Komunitné nadácie–aktéri rozvoja obce a regiónu

 23. únor 2011  Ladislav Poliak   komentáře

Cieľom práce je identifikovať a kvantifikovať vplyv komunitných nadácií na obecný rozvoj. Je to realizované formou analýzy jednej z jedenástich komunitných nadácií na Slovensku. Práca sa zameriava najmä na jej financovanie a hospodárenie.

Komunitné nadácie–aktéri rozvoja obce a regiónuKomunitné nadácie–aktéri rozvoja obce a regiónu

Abstrakt

Cieľom práce je identifikovať a kvantifikovať vplyv komunitných nadácií na obecný rozvoj. Je to realizované formou analýzy jednej z jedenástich komunitných nadácií na Slovensku. Práca sa zameriava najmä na jej financovanie a hospodárenie.

Úvod

Tretí sektor zažíva na Slovensku rozmach. Organizácie patriace do tejto sféry sa v priebehu rokov dostali do povedomia obyvateľstva. V priebehu rokov sa vyšpecifikovali dve skupiny. Jedna tretí sektor zatracuje. Vníma ho ako časť národného hospodárstva, v ktorej neefektívne miznú prostriedky. Druhá skupina aktivity tretieho sektora podporuje. Podľa nej môžu ľudia prostredníctvom neho realizovať činnosti, ktoré si vyžadujú inštitucionalizovanú formu. Cieľom tejto práce je popísať fenomén komunitných nadácií ako možnosť priamej spolupráce obce a jej obyvateľov. V práci je identifikované postavenie nadácií v národnom hospodárstve. Je tu popísaný rozdiel medzi nadáciou vo všeobecnosti a nadáciou komunitnou. Po podaní základnej charakteristiky komunitnej nadácie a určení počtu jednotlivých komunitných nadácií v krajoch na Slovensku je priamo analyzovaná jedna z nich. V práci je analyzovaná aktivita Nitrianskej komunitnej nadácie počas rokov 2007-2009. Analyzované sú príjmy, náklady, výsledok hospodárenia. Posledným ukazovateľom je návratnosť príspevku, ktorý poskytuje Nitrianskej komunitnej nadácii mesto Nitra. 

1.  Nadácie a ich postavenie v národnom hospodárstve

Národné hospodárstvo možno vymedziť ako „sústavu subjektov a vzťahov medzi nimi, ktoré sa vytvorili v procese vývoja spoločnosti za účelom produkcie statkov, ktorými sú uspokojované potreby ľudí, žijúcich na území určitého štátneho útvaru.“/Tětřevová, 2003, s.19/. Pod touto definíciou teda možno zjednodušene predstaviť ekonomiku, ako praktickú oblasť, ktorú skúma ekonomická teória.

  1.1. Pestoffov trojuholník

Národné hospodárstvo sa delí podľa viacerých kritérií. V tejto práci sa využíva delenie, ktorého autorom je Švédsky ekonóm Pestoff. Dotyčný delí národné hospodárstvo do 4 sektorov.

Obr.1: Pestoffov model národného hospodárstva

Zdroj: Spracované podľa Tětřevovej /2003, s.35/   Teda každú ekonomiku ovplyvňujú 4 subjekty:

  •   verejná správa ako zvrchovaný zástupca verejnej moci
  •   trh ako kľúčová oblasť pre realizáciu procesu výmeny
  •   domácnosti ako spotrebitelia
  •   tretí sektor ako oblasť, umožňujúca občanom ovplyvňovať svoje okolie, za predpokladu že to nejde prostredníctvom verejnej správy

  1.2. Sektory národného hospodárstva

 Na základe Pestoffovho trojuholníka sa rozlišujú 4 sektory:

  1. Ziskový formálny súkromný sektor, ktorý predstavuje časť národného hospodárstva, financovanú z „prostriedkov získaných subjektmi ziskového sektora z predaja statkov“ /Rektořík, 2010, s.14/. Cena takéhoto statku sa odvodzuje od vzájomného vzťahu ponuky a dopytu. V bežnom použití sa označuje ako sektor trhový.
  2. Neziskový formálny verejný sektor, známy tiež ako sektor verejný, je podľa Rektoříka /2010, s.14/ a Tětřevovej /2003, s.28/ charakteristický nasledovnými znakmi: financovanie je zabezpečené z verejných zdrojov, riadi ho verejná správa, rozhodovanie je zabezpečované formou verejnej voľby a existuje mechanizmus, prostredníctvom ktorého môže byť tento sektor kontrolovaný verejnosťou. Možno ešte dodať, že z hľadiska vlastníctva je verejný sektor považovaný za „všetko, čo je vo vlastníctve štátu“./Halásek, 2007, s.70/
  3. Neziskový formálny súkromný sektor, inak nazývaný aj tretí/mimovládny sektor. Neviaže sa na tvorbu zisku. Jeho cieľom je priamy úžitok pre klientov, využívajúcich jeho služby. Tento sektor sa zvykne označovať aj ako „občiansky“, keďže väčšina jeho akcií je realizovaná prostredníctvom občianskych iniciatív. Tretí sektor je charakteristický tým, že poskytuje služby a verejné statky, „ktoré zvyčajne nie sú zabezpečované štátom ani trhom“. /kol., 1998, s.165/
  4. Neziskový neformálny súkromný sektor, alternatívne sektor domácností. „Významný pre formovanie občianskej spoločnosti“ /Rektořík, 2010, s. alebo Tětřevová, 2003, s.28/. V trhovej, resp. zmiešanej ekonomike existuje vysoká korelácia medzi týmto sektorom a sektorom ziskovým. Domácnosti „vystupujú ako kupujúci na trhu tovarov a služieb a ako predávajúci na trhu výrobných faktorov“ /Lisý, 2007, s.80/. Na nich zase vystupujú podniky vždy v opačnej pozícii. Teda na trhu tovarov a služieb ako subjekt predávajúci, a na trhu výrobných faktorov ako subjekt kupujúci. Neziskový neformálny súkromný sektor je taktiež v určitom vzťahu so sektorom verejným. „Domácnosti môžu mať aj príjmy od štátu“ /Lisý, 2007, s.324/ a súčasne domácnosti odvádzajú štátu určitú časť dôchodku vo forme poplatkov, daní, odvodov a pod.

  1.3. Nadácie

 Ak ide v treťom sektore o „služby humanitárne a sociálne“ /kol., 1998, s.165/, potom nie je pochýb, že nadácie sú jeho súčasťou, keďže podľa zákona o nadáciách[1]  je nadácia „účelové združenie majetku, ktorý slúži na podporu verejnoprospešného účelu“ /§2, ods.1/. Pojem verejnoprospešný účel je ďalej rozvinutý v odseku 3 toho istého paragrafu. Považuje sa zaň najmä:

  •   Rozvoj a ochrana duchovných a kultúrnych hodnôt
  •   Realizácia a ochrana ľudských práv alebo iných humanitárnych cieľov
  •   Ochrana a tvorba životného prostredia
  •   Zachovanie prírodných hodnôt
  •   Ochrana zdravia
  •   Ochrana práv detí a mládeže
  •   Rozvoj vedy, vzdelania, telovýchovy
  •   Plnenie individuálne určenej humanitnej pomoci pre jednotlivca alebo skupinu osôb, ktoré:
  •  sa ocitli v ohrození života
  •  alebo potrebujú naliehavú pomoc pri postihnutí živelnou pohromou

/ods.3, §2 zákona o nadáciách/ Tento účel môže byť podľa §2 ods. plnený poskytovaním „peňažných a nepeňažných prostriedkov z majetku nadácie tretím osobám“.

1.3.1.  Nadácie na Slovensku

Tabuľka č.1: Výskyt nadácií v jednotlivých krajoch v SR ku dňu 17.1.2011

Zdroj: Spracované na základe údajov z Registra nadácií, vedeným sekciou verejnej správy Ministerstva vnútra SR

Ku dňu 17.1.2011 je na Slovensku zaevidovaných 417 nadácií[2]. O čosi viac než polovica z nich sa nachádza na území Bratislavského samosprávneho kraja, pričom drvivá väčšina z nich sa nachádza v samotnej Bratislave. Svedčí to o hromadení kapitálu v hlavnom meste. V najchudobnejších krajoch, v Banskobystrickom a Prešovskom kraji, súhrnne pôsobí 50 nadácií.  

