úrovňou nahradenia, zatiaľ čo mnohé spoločnosti s tradičnými náboženskými orientáciami majú pôrodnosť dvakrát alebo trikrát vyššiu ako je úroveň nahradenia.“ (Inglehart, 2018, s.21). V roku 2017 vydal Eurostat prognózu do roku 2040, podľa ktorej až v 11 štátoch Európskej únie bude pôrodnosť nižšia ako úmrtnosť a počet obyvateľov bude klesať. Do roku 2080 sa predpokladá pokles až v 14 štátoch (Eurostat, 2019). To sa však týka aj súčasných pomerne religióznych štátov, pretože Eurostatpredpokladá pokles obyvateľstva aj v Slovenskej republike, Maďarsku a Poľsku (Eurostat, 2019).

V globálnom meradle, medzi štátmi sú výrazné regionálne rozdiely. V takých oblastiach ako Turecko, Afrika, či India sa jednotlivci oveľa viac sústreďujú na materialistické hodnoty a neexperimentujú s postmaterialistickými otázkami ako v štátoch s hospodárskym blahobytom. Juhoamerické štáty ako Brazília, Mexiko, Čile, Argentína sa nachádzajú niekde medzi materialistickými hodnotami, nedostatkom a tradičnými autoritami na jednej strane a postmodernými hodnotami na strane druhej. Čína, Japonsko, Južná Kórea sa primárne orientujú na hospodárske úspechy a ekonomický rast, ale výrazne sa odlišujú v demokratických hodnotách a princípoch a hodnoty západnej podoby postmoderny by sme tu vo výraznej miere hľadali len ťažko (do určitej miery by sme mohli za výnimku považovať Južnú Kóreu, ktorá je pod dlhodobým vplyvom najmä USA) (Silva-Clark-Vieira, 2019).

R. Inglehart v diele Kultúrna evolúcia vysvetľuje svoju teóriu kultúrnych zmien na základe jednoduchej, kľúčovej premennej- pocitu bezpečia. Vychádzajúc z tohto tvrdenia je kultúra spoločnosti formovaná tým, do akej miery ľudia vyrastajú s pocitom bezpečia resp. do akej miery sa cítia ohrození. Teóriu modernizácie revidoval na tzv. teóriu evolučnej modernizácie, ktorá je postavená na predpokladoch, že ekonomická a fyzická neistota vedie ku:

-        xenofóbii,

-        silnej solidarite vnútri skupín,

-        autoritárskej politike,

-        prísnemu dodržiavaniu tradičných kultúrnych noriem skupiny.

Uvedené znaky môžeme veľmi jednoducho demonštrovať na príklade politických systémov strednej Európy. Nepochybne najväčšiu výzvu pre stredoeurópske štáty predstavovala migračná kríza od roku 2015, ktorá narušila procesy čoraz väčšej integrácie v rámci EÚ. Kým EÚ presadzovala politiku solidarity a kooperácie, štáty V4 volali po uzatváraní hraníc a obmedzeniu príchodu migrantov na svoje územia. Naopak, vyššia miera bezpečia resp. pocitu bezpečia, prirodzene vedú k:

- väčšej tolerancii medzi skupinami,

- otvorenosti novým myšlienkam a ideám,

- rovnostárskym sociálnym normám.

Dokazujú to najmä nálady v Európe po skončení 2.svetovej vojny a Studenej vojny. Európske štáty sa vydali na cestu integrácie a otvorenosti, v mene budovania spoločného projektu- Európskej únie. V posledných rokoch, rôzne krízy v západných demokraciách (ekonomické, kultúrne, morálne, bezpečnostné atď.) nepriamo pôsobia na politické systémy a spoločnosť. Tísa čoraz viac uzatvárajú a snažia sa chrániť svoje tradičné a konzervatívne hodnoty.Jedným z najvýraznejších dôsledkov takého konania je referendum Veľkej Británie o vystúpení z Európskej únie z roku 2016či budovanie múru na maďarských hraniciach. Pomerne silné zastúpenie v národných parlamentoch európskych štátov majú aj politické subjekty volajúce po vystúpení z EÚ, väčšej suverenite národných štátov a nacionalizme.

