Sídelná štruktúra na Slovensku a komunálna refoma

 3. březen 2011  Ladislav Poliak   komentáře

Cieľom práce je vymedziť sídelnú štruktúru v podmienkach Slovenskej Republiky a na príklade zo zahraničia sa pokúsiť navrhnúť riešenie. V práci sa to realizuje prostredníctvom kvantifikácie sídelnej fragmentácie v jednotlivých samosprávnych krajoch Slovenskej Republiky, priblíženia pojmu komunálna reforma a popísaním jej realizácie v Dánsku a Francúzsku. V práci sú popísané inštitúty spoločných obecných úradov a mikroregiónov, ktoré môžu slúžiť ako základ pre realizáciu komunálnej reformy na Slovensku.

Sídelná štruktúra na Slovensku a komunálna refomaSídelná štruktúra na Slovensku a komunálna refoma

Úvod

Komunálna reforma je pojem, s ktorým v súčasnosti autority narábajú pomerne často. Problematikou sa nezaoberajú len uznávaní odborníci, ale komunálna reforma je spomenutá aj v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej Republiky na obdobie rokov 2010-2014. Tá ju vníma ako podnet, ktorý by mal obce motivovať ku spolupráci, pričom v našich podmienkach by tento druh reformy mal byť, odvolávajúc sa na Programové vyhlásenie, založený na princípe dobrovoľnosti. Cieľom je najmä zvýšiť kvalitu správy vecí verejných na najnižšej úrovni riadenia[1] a priblíženie orgánov, realizujúcich správu verejných vecí, ku obyvateľstvu.

1.  Obce na Slovensku

Pri definovaní pojmu obec je potrebné vychádzať z najvyššieho právneho predpisu štátu, z Ústavy[2]. Tá bola v danej problematike[3] rozšírená a prehĺbená tzv. „veľkou novelou Ústavy[4] “. Z pohľadu Ústavy SR je obec, spolu s VÚC, považovaná za „základ územnej samosprávy“ /čl.64 Ústavy SR/. V kontexte ďalších ustanovení je potrebné obec vnímať v zmysle územného samosprávneho a správneho celku, združujúceho osoby, majúce na území obce trvalý pobyt /čl.64a Ústavy SR/. Problematika obce je však upravená aj samostatným zákonom, zákonom o obecnom zriadení[5], ktorý je nutné považovať za základný stavebný kameň obecnej samosprávy. V skratke teda možno obec označiť ako právnickú osobu /čl.65 Ústavy SR a §1 ods. [1] zákona o obecnom zriadení/, ktorá vykonáva pôsobnosť prenesenú[6] a samostatnú[7], resp. pôvodnú[8].

1.1.  Malé obce a mestá

V súčasnosti je na Slovensku 2891 obcí. Z daného počtu 2891 obcí má 138 obcí štatút mesta. Mesto možno podľa zákona o obecnom zriadení považovať za určitú vyššiu formu obce, ktorá spravidla[9] spĺňa nasledovné kritériá:

  •   Je hospodárskym, administratívnym a kultúrnym centrom alebo centrom cestovného ruchu, alebo kúpeľným miestom
  •   Zabezpečuje služby aj pre obyvateľov okolitých obcí
  •   Má zabezpečené dopravné spojenie s okolitými obcami
  •   Má aspoň v časti územia mestský charakter zástavby
  •   Má najmenej 5 000 obyvateľov

/§22 ods. [1] zákona o obecnom zriadení/

Keďže pojem „malá obec“ zohráva v tejto práci kľúčovú rolu, je potrebné ho zadefinovať. Pod malou obcou sa všeobecne rozumie obec, ktorá dosahuje nízky počet obyvateľov. Teoretici na Slovensku /Neubauerová, Tichý, Čavojec - Sloboda/ sa pri vymedzení tohto pojmu spravidla zhodujú na počte obyvateľov nižšom ako 1 000. Existuje však aj názor, že za malú obec možno považovať len obec s počtom obyvateľom menším ako 500 /Labunová-Lovacká/. Táto práca sa však pripája ku prvej skupine, a pri vymedzení malej obce sa opiera o ich ponímanie problematiky.

 

2.  Sídelná štruktúra na Slovensku

Na Slovensku jestvuje ku dnešnému dňu[10] 2891 obcí. Dve tretiny z celkového počtu tvoria malé obce. Spolu združujú len niečo cez 16% z celkového obyvateľstva Slovenska.  

Tabuľka č.1: Veľkostná štruktúra obcí Slovenska v roku 2004

Tabulka č.1

Zdroj: upravené podľa: Sloboda, D. ; Charakter sídelnej štruktúry Slovenska ako predpoklad pre komunálnu reformu,/s.1/

Tabuľka č.2: Počet obcí a obyvateľov v jednotlivých krajoch SR ku dňu 31.12.2009

Tabulka č.2

Zdroj: Spracované na základe údajov z Mestskej a obecnej štatistiky, vedenej Štatistickým Úradom SR

 

Tabuľka č. [2] potvrdzuje Swianiewiczovu/2003, s.25/ poznámku, že najväčšiu fragmentáciu sídelnej štruktúry na Slovensku možno nájsť v jeho severovýchodnej časti[11], ako aj v Juhoslovenskej kotline[12].