2.  Komunitné nadácie

Komunitné nadácie možno, analogicky ku nadáciám, označiť za účelové združenie majetku, slúžiace na podporu verejnoprospešného účelu. Rozdiel je v tom, že komunitné nadácie pôsobia v rámci určitého teritória, určitej komunity. Wendland /s.1/ chápe pod pojmom komunitná nadácia „dobročinný nástroj komunitnej filantropie“. Ten slúži na zabezpečenie podpory v oblasti financovania a riadenia za účelom „posilnenia neziskových programov“ /Tamtiež, s.1/. Komunitná nadácia môže byť taktiež chápaná ako určitá analógia ku holdingovým spoločnostiam. Oba subjekty boli založené za účelom „správy a kumulácie zvereného majetku a fondov“ /Johnson-Jones, 1994, s.2/. Komunitnú nadáciu nemožno vnímať ako „operujúcu charitu“ /Tamtiež, s.2/. Komunitné nadácie neprevádzkujú útulky pre bezdomovcov, neponúkajú žiadne služby. Ich úlohou, resp. činnosťou, je zhromažďovanie prostriedkov a ich prerozdelenie v rámci komunity. Eleanor W. Sacks /2006, s.5/ vymedzuje nasledovné charakteristiky komunitnej nadácie:

  •   Slúži všetkým členom určitej, geograficky vymedzenej, komunity
  •   Poskytuje granty neziskovým organizáciám a podporuje aktivity pre komunitu
  •   Poskytuje služby, ktoré pomáhajú donorom – individuálnym darcom, rodinám, podnikom, iným nadáciám, verejným osobám – naplniť ich víziu pre komunitu
  •   Pomáha širokému okruhu donorov stotožniť sa s potrebami okolia
  •   Snaží sa zabezpečiť pre komunitu permanentné prostriedky /najčastejšie prostredníctvom zriadenia darovacieho alebo stáleho fondu/
  •   Slúži ako katalyzátor, organizátor a facilitátor pri spájaní širokého záberu aktivít iniciatív a partnerstiev v komunite

Z hľadiska podpory možno podľa Spaderovej /2007,s.2/ vymedziť 6 druhov fondov, ktoré komunitná nadácia pri svojej činnosti tvorí a spravuje.

  1. Neviazaný dotačný fond – Ide o finančné prostriedky, ktoré môže nadácia využiť podľa vlastnej úvahy.
  2. Fondy viazané na určitú oblasť – Sem prispievajú donori, ktorí chcú podporiť určitú aktivitu /školstvo, sociálne veci a pod./.
  3. Fondy pre podporu organizácií – Možno z nej odvodiť redistribučnú funkciu komunitných nadácií. Tieto fondy slúžia na prevod finančných prostriedkov ostatným organizáciám tretieho sektora.
  4. Štipendijné fondy – Fondy pre talentovaných študentov bez finančných prostriedkov.
  5. Účelové fondy – Možno považovať za upresnenie bodu č.2. Ide tu o fondy, ktoré slúžia na priamu podporu „určitej formy charity“ /Spader, 2007, s.2/
  6. Fondy o ktorých rozhodujú donori – Umožňujú im aktívne rozhodovať o použití darovaných prostriedkov prostredníctvom vytvárania grantových programov a pod.

Z uvedeného vyplýva, že subjektom, a zároveň aj objektom, komunitnej nadácie budú obyvatelia určitého územného celku. Primárnym cieľom tejto inštitúcie je rozvoj takéhoto územia vo všetkých oblastiach. Podľa Johnsona a Jonesa /1994, s.1/ existovalo v Spojených Štátoch v roku 1994 niečo cez 400 komunitných nadácií. Sacksová /2006, s.6/ už hovorí o siedmych stovkách. V roku 2004 bolo podľa nej „minimálne 1175 komunitných nadácií v 46 krajinách“ /Tamtiež, s.6/, pričom sa „začínajú rozmáhať v mnohých ďalších krajinách Ázie, Latinskej Ameriky, západnej Európy a Afrike.“ /Tamtiež, s.6/.