 

BADA, F. Religion in Europe. 2019. In World Atlas. Dostupné na internete: https://www.worldatlas.com/articles/religion-in-europe.html

Eurobarometer, 2020. In GESIS- LeibnizInstitutefortheSocialScience. Dostupné na internete:https://www.gesis.org/eurobarometer-data-service/search-data-access/eb-trends-trend-files/list-of-trends/denom

Eurostat, 2019. Dostupné na internete:https://ec.europa.eu/eurostat/en/web/products-datasets/-/DEMO_PJANGROUP

INGLEHART, R. F. CulturalEvolution. People´sMotivations are Changing, and ReshapingtheWorld. CambridgeUniversity Press, 2018. 293s. ISBN 978-1-108-48931-7

KOVÁČIK, B. - KULAŠIK, P. - KULAŠIKOVÁ, Z. – ONDRIA, P. -  ŠKUTOVÁ, D. Súčasné politické teórie II. Banská Bystrica: Vydavateľstvo Univerzity Mateja Bela - Belianum, 2014. ISBN 978-80-557-0710-5

MATHES, E.W. Maslow´shierarchy of needs as a guideforliving. 1.10.1981. In Journal of HumanisticPsychology. DOI:https://doi.org/10.1177/002216788102100406

Motto EÚ. 2019. In Europa.eu. Dostupné na internete:https://europa.eu/european-union/about-eu/symbols/motto_sk

Politico- Austria. Austria- 2019 generalelection. 12.11.2019. Dostupné na internete:https://www.politico.eu/europepoll-of-polls/austria/

ReligiousBelief and National Belonging in Central and EasternEurope. 10.5.2017. In PewResearch Center. Dostupné na internete:https://www.pewforum.org/2017/05/10/religious-belief-and-national-belonging-incentral-and-eastern-europe/

SILVA, F.C. – CLARK, T.N. – VIEIRIA, M.B. PoliticalCulture. 2019. In The International Encyclopedia of PoliticalCommunication. Dostupné na internete: http://repositorio.ul.pt/bitstream/10451/23256/1/ICS_FCSilva_Political_EDI.pdf

 

Mgr. Dominika Cevárová, PhD.

Postoc Katedra politológie, Fakulta politických vied a medzinárodných vzťahov, Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, Kuzmányho 1, 974 01, Dominika.cevarova@umb.sk

Jak citovat tento text?

Cevárová, Dominika. Teória kultúrnych zmien R. Ingleharta [online]. E-polis.cz, 27. leden 2020. [cit. 2024-03-19]. Dostupné z WWW: <http://www.e-polis.cz/clanek/teoria-kulturnych-zmien-r-ingleharta.html>. ISSN 1801-1438.

Autor Dominika Cevárová

Autor:

Mgr. et Mgr. Dominika Cevárová je absolventkou magisterského programu Politológia na Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov UMB v Banskej Bystrici a magisterského programu Bezpečnosť a obrana štátu v odbore Národná a medzinárodná bezpečnosť na Akadémii ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika v Liptovskom Mikuláši. Vo svojej vedecko-výskumnej činnosti sa špecializuje na problematiku politickej kultúry a politických systémov so zameraním na Európu, a špeciálne na stredoeurópsky región. Počas svojho doterajšieho štúdia absolvovala výskumný pobyt na Trinity College (Dublin, 2017) a aktívne sa zúčastňuje domácich a medzinárodných konferencií. Vo svojej publikačnej činnosti sa venuje aj aktuálnym trendom a výzvam (radikalizmus, populizmus), ktorým sú vystavené súčasné politické systémy a dynamike zmien v politickej kultúre v Európe.


[Nahoru ↑]


Hodnocení

Hodnocení: 4.2 hvězdiček / Hodnoceno: 5x


Přidat komentář

Vložit komentář