Z toho možno odvodiť určitú koreláciu medzi ekonomickým stavom regiónu a celistvosťou jeho sídelnej štruktúry[13].  Autor tejto práce si však dovolí tvrdiť, že práve aj sídelná fragmentácia má vplyv na ekonomický stav regiónu. Ide napr. o neochotu investorov prísť do malých obcí, čo môže byť determinované napr. nedostatočnou úrovňou lokálnej infraštruktúry, na ktorej renováciu a udržiavanie nemá malá obec potrebné finančné prostriedky.

Keď sa vydelí počet obyvateľov malých obcí počtom malých obcí[14], dostaneme vcelku zarážajúci výsledok. 67,4% obcí na Slovensku má v priemere len 706 obyvateľov, čo je hlboko pod priemerným počtom obyvateľov pripadajúcich na jednu obec pri prepočte celkového počtu obyvateľov Slovenskej Republiky celkovým počtom obcí, nachádzajúcich sa na území Slovenskej Republiky. Ak na Slovensku priemerne pripadá 2 674 obyvateľov na jednu obec, potom 67,4% z celkového počtu obcí Slovenska obýva 26,4% z priemerného počtu obyvateľov obce v celoslovenskom meradle[15].

Takýto stav je pre samotných obyvateľov veľmi nepríjemný. Ako bolo spomínané, malé obce sa ocitajú najmä v tzv. “hladových dolinách“, čo spôsobuje odsun mladej generácie do iných regiónov. Obyvateľstvo starne, vymiera, príjmy do obecných rozpočtov sa znižujú, tým pádom sa znižuje aj rozsah a kvalita služieb poskytovaných obcou. Ku riešeniu tejto situácie by mohla prispieť efektívna realizácia komunálnej reformy.

3.  Komunálne reforma

Komunálna reforma je zmena súčasného usporiadania vzťahov a kompetencií v oblasti verejnej správy, špeciálne v oblasti územnej, obecnej samosprávy. Podľa Nižnanského a kol. /2009, s.37/ pozostáva komunálna reforma z troch častí:

  1.   Úprava rozdelenia kompetencií - K tomu, aby spolupráca obcí, či už jednorázová, alebo dlhodobá, ako samostatných jednotiek, alebo ako zlúčenej územnosprávnej jednotky fungovala dobre, je nutné si pred takouto spoluprácou presne definovať kompetencie, ktorými budú jednotlivé subjekty počas spolupráce disponovať, aby neskôr nedošlo ku problémom spojeným s nedorozumeniami založenými na veľmi vágnej definícii nástrojov, ktoré budú počas spolupráce využívané.
  2.   Úprava financovania - „Úprava financovania bude pozostávať z prehodnotenia vlastných príjmov a finančného vyrovnávania“ /Nižňanský a kol., 2009, str.37/
  1. Zmena územnosprávneho usporiadania - Ide o všetky aktivity smerujúce ku spolupráci, alebo združovaniu obcí /Tamtiež, str.37/

Z posledného bodu teda vyplýva, že komunálnu reformu možno v konečnom dôsledku vnímať ako:

  1.   Nástroj zintenzívnenia spolupráce medzi obcami
  2.   Nástroj zlučovania obcí

Komunálna reforma realizovaná v zahraničí prebiehala podľa Nižňanského /2009/ v dvoch rovinách:

  1.   Spolupráca

a.  Obligatórna forma, vyplývajúca z príslušnej legislatívy

b.  Fakultatívna forma

  1.   Zlučovanie
  1.  
    1. Model centralizačný – ide o tzv. rýchly model, ktorého iniciátorom je vláda, ktorá predkladá konkrétny návrh municipalizácie
    2. Model dobrovoľný – zákonodarný orgán určí základné kritériá, avšak samotná realizácia sa ponecháva na úvahe dotknutých subjektov, obcí. Ide tu o tzv. pomalý model.
    3. Model zmiešaný – ako už vyplýva z názvu, ide o model spájajúci prvky oboch predchádzajúcich modelov, kedy parlament stanoví kritériá zlúčenia obcí, ktoré sa v určitom časovom intervale spájajú vo vlastnej réžii. Štátna donucovacia moc zasahuje až vtedy, keď po uplynutí daného časového obdobia jestvujú obce, ktoré sa neboli schopné zlúčiť. Tento model je považovaný za stredne časovo náročný.