2.1. Komunitné nadácie na Slovensku

Tabuľka č.3: Komunitné nadácie na Slovensku

 

Zdroj: Spracované na základe údajov z Registra nadácií, vedeným sekciou verejnej správy Ministerstva vnútra SR

Ako vidieť, komunitné nadácie nie sú v podmienkach Slovenska udomácnené v takom rozsahu ako je to v USA. Vychádzajúc z dostupných informácií, môže nadáciu[3] v podmienkach SR založiť fyzická osoba, právnická osoba, alebo ich kombinácia. Pri zakladaní komunitných nadácií v naších podmienkach využili túto možnosť najmä mestá. Tie figurujú buď ako jediný zakladateľ, alebo ako spoluzakladateľ v spolupráci s organizáciou tretieho sektora. Pri zakladaní takéhoto druhu nadácií v budúcnosti nie je vylúčená ani spolupráca medzi právnickými osobami pôsobiacimi vo všetkých sektoroch národného hospodárstva. Tým by sa dosiahla koncentrácia záujmov viacerých výrazných subjektov, čo by malo pozitívny dopad na komunitu.  

3.  Nitrianska komunitná nadácia

Nitrianska komunitná nadácia vznikla dňa 13.11.2002 zápisom do registra nadácií ako „nástupca Nitrianskeho komunitného fondu“ /nkn.sk/. Jej zakladateľmi sú Nitrianska komunitná iniciatíva, o.z. a Mesto Nitra. Oba subjekty sa na počiatočnom vklade nadačného imania podieľali rovnakou mierou. Účelom Nitrianskej komunitnej nadácie je „slúžiť na iniciovanie občianskych aktivít v meste a na podporu zapájania sa občanov do vecí verejných“ /register nadácií/. To sa pokúša dosiahnuť finančnou podporou občianskych iniciatív, ktoré sa zaujímajú najmä o:

  •   život na sídliskách
  •   voľný čas detí a mládeže
  •   kultúrne a vzdelávacie aktivity
  •   sociálne programy
  •   životné prostredie
  •   ochrana a podpora zdravia
  •   rozvoj a ochrana duchovných hodnôt
  •   rozvoj komunitných iniciatív a mimovládnych organizácií /register nadácií/

3.1. Aktivity Nitrianskej komunitnej nadácie v rokoch 2007-2009

Účel nadácie sa pokúša dosiahnuť financovaním projektov fyzických a právnických osôb. V súčasnosti vyvíja NKN aktivitu v nasledovných oblastiach:

  1. Otvorené grantové programy - O granty sa môžu uchádzať organizácie aj neformálne združenia osôb. Podmienkou je realizovať projekt v kontexte cieľa Nitrianskej komunitnej nadácie.
  2. Špecializované grantové programy - Podstatou je podpora konkrétnej oblasti[4].
  3. Klub darcov[5]
  4. Nadačný fond Bramac - Fond založený podnikom Bramac s.r.o. Podporuje rôzne projekty v súlade s účelom Nitrianskej komunitnej nadácie.

3.2. Hospodárenie Nitrianskej komunitnej nadácie

3.2.1.  Podporené projekty v rokoch 2007-2009

Tabuľka č.4: Podporené projekty v rokoch 2007-2009

 

Zdroj: Spracované na základe výročných správ Nitrianskej komunitnej nadácie za roky 2007,2008 a 2009 

3.2.2.  Príjmy Nitrianskej Komunitnej nadácie v rokoch 2007-2009

Tabuľka č.5: Príjmy Nitrianskej komunitnej nadácie v rokoch 2007-2009

 

Zdroj: Spracované na základe výročných správ Nitrianskej komunitnej nadácie za roky 2007,2008 a 2009

Graf č.1: Príjmy Nitrianskej komunitnej nadácie v roku 2007

 

Zdroj: Spracované na základe tabuľky č. 13

Graf č.2: Príjmy Nitrianskej komunitnej nadácie v roku 2008

 

Zdroj: Spracované na základe tabuľky č. 13

Graf č.3: Príjmy Nitrianskej komunitnej nadácie v roku 2009

Zdroj: Spracované na základe tabuľky č. 13

Graf č.4: Vývoj zdrojov príjmov Nitrianskej komunitnej nadácie v rokoch 2007-2009

Zdroj: Spracované na základe tabuľky č. 13

Kľúčový prvok v oblasti financovania Nitrianskej komunitnej nadácie tvorí podiel z daní fyzických a právnických osôb. Jeho význam sa v posledných rokoch zvyšuje. Za sledované obdobie klesla miera prostriedkov získaných formou podpory od právnických osôb[14]. Najdôležitejšou zložkou financovania organizácie sa stala asignácia daní FO a PO. Tá postupom času naberá na intenzite[15]. Znížuje sa objem prostriedkov získaných vlastnou činnosťou[16].