/Nižňanský, 2004/

Podľa Žárskej /2010/ možno problém fragmentovanej sídelnej štruktúry riešiť niekoľkými spôsobmi. Uvádza ich na príklade z iných európskych krajín:

  •   Amalganizácia realizovaná vo Švédsku
  •   Municipalizácia v Dánsku popísaná v tejto práci
  •   Nemecká dvojstupňová miestna správa
  •   Typové rozlíšenie obcí na príklade Českej Republiky
  •   A nakoniec medziobecná spolupráca, ktorú autorka delí na:
  1.   Povinnú na príklade Francúzska
  2.   Dobrovoľnú realizovanú aj na Slovensku

3.1.  Komunálna reforma v Dánsku

Dánsko sa svojou rozlohou, počtom obyvateľov a čiastočne aj počtom obcí, približuje podmienkam na Slovensku. Táto krajina je ukážkovým príkladom posledne popísaného modelu spolupráce obcí. Do roku 1970 existovalo v krajine cez 1300 obcí a 24 krajov, združujúce prevažne vidiecke sídla. V  roku 1970 bol zahájený proces komunálnej reformy, ktorého výsledkom bolo 1389 obcí zlúčených do 275 „municipalít“, a počet krajov bol znížený o 10. /LGDK, 2009/

Daný proces prebiehal zväčša na báze dobrovoľnosti, avšak po vypršaní limitu, ktorý bol daný obciam na dobrovoľné zlúčenie sa, nastúpilo zlučovanie obligatórne, zo zákona. Pomer medzi dobrovoľne a obligatórne zlúčenými obcami je zhruba 3:1. Pre zlučovanie boli určené smerodajné kritériá, ktoré mali uľahčiť daný proces nielen samotným obciam, ale aj vláde. Základnými kritériami boli:

  1.   Mesto – obec, obklopujúce vidiecke obce môžu byť zahrnuté do pôsobenia novej obce, ktorá zabezpečí priestor pre priemyselný aj obchodný rast
  2.   Dolná hranica počtu obyvateľov novovzniknutej obce bola určená v rozpätí 4000-6000
  3.   Obce by nemali byť pri zlučovaní rozdelené
  4.   Nepretrhnú sa predchádzajúce priemyselné, ekonomické a ľudské vzťahy
  5.   Úlohy by mali byť riešené čo najbližšie k občanovi, resp. k občanom /Nižňanský, 2004, s.22/ 

V roku 2007 však dánska vláda zahájila druhú vlnu reformy, ktorej výsledkom bolo zrušenie inštitútu kraja, jeho nahradenie regiónmi v počte 5, a ďalšie zlúčenie 271 municipalít do výsledného počtu 98. Hlavným dôvodom pre zníženie počtu municipalít bolo to, že 206 z 271 municipalít malo menej ako 20 000 obyvateľov.

Tabuľka č.3: Rozloženie obyvateľstva v jednotlivých municipalitách v Dánsku po druhej komunálnej reforme, od roku 2007

Tabulka č. 3

Zdroj: The Danish Local Government System, Local Government Denmark/LGDK/, 2009, str.4

Od 1.1.2007 tu teda existuje dvojúrovňová štruktúra územno-správneho usporiadania krajiny, a to štát na úrovni prvej, a regióny a municipality, ktorých vzťahy je nutné vnímať na horizontálnej úrovni, na úrovni druhej.

Tabuľka č.4: Územno-správna štruktúra Dánska

Tabulka č. 4

Zdroj: The Danish Local Government System, Local Government Denmark/LGDK/, 2009, str.4

Samospráva municipalít sa uskutočňuje prostredníctvom zastupiteľských zborov v počte 25 – 31 poslancov, 55 v Kodani, volených na 4 ročné obdobie. /LGDK, 2009, s.4/

 

3.2.  Komunálna reforma vo Francúzsku

Francúzska Republika evidovala ku dňu 1.1.2006 61 399 541 obyvateľov /citypopulation.de/, obývajúcich takmer 37 000 obcí, pričom „80 % z nich má menej než 1000 obyvateľov“ /United Nations, 2006, s.8/. Týchto 37 000 obcí tvorí 96 okresov /4 ďalšie sa nachádzajú na zahraničných územiach pod kontrolou Francúzska. Ide o Martinik, Guadeloupe, Réuinion a Francúzsku Guayanu/, ktoré podliehajú pod 22 regiónov /taktiež ďalšie 4 v zahraničí/. /United Nations, 2006, s.8-9/

Keďže, ako bolo povedané, až 80% z celkového počtu obcí /čiže 29 – 30 tisíc!/ tvoria tzv. „malé obce“, je v danej krajine medziobecná spolupráca rozvinutá. Nižňanský /2004/ rozlišuje 4 druhy spolupráce:

  1. Spoločenstvo obcí – Spoločenstvá sú zriaďované zo zákona. Zriaďujú sa v rámci určitého časového rozpätia dobrovoľne, po jeho vypršaní nastupuje obligatórne združovanie. Povinne zabezpečujú minimálne územné plánovanie a ekonomický rozvoj spoločného územia. Zo zákona vyplýva obligatórnosť voľby aspoň jedného zo štyroch blokov kompetencií – oblasť životného prostredia, bytovej politiky, cestnej infraštruktúry a školstva, športu a kultúry. /Nižňanský, 2004, s.22/
  2. Spoločenstvo aglomerácie – Z názvu vyplýva, že takéto spoločestvá vznikajú v okolí väčších miest, resp. „administratívnych centier“. /Nižňanský, 2004, s.22/ Aglomerácie združujú 50 – 500 000 obyvateľov, pričom počet obyvateľov centrálnej obce by mal presahovať 15 000[16]. Takéto spoločenstvo zabezpečuje 4 povinné kompetencie /Nižňanský, 2004, s.23/
  1.   Ekonomický rozvoj, vrátane vytváranie zón priemyselných a obchodných činností
  2.   Územné plánovanie a hromadná doprava
  3.   Sociálna starostlivosť
  4.   Prevencia kriminality, správa služieb zabezpečujúcich začleňovanie do ekonomického a sociálneho života spoločenskej aglomerácie

Ďalej spoločenstvo aglomerácie zabezpečuje fakultatívne kompetencie, ktoré nadobúdajú charakter obligatórnosti za predpokladu, ak chce tento subjekt využívať určité výhody. V tom prípade je nutné aby vykonávala aspoň 3 z 5 kompetencií upravených v zákone. Medzi ne patrí /Nižňanský, 2004, s.23/:

a)  Starostlivosť o cestnú sieť a parkoviská s významom pre spoločenstvo aglomerácie

b)  Odpadové vody a zásobovanie vodou

c)  Starostlivosť o zdravé prostredie

d)  Ochrana životného prostredia

e)  Výstavba, prevádzka a údržba kultúrnych a športových zariadení s významom pre spoločenstvo aglomerácie

Najvyšším výkonným orgánom spoločenstva aglomerácie je rada, ktorá je tvorená zo zástupcov obecných zastupiteľstiev členských obcí, pričom je požiadavka, aby v nej mala zastúpenie každá členská obec a súčasne počet hlasov najväčšej obce nesmie presiahnuť 50%.

  1. Spoločenstvo urbánne – Vykonáva 6 druhov kompetencií:

Ø  Rozvoj a správa ekonomických, kultúrnych a sociálnych aktivít vykonávaných v záujme urbánneho spoločenstva

Ø  Program obnovy, výstavby a údržby bytov, sociálne byty

Ø  Územnoplánovacie činnosti, cestná sieť, hromadná doprava

Ø  Vodovody a kanalizácie, cintoríny a kremetóriá, bitúnky, hasiči a záchranný systém

Ø  Ochrana životného prostredia

  1. Syndikát – Dobrovoľná možnosť spolupráce. Syndikáty predstavujú jedno alebo viacúčelové združenie. Vo Francúzsku ich jestvuje viac ako 17 000. /Nižňanský, 2004, s.23/

4.  Predpoklady komunálnej reformy na Slovensku

Prípadná realizácia komunálnej reformy v podmienkach Slovenskej Republiky má vcelku slušné zázemie v prebiehajúcej spolupráci obcí. Tá môže byť realizovaná v rôznych formách, pričom medzi najznámejšie patria:

  1.   Záujmové združenie právnických osôb[17]
  2.   Združenie obcí[18]
  3.   Zmluva uzavretá na uskutočnenie konkrétnej úlohy alebo činnosti[19]
  4.   Zmluva verejnoprávneho charakteru[20] a mnohé iné.

4.1.  Spoločné obecné urady

Spoločný obecný úrad je výsledkom uzavretia zmluvy na uskutočnenie konkrétnej činnosti. Možnosť jeho zriadenia je upravená v §20 ods. [3] zákona o obecnom zriadení. Z danej normy vyplýva, že spoločný obecný úrad by mal slúžiť na zabezpečenie výkonu prenesenej pôsobnosti obce. Výhodou inštitútu spoločného obecného úradu je spracovanie agendy súvisiacej s preneseným výkonom štátnej správy pre viacero obcí súčasne.  Najčastejšie sa orientujú na školstvo, stavebné konanie, sociálne služby a pod.

Tabuľka č.5: Regionálny prehľad spoločných obecných úradov ku dňu 15.4.2010

Tabulka č. 5

Zdroj: Spracované na základe údajov uvedených v Zozname spoločných obecných úradov vedenom sekciou verejnej správy Ministerstva vnútra SR

V praxi je zaužívaný trend angažovania sa jednej obce vo viacerých spoločných úradoch. To môže viesť ku problémom spojeným s realizáciou výkonu správy.

Tabuľka č.6: Rozsah činnosti spoločných obecných úradov

Tabulka č. 6

Zdroj: Spracované na základe údajov uvedených v Zozname spoločných obecných úradov vedenom sekciou verejnej správy Ministerstva vnútra SR

Ako vidieť, 38% z celkového počtu spoločných obecných úradov vykonáva len jednu kompetenciu. 62% má zase v rámci svojej pôsobnosti zakomponovaných viacero úloh.