3.2.3.  Náklady Nitrianskej komunitnej nadácie v rokoch 2007-2009

Tabuľka č.6: Náklady Nitrianskej komunitnej nadácie v rokoch 2007-2009

Zdroj: Spracované na základe výročných správ Nitrianskej komunitnej nadácie za roky 2007,2008 a 2009 

Najväčším determinantom vzniku nákladov organizácie počas sledovaného obdobia je jej grantová činnosť[21]. Medzi programové náklady možno zaradiť náklady vzniknuté v súvislosti so zabezpečovaním realizácie vlastných projektov organizácie. 

3.2.4.  Výsledok hospodárenia Nitrianskej komunitnej nadácie v rokoch 2007-2009

Tabuľka č.7: Výsledok hospodárenia Nitrianskej komunitnej nadácie v rokoch 2007-2009

Zdroj: Spracované na základe výročných správ Nitrianskej komunitnej nadácie za roky 2007,2008 a 2009

Nadácia počas sledovaného obdobia hospodárila so ziskom, ktorý sa prevádzal do ďalšieho rozpočtového roka.

3.2.5.  Zhodnotenie príspevku od mesta Nitra

Tabuľka č.8: Príspevky mesta Nitra

Zdroj: Spracované na základe výročných správ Nitrianskej komunitnej nadácie za roky 2007,2008 a 2009

Tabuľka č.9: Návratnosť investície mesta

Nitra Zdroj: Spracované na základe výročných správ Nitrianskej komunitnej nadácie za roky 2007,2008 a 2009

Počas sledovaného obdobia činil podiel príspevkov od mesta Nitra na výnosoch priemerne 10,24%.  Mesto Nitra ročne poskytuje Nitrianskej komunitnej nadácii v prepočte 400 000 slovenských korún. Za predpokladu neexistencie tejto organizácie by boli dané prostriedky využité v rámci obecných aktivít podľa uváženia mestského zastupiteľstva. 400 000 Sk, alebo 13 277,57 eur, sa mnohonásobne „zhodnotí“ tým, že komunitná nadácia v sebe integruje prostriedky z viacerých zdrojov. Dané prostriedky ďalej vynakladá na rozvoj obce a regiónu. Vychádzajúc zo stanov Nitrianskej komunitnej nadácie sa organizácia nezameriava výlučne na mesto Nitra. Drvivá väčšina z prostriedkov však ide práve na jej rozvoj. V roku 2007 bolo použitých 65% prostriedkov na podporu aktivít v meste Nitra, rok neskôr to bolo 64%[25]. Ide teda o 75 357,07 eur v roku 2007 a 72 789,15 eur v nasledovnom roku. Tieto sumy sú 5,68 násobkom vložených prostriedkov v roku 2007 a 5,48 násobkom v roku 2008. Z povedané teda vychádza nasledovné:

  •   Komunitné nadácie pôsobia ako alternatívny rozpočet obce zameriavajúci sa na realizáciu aktivít súvisiacich s jej sociálnym a kultúrnym rozvojom
  •   Prostredníctvom komunitných nadácií sa realizuje adresné prefinancovanie prostriedkov
  •   Na rozhodovaní o pridelení prostriedkov sa výraznou mierou podieľa spoločenstvo ľudí, ktorého sa to týka
  •   Prostriedky, ktoré komunitnej nadácii pridelí zakladateľská obec sa v priebehu roka zhodnotia
  •   Komunitné nadácie sú alternatíva ku odlivu prostriedkov z komunity

Záver

 Táto práca poskytla prehľad činnosti jednej z 11 slovenských komunitných nadácií. Dokázala, že prínos komunitných nadácií pre obyvateľov obce[26] je nezanedbateľný. Ak sa pod pojmom regionálny rozvoj rozumie „súbor sociálnych, hospodárskych, kultúrnych a enviromentálnych procesov a vzťahov, ktoré prebiehajú v regióne a ktoré prispievajú k zvyšovaniu jeho konkurencieschopnosti, trvalému hospodárskemu rozvoju, sociálnemu rozvoju a územnému rozvoju a k vyrovnávaniu hospodárskych rozdielov a sociálnych rozdielov medzi regiónmi“ /§2 písm.b Zákona č.539/2008 Z.z. o podpore regionálneho rozvoja/, potom je jasné, že komunitné nadácie ku nemu svojou činnosťou prispievajú. Analyzovaná organizácia má svoje dôležité miesto najmä v oblasti sociálneho rozvoja[27] ako aj rozvoja územného[28].