4.2.  Mikroregionálne združenia obcí

Mikroregionálne združenie má charakter:

  1.   Združenia obcí
  2.   Záujmového združenia právnických osôb
  3.   Neziskovej organizácie /Klimovský, 2008, s.206/, pričom ide najmä o charakter občianskeho združenia /SAZP, 2008/

Podľa platného zákona o združovaní občanov[21], môžu občianske združenia zakladať občania /§2 ods.1/. Členom občianskeho združenia sa môže stať aj právnická osoba /§2 ods.2/. V tomto kontexte však musíme tretie vymedzenie mikroregionálneho združenia brať ako občiansku iniciatívu, nie priamo iniciatívu samotných obcí.

Mikroregión možno podľa Hradiskej /2008, s.259/ vymedziť ako dobrovoľné sídelno-priestorové zoskupenia obcí, združujúce sa do určitých kooperačných celkov, ktorých zámerom je spoločné zabezpečovanie určitých funkcií či potrieb. Zákon č.539/2008 Z.z. o podpore regionálneho rozvoja pod pojmom mikroregionálne združenie rozumie „právnickú osobu založenú na účely dosiahnutia spoločných riešení pri zvyšovaní úrovne hospodárskeho rozvoja, sociálneho rozvoja a územného rozvoja regiónu.“ /§2 písm.f/

Podľa Tichého /2005, s.371-372/, možno združenia obcí rozdeliť na 3 základné typy:

  1. Priestorové združenie, pri ktorom spolupracujú „výlučne miestne samosprávy“ /Tichý, 2005, s.371/
  2. Odvetvové združenie, charakteristické „zameraním, blízkosťou“, ale najmä zmiešaným „verejno-privátnym“ charakterom spolupráce obcí, v ktorom ako členovia figurujú „prevažne zástupcovia samospráv, ale súčasťou sú aj privátne subjekty, dobrovoľné organizácie /autor tu má akiste na mysli organizácie tretieho sektora/, štátna správa a pod.“ /Tichý, 2005, s.372/
  3. Záujmové združenie, založené za cieľom realizácie konkrétneho, špecifického cieľa.

Práve druhý typ združenia obcí, teda odvetvové združenie obcí, popisuje najpresnejšie aktérov v rámci mikroregionálneho združenia obcí. Charakteristickou črtou mikroregiónu je najmä to, že členstvo v ňom sa neviaže na právny status obce. Členom môže byť akýkoľvek subjekt, operujúci v rámci určitého regiónu. Nemusí pôsobiť práve v obalsti verejného sektora, ale v akomkoľvek sektore národného hospodárstva. Podľa Klimovského /2008, s.205/ sa mikroregionálne združenia zväčša rozkladajú v oblasti teritoriálnej pôsobnosti nejakého spoločného obecného úradu, čiže možno povedať, že mikroregionálne združenie je akési umocnenie aktivít spoločných obecných úradov, ich prehĺbenie a rozšírenie. Vychádzajúc z myšlienky toho istého autora /Klimovský, 2008, s.205/ je však nutné rozlišovať mikroregión v dvoch rovinách:

  1.  
    1. Mikroregión ako formálne združenie subjektov na určitom území, ktorého existencia a účel má charakter deklaratívny, oficiálny.
    2. Mikroregión ako reálne združenie subjektov, v praxi realizujúce svoj program za účelom rozvoja danej teritoriálnej oblasti.

Medzi najdôležitejšie významy existencie takejto teritoriálnej jednotky možno zaradiť najmä:

  1. Mikroregionálne združenie má možnosť stať sa príjemcom finančnej podpory zo zdrojov národných, ako aj zahraničných, najmä európskych /Knežová, 2010/
  2. Mikroregionálne združenie predstavuje „začiatok cielenej spolupráce obyvateľov vidieka, záujem o spájanie, delenie si kompetencií a zdieľanie spoločných problémov a ziskov“. /Labunová - Lovacká, 2008, s.220/
  3. Mikroregionálna združenie možno ponímať ako „zárodok MAS[22] “/Hradiská, 2008, s.206/
  4. V neposlednom rade možno takéto združenie ponímať aj ako „zárodok budúcej municipalizácie“. /Labunová - Lovacká, 2008, s.220/

5.  Inšpirácie pre Slovensko 

Podmienky sídelnej štruktúry na Slovensku dávajú priestor realizácii prakticky ktorejkoľvek z variant komunálnej reformy v zahraničí. V teoretickej rovine by bolo možné využiť kombináciu viacerých možností. Ak podľa Nižňanského /2004/ návrh komunálnej reformy spočíva vo vytvorení „cca 239-300[23] správnych jednotiek s priemerným počtom 22 500-18 000 obyvateľov[24] “ /Nižňanský, 2004, s.18/, je takmer nevyhnutné premýšľať nad realizáciou takejto kombinácie.

5.1.  Zlučovanie obcí

Pri snahe dosiahnuť efektívne zlúčenie obcí je potrebné dbať na geografické aspekty. Preto by bolo vhodné zlúčiť malé obce:

  •   V oblastiach, kde jedna obec prirodzene prechádza do druhej, čiže tvoria súvislý obývaný pás územia.
  •   V oblastiach husto obývaných, čiže tam, kde sú obce položené relatívne blízko seba[25]. Prípadné umelé utvorenie „municipality“ by mohlo prejsť časom do prirodzeného obývaného úseku[26].

Najmä v najvýchodnejšej oblasti a v Banskobystrickom kraji by bolo plošné zlučovanie neefektívne. Existujú tu oblasti, v ktorých sa na relatívne rozľahlom území nachádza pomerne málo obcí. V prípade spodného limitu, ktorý by musela municipalita spĺňať[27], by bola príliš roztrieštená. Služby pre obyvateľstvo, riadenie takéhoto útvaru, a realizácia rôznych úloh v ňom, by  so sebou prinášali určitú časovú aj finančnú stratu. Avšak v určitých oblastiach by bola takáto forma spolupráce obcí najlepšou možnosťou. Na mieste je ešte otázka: „Čo ak sa obce nebudú chcieť zlúčiť?“ Podľa ods.3, §2 zákona č.369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, zlučuje obce vláda nariadením. Takéto rozhodnutie je viazané na súhlasné vyjadrenie obce, ktorá o tom musí dať[28], hlasovať v miestnom referende. Je potrebné ešte stanovisko obvodného úradu v sídle kraja, „v ktorého územnom obvode sa obec nachádza“. /§2, ods.3/ Nikde v zákone však nie je riešená situácia, kedy výsledky miestneho referenda budú negatívne. Teoreticky by sa mohli zlúčiť „násilnou“ formou. Znovu sa tu však vynára otázka, či by to nebolo v rozpore s právom obcí na samosprávu.

5.2.  Využitie združovacieho potenciálu obcí

Vzhľadom na povedané, je možné konštatovať, že potenciál slovenských obcí združovať sa je nezanedbateľný. Zaujímavou alternatívou realizácie komunálnej reformy by bolo využitie existujúcich mikroregiónov. Za predpokladu posilnenia ich postavenia legislatívnou formou, by bolo možné zvýšiť ich právomoc. Zákonodarca by sa mohol inšpirovať príkladom z Francúzska, prioritne inštitútom „spoločenstiev aglomerácie“. Zakotvenie podobných podmienok ako u menovaného združenia by výrazným spôsobom mohlo prispieť ku zvýšeniu počtu reálne činných mikroregionálnych združení. Určenie počtu obyvateľov centrálnej obce by mohlo byť o čosi benevolentnejšie ako je vo Francúzsku[29]. Využitá by mohla byť aj priama úmera medzi počtom zabezpečovaných kompetencií združením a výhodami, ktoré im príslušná legislatíva prizná. Ku problému zastúpenia členských obcí je možné pristúpiť ku dvom alternatívam:

  1.   Počet zástupcov sa bude odvíjať od počtu obyvateľov obce
  2.   Počet zástupcov bude pre každú členskú obec rovnaký

Obe alternatívy majú svoje klady a zápory, preto by mali byť implementované po dôkladnom zvážení. Najlepšia možnosť by bola prenechať výber zastúpenia osobitne na úvahe každého združenia. Dôležité je, aby mala každá obec možnosť presadiť sa. Výberom formy zastúpenia je nutné dosiahnuť to, aby práva členských obcí neboli potláčané.

Záver

V práci sa autor pokúsil zachytiť stav súčasnej sídelnej fragmentácie na Slovensku a popísať dve najznámejšie formy riešenia daného problému. Keďže rozdrobenosť sídelnej štruktúry je relatívne nebezpečná záležitosť[30], je vhodný čas ju riešiť. To riešenie by malo prísť čo najskôr, keďže demografická krivka Slovenska má tendenciu klesať, čo je determinantom starnutia populácie. Je pravdepodobné, že malé obce na Slovensku budú vymierať. Ich ekonomický potenciál tým pádom bude klesať. To všetko spôsobí reťazovú reakciu, ktorej dôsledky ponesie celý štát. Kvôli tomu je komunálna reforma potrebná, avšak je potrebné ju implementovať rozumným spôsobom a v rozumnom rozsahu. Keďže sociálna realita je príliš dynamický fenomén, nie je možné presne vymedziť určitú alternatívu, ktorá bude realizovaná plošne na celom území Slovenskej Republiky. Je nutné nájsť taký spôsob jej implementácie, ktorý bude vyhovovať každému, a nie len väčšine, keďže už v Ústave je zakotvená rovnosť v dôstojnosti i právach. Každá obec má tým pádom právo slobodne sa rozhodnúť akým spôsobom bude svoj stav riešiť, samozrejme v rámci platnej legislatívy.