Zoznam použitej literatúry Knižná literatúra

  1. Halásek, D.; 2007.Veřejná ekonomika, 2.vydání. Opava:Optys, 2007. 208s., ISBN 80-85819-60-0
  2. Kolektív; 1998.Čítanka pre neziskové organizácie, 1.vydanie. Bratislava:Centrum prevencie a riešenia konfliktov, 1998. 200s., ISBN 80-967890-5-8
  3. Lisý, J. a kol.; 2007.Ekonómia v novej ekonomike, 2.vydanie. Bratislava:Iura edition, 2007. 634s., ISBN 978-80-8078-164-4
  4. Rektořík, J. a kol.; 2010.Organizace neziskového sektoru, 3.vydání. Praha:Ekopress, 2010. 188s., ISBN 978-80-86929-54-5
  5. Tětřevová, L.; 2003.Veřejná ekonomie I – I.díl., 1.vydání. Pardubice:Univerzita Pardubice, Fakulta ekonomicko-správní, 2003. 110s.

Internetové zdroje

  1. Johnson, G. – Jones, D. ; 1994.K. COMMUNITY FOUNDATIONS, Internal Revenue Service, 1994. s [online] [cit. 18.1.2011] Dostupné na: http://www.irs.gov/pub/irs-tege/eotopick94.pdf
  2. Sacks, W. E.. ; 2006.Community foundations: Symposium on a global movement – Current issues for the global community foundation movement informed by knowledge shared and lessons learned, Brusel:Worldwide Initiatives for Grantmaker Support /WINGS/, 2006.44 s [online] [cit. 18.1.2011] Dostupné na: http://www.wingsweb.org/download/CFSymposium.pdf
  3. Spader, K. ; 2007.Community Foundations and Potentional for Community Development In: Rural Research Report, Vol.18. 2007. [online] [cit. 2.2.2011] Dostupné na: http://www.iira.org/pubs/publications/IIRA_RRR_684.pdf
  4. Wendland, J. ; Getting to Know Your Local Community Foundation, Best Friends – animal society, 2 s [online] [cit. 18.1.2011] Dostupné na: http://www.bestfriends.org/nomorehomelesspets/pdf/helpfromfoundations.pdf
  1.   Nitrianska komunitná nadácia, [online] [cit. 19.1.2011] Dostupné na: http://www.nkn.sk
  2.   Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Sekcia verejnej správy, Register nadácií [online] [cit. 17.1.2011] Dostupné na:  http://portal.ives.sk/registre/startrnd.do
  3.   Štatistický Úrad SR, Mestská a obecná štatistika /MOŠ/, Vybrané údaje k: 31.12.2008

 [online] [cit. 17.1.2011] Dostupné na: http://app.statistics.sk/mosmis/sk/run.html

  1.   Štatistický Úrad SR, Regionálna databáza, Posledná aktualizácia: 26.5.2009

 [online] [cit. 18.1.2011] Dostupné na: http://px-web.statistics.sk/PXWebSlovak/

  1.   Výročné správy Nitrianskej komunitnej nadácie za roky 2007,2008 a 2009 /NKN/, [online] [cit. 20.1.2011] Dostupné na: http://www.nkn.sk/pages/sk/o-nadacii/vyrocne-spravy.php

Právne predpisy

  1.   Zákon č.34/2002 Z.z. o nadáciách a o zmene Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov
  2.   Zákon č.539/2008 Z.z. o podpore regionálneho rozvoja v znení neskorších predpisov

Odpovědný redaktor: Bc. Martin Fedina

Text neprošel jazykovou korekturou

Titulní obrázek převzat z: http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/7/76/Pribinas_Square.JPG


[1] Zákon č. 34/2002 Z.z. o nadáciách a o zmene Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov

[2] Ktoré nie sú v likvidácii

[3] Aplikovane komunitnú nadáciu.