 

Zoznam použitej literatúry

Knižná literatúra

  • Knežová, J. ; 2010.Spolupráca obcí v regióne Horná Torysa /prípadová štúdia/
  • Nižňanský, V. a kol.; 2009.Medziobecná spolupráca a zlučovanie obcí na Slovensku.Výskumná štúdia, Bratislava : Mercury, spol. s.r.o., 2009.59 s.

Elektronicky dostupné zdroje

  • Čavojec, J. - Sloboda, D.; 2005.Fiškálna decentralizácia a obce, Bratislava:Konzervatívny inštitút M.R.Štefánika, 2005. 55 s. [online] [cit. 22.2.2011] Dostupné na: http://www.konzervativizmus.sk/upload/pdf/fisk_dec.pdf
  • Hradiská, A. ; 2008.Úloha partnerstiev pri financovaní rozvoja vidieka In: Zborník príspevkov z konferencie National and Regional Economics VII.:Ekf TUKE, 2008.s. 257-265. ISBN 978-80-553-0084-9 [online] [cit. 4.1.2011] Dostupné na http://www3.ekf.tuke.sk/konfera2008/zbornik/files/konfera2008_zbornik.pdf
  • Klimovský, D. ; 2009.O možných riešeniach fragmentovanej lokálnej sídelnej štruktúry. Acta Politologica, Vol. 1, No. 2, s. 182-213. ISSN 1803-8220. [online] [cit. 22.2.2011]

Dostupné na http://www3.ekf.tuke.sk/krvam/files/clanky/klimovsky/klimovsky_07.pdf

  • Labunová, A., Lovacká, S.; 2008.Budúcnosť malých obcí na východnom Slovensku In: Geografická revue, Ročník 4, Ćíslo 2, s. 214-226, FPV UMB, Banská Bystrica [online] [cit. 22.2.2011] Dostupné na http://www.fpv.umb.sk/kat/kg/files/cdrevue/r4c2_2008/16LabunovaLovacka.pdf
  • Neubauerová, E.; Nadväznosť komunálnej reformy na proces fiškálnej decentralizácie v podmienkach Slovenskej republiky, Katedra financií, Národohospodárska fakulta Ekonomická univerzita:Bratislava, s. [9] [online] [cit. 22.2.2011] Dostupné na: http://kvf.vse.cz/storage/1180481996_sb_neubauerov.pdf
  • Nižňanský, V. ; 2004.Komunálna reforma.Materiál pre verejnú diskusiu, s.57 [online] [cit. 22.2.2011]

Dostupné na: http://www.komunal.eu/subory/komun__lna_reforma.pdf

  • Slávik, V.; Reforma verejnej správy v SR (priestorové aspekty), Katedra humánnej geografie a demogeografie, Prírodovedecká fakulta UK:Bratislava, s. [7] [online] [cit. 22.2.2011]

Dostupné na http://www.infostat.sk/vdc/pdf/slavikdoc.pdf

  • Swianiewicz, P. ; 2003.KONSOLIDÁCIA ALEBO FRAGMENTÁCIA? Veľkosť miestnych samospráv v Strednej a Východnej Európe, Bratislava : M.E.S.A.10, 2003.78 s [online] [cit. 22.2.2011]

Dostupné na: http://www.komunal.eu/subory/LGPP.pdf .

  • Tichý, D. ; 2005.Združovanie obcí ako predpoklad rýchlejšieho rozvoja samospráv a regiónov, in: Ekonomický časopis, 53, 2005, č. 4, s. 364 – 382 [online] [cit. 22.2.2011]

Dostupné na: http://www.angelfire.com/planet/dusan_kozovsky/PDF/EC405.pdf

  • Žárska, E. ; 2010.Reforma miestnej samosprávy a jej finančné aspekty : Katedra verejnej správy a regionálneho rozvoja, Národohospodárska fakulta, EUBA,2010 [online] [cit. 11.1.2011] Dostupné na:

http://kreg.vse.cz/wp-content/uploads/2010/04/Prezentacia_PRAHA_2.pdf

  • Citypopulation.de – web stránka zaoberajúca sa sumarizáciou štatistických údajov týkajúcich sa aglomerácií [online] [cit. 22.2.2011] Dostupné na: http://www.citypopulation.de/  
  • Ministerstvo vnútra Slovenskej Republiky, Sekcia verejnej správy, Odbor koordinácie a modernizácie verejnej správy; Spoločné obecné úrady – zoznam /stav k 15.4.2010/, Bratislava, 2010, s.46 [online] [cit. 28.12.2010]

Dostupné na: http://www.minv.sk/swift_data/source/verejna_sprava/spol_obec_urady/SOU_aktualizovany_15042010.pdf

  • Programové vyhlásenie vlády Slovenskej Republiky na obdobie rokov 2010-2014 [online] [cit. 22.2.2011] Dostupné na http://www.vlada.gov.sk/data/files/6257.pdf
  • Slovenská agentúra životného prostredia /SAZP/, Mikroregióny SR, aktualizované 20.1.2008 Dostupné na: http://www.sazp.sk/mikroregiony/ [online] [cit. 22.2.2011]
  • Štatistický Úrad SR, Mestská a obecná štatistika, Vybrané údaje k: 31.12.2008