[4] Napr. grantový program Tu sme doma, ktorého cieľom je podpora voľnočasových aktivít v Hurbanove

[5] Viď. s. druhy fondov komunitných nadácií. Je to analógia ku fondu číslo 6.

[6] 1 958 235,19 Sk prepočítané kurzom 30,126

[7] 599 883,87 Sk prepočítané konverzným kurzom 30,126 Sk/1€

[8] 1 166 771,72 Sk prepočítané konverzným kurzom 30,126 Sk/1€

[9] 1 348 295 Sk prepočítané konverzným kurzom 30,126 Sk/1€

[10] 131 100 Sk prepočítané konverzným kurzom 30,126 Sk/1€

[11] 429 256 Sk prepočítané konverzným kurzom 30,126 Sk/1€

[12] 1 224,58 Sk prepočítané konverzným kurzom 30,126 Sk/1€

[13]  3 676 531,17 Sk prepočítané konverzným kurzom 30,126 Sk/1€

[14] Zarátavajú sa sem súhrnne právnické osoby pôsobiace vo všetkých sektoroch národného hospodárstva bez rozdielu /ostatné nadácie, súkromné podniky, mesto Nitra ako zriaďovateľ/. V roku tvoril tento zdroj financovania až 49% získaných prostriedkov, v roku 2008 to už bolo 34,29% a v poslednom skúmanom roku len 25,64%.

[15] V roku 2009 dosiahla suma prostriedkov získaných touto formou až 193,83% hodnoty z roku 2007.

[16] 11,67% z celkového objemu prostriedkov v roku 2007, 2,26% v roku 2008 a 4,44% v roku 2009. Ide teda až o 61,95% zníženie prostriedkov počas dvoch rokov. Medziročne však ide o 80,63% pokles /rok 2008/ a 196,46% nárast /rok 2009/.

[17] 1 920 696,40 Sk prepočítané konverzným kurzom 30,126 Sk/1 €

[18] 1 571 930,14 Sk prepočítané konverzným kurzom 30,126 Sk/1 €

[19] 232 613,04 Sk prepočítané konverzným kurzom 30,126 Sk/1 €

[20] 3 725 239,58 Sk prepočítané konverzným kurzom 30,126 Sk/1 €

[21] Sumy, ktoré sa na ňu vynakladajú, sa medziročne počas sledovaného obdobia zvyšovali v priemere o 8,4%, pričom tieto náklady činili v roku 2009 117,48 % nákladov z roku 2007.

[22] 3 785 931,18 Sk prepočítané konverzným kurzom 30,126 Sk/1 €

[23] 3 725 239,58 Sk prepočítané konverzným kurzom 30,126 Sk/1 €

[24] 400 000 Sk prepočítané konverzným kurzom 30,126 Sk/1€

[25] Za rok 2009 nie sú k dispozícii takéto údaje, ale autor predpokladá, že podiel prostriedkov vynaložených na aktivity v Nitre budú stále činiť viac než 50% z celkového objemu.

[26] Prípadne obcí, či už zakladateľských, alebo obcí v ktorých komunitná nadácia vyvíja činnosť.

[27] Napr. podpora a organizácia kultúrnych podujatí

[28] Napr. financovanie budovania parku na Klokočine

Jak citovat tento text?

Poliak, Ladislav. Komunitné nadácie–aktéri rozvoja obce a regiónu [online]. E-polis.cz, 23. únor 2011. [cit. 2017-07-26]. Dostupné z WWW: <http://www.e-polis.cz/clanek/komunitne-nadacie-akteri-rozvoja-obce-a-regionu.html>. ISSN 1801-1438.

[Nahoru ↑]


Hodnocení

Hodnocení: 4.25 hvězdiček / Hodnoceno: 76x


Přidat komentář

Vložit komentář

Na tento příspěvek zatím nikdo nereagoval! Buďte první!




Novinky

E-polis.cz hledá autory!
[22. červenec 2014]
Časopis stále hledá nové interní redaktory a další externí spolupracovníky, kteří budou ochotní se podílet na vytváření obsahu. Své články posílejte k posouzení na email redakce@e-…

Kde se diskutuje?

Je nám líto, u tohoto zdroje žádné položky nebyly nalezeny :-(