Dostupné na: http://app.statistics.sk/mosmis/sk/run.html [online] [cit. 22.2.2011]

Právne predpisy

  • Ústava Slovenskej Republiky č.460/1992 Zb. v znení ústavných zákonov
  • Ústavný zákon č.90/2001 Z.z.
  • Občiansky zákonník – Zákon č.40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov
  • Zákon č.83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov
  • Zákon č.369/1990 Zb. o obecnom zriadení Z.z. v znení neskorších predpisov
  • Zákon č.539/2008 Z.z. o podpore regionálneho rozvoja

Odpovědný redaktor: Bc. Martin Fedina

Článek neprošel jazykovou korekturou

Titulní obrázek převzat z: http://www.sxc.hu/photo/1315906


[1] Rozumej na najnižšej z hľadiska štátu ako celku, čiže na úrovni obce.

[2] Ústava SR č.460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov

[3] A nielen v nej

[4] Zaužívané označenie pre Ústavný zákon č.90/2001 Z.z.

[5] Zákon č.369/1990 Zb. o obecnom zriadení Z.z. v znení neskorších predpisov

[6] Čl.71 ods. [1] Ústavy SR: „Na obec a vyšší územný celok možno zákonom preniesť výkon určených úloh miestnej štátnej správy...“

[7] Čl.65 ods. [1] Ústavy SR: „Obec a vyšší územný celok sú právnické osoby,  ktoré za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodária s vlastným majetkom a so svojimi finančnými prostriedkami.“

  Čl.67 ods. [1] Ústavy SR: „Územná samospráva sa uskutočňuje na zhromaždeniach obyvateľov obce, miestnym referendom, referendom na území vyššieho územného celku, orgánmi obce alebo orgánmi vyššieho územného celku...“

  Čl.68 Ústavy SR: „Vo veciach územnej samosprávy a na zabezpečenie úloh vyplývajúcich pre samosprávu zo zákona môže obec a vyšší územný celok vydávať všeobecne záväzné nariadenia.“

[8] Pôsobnosť samostatná, pôvodná, orginálna, orginárna... Ide o synonymá označujúce jeden jav.

[9] Spravidla preto, lebo samotný zákon pripúšťa výnimky

[10] 22.2.2011

[11] Viď. Prešovský kraj

[12] Viď. Banskobystrický kraj

[13] Čiže čím je región chudobnejší, tým väčší je podiel malých obcí  na jeho sídelnej štruktúre.

[14] Vychádzajúc z tabuľky č.1

[15] (706/2 674)*100 = 26,4%

[16] Samozrejme existujú aj výnimky.

[17] podľa §20f – §20j Občianskeho zákonníka

[18] podľa §20b - §20f zákona o obecnom zriadení

[19] podľa §20a zákona o obecnom zriadení

[20] Napr. §2a zákona o obecnom zriadení, ktorý upravuje rozdelenie a zlúčenie obcí a pod.

[21] Zákon č.83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov

[22] Miestna akčná skupina realizovaná v rámci rozvojového programu LEADER

[23] Ide o  8,27 – 10,38% zo súčasného počtu obcí

[24] V tomto prípade je to 6,73 - 8,41 násobok priemerného počtu obyvateľov v obciach na Slovensku v súčasnosti

[25] Je to využiteľné aj napr. pri mestách.  Z prímestských obcí by sa mohli utvoriť periférne mestské časti.

[26] Napr. zástavba prázdnych plôch medzi zlúčenými obcami, výstavba obytných blokov v tejto oblasti a pod.

[27] Samozrejme za predpokladu, že by bol dosiahnutý

[28] Podľa §11a ods. [1] písm.a zákona 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov

[29] Keďže podiel obcí s počtom obyvateľov vyšším ako 15 000 činí v podmienkach SR len 2,5%. /viď.tabuľka č.1/

[30] V zmysle rozvoja obce

Jak citovat tento text?

Poliak, Ladislav. Sídelná štruktúra na Slovensku a komunálna refoma [online]. E-polis.cz, 3. březen 2011. [cit. 2017-11-18]. Dostupné z WWW: <http://www.e-polis.cz/clanek/sidelna-struktura-na-slovensku-a-komunalna-refoma.html>. ISSN 1801-1438.

[Nahoru ↑]


Hodnocení

Hodnocení: 4.22 hvězdiček / Hodnoceno: 72x


Přidat komentář

Vložit komentář

Na tento příspěvek zatím nikdo nereagoval! Buďte první!




Novinky

E-polis.cz hledá autory!
[22. červenec 2014]
Časopis stále hledá nové interní redaktory a další externí spolupracovníky, kteří budou ochotní se podílet na vytváření obsahu. Své články posílejte k posouzení na email redakce@e-…

Kde se diskutuje?

Je nám líto, u tohoto zdroje žádné položky nebyly nalezeny :-(