Reforma samosprávy ako súčasť verejnej správy vo volebných programoch slovenských parlamentných strán

 2. červenec 2012  Martina Eliášová   komentáře

Výsledky slovenských parlamentných volieb a pomer síl, ktorý sa od nich odvíja sú odrazom pôsobenia dlhodobejších trendov v rámci straníckeho systému. Posúdenie konkrétnych dosahov týchto trendov si vyžaduje kompletnú analýzu spoločensko-politického vývoja krajiny. Volebné výsledky môžeme analyzovať v nasledujúcich rovinách.

Reforma samosprávy ako súčasť verejnej správy vo volebných programoch  slovenských parlamentných stránReforma samosprávy ako súčasť verejnej správy vo volebných programoch slovenských parlamentných strán

Výsledky slovenských parlamentných volieb a pomer síl, ktorý sa od nich odvíja sú  odrazom pôsobenia dlhodobejších trendov v rámci straníckeho systému. Posúdenie konkrétnych dosahov týchto trendov si vyžaduje kompletnú analýzu spoločensko-politického vývoja krajiny.  Volebné výsledky môžeme analyzovať v nasledujúcich rovinách: všeobecná spoločensko-politická rovina, rovina mocenskej komunity či diskontinuity, rovina základných pohybov v rámci straníckeho systému, rovina ideovej a programovej profilácie jednotlivých strán a rovina interakcií politických strán (Mesežnikov, 2011, s.59). Aj keď bežný volič sa nerozhoduje na základe štúdia volebných programov kandidujúcich politických subjektov, každá politická strana disponuje svojim volebným programom, ktorý je u niektorých politických strán kompletne rozpracovaný, iné strany naopak ponúkajú vo svojich programoch len heslá či základné body. V čase volebného rozhodovania  u väčšiny voličov nerozhoduje „racio“ (napr. aj na základe analýzy volebných programov), avšak v predvolebnom období siahajú k posledným predvolebným sľubom zakomponovaným vo volebných programoch jednotlivých politických strán opozícia, média či odborná verejnosť. Až keď v spoločnosti niečo nefunguje, kladie si volič otázku, prečo sa daným problémom nezaoberajú kompetentní, ktorým dal vo voľbách svoj hlas a dôveru.  

Už Tocqueville predpokladal, že malé spoločenské jednotky (spolky, združenia, miestne komunity) sú demokratickejšie ako tie väčšie (národ). Predpokladalo sa, že ak budú malé spoločenstvá zmocnené autonómne spravovať svoje záležitosti, správu vecí verejných budú vykonávať kvalitne a to aj z týchto dôvodov: malé komunity vedia spolupracovať na princípe rovnosti, otvorenosti a rozumnej dohody ako veľké, malé komunity vytvárajú optimálne miesto pre autentickú deliberáciu občanov, miestna komunita pozná svoje potreby lepšie ako štátni úradníci a väčšinu z nich dokáže riešiť autonómne (Plichtová, 2010, s.22). Správne nastavená a fungujúca verejná správa vytvára optimálne podmienky na vzťah občan – štát – spoločnosť a následne podporu demokratizácie a rozvoja občianskej spoločnosti. Reforma verejnej správy je najmä záležitosťou občanov, ktorí sú súčasne aj konštitutívnym prvkom týchto premien. Regionálna štruktúra krajiny ako aj faktory, ktoré túto štruktúru ovplyvňovali pred rokom 1989 a v 90.tych rokoch má veľký význam na podporu rozvoja občianskej spoločnosti či na formovanie regionálnej politiky. Je preto potrebné zaoberať sa trendmi regionálnej vývoja Slovenska (Kling, 2002, s-109). Po roku 2006, ktorý bol prvým rokom po inštitucionálnej, kompetenčnej a finančnej stabilizácii oddeleného modelu verejnej správy na Slovensku, sa ukázalo, že územná samospráva, napriek objektívnym i subjektívnym nedostatkom, dokáže minimálne rovnako kvalitne zabezpečovať úlohy, ktoré dlhé roky zabezpečovali orgány štátnej správy (Nižňanský, 2007, s.248). Prostredníctvom analýzy a komparácie volebných programov parlamentných politických strán priblížime politickú agendu otázok reformy a modernizácie samosprávy ako súčasti verejnej správy na Slovensku zakomponovaných v programoch vybraných slovenských politických subjektov z parlamentných volieb v roku 2010 a predčasných parlamentných volieb z marca 2012 konaných na Slovensku.      

Slovenské parlamentné voľby v roku 2010 sa konali  v riadnom termíne 12.júna s volebnou účasťou 58,8%. Celkovo kandidovalo 18 politických strán, nakoniec ale 5 % kvórum prekročilo šesť strán ( Smer-SD, SDKU-DS, KDH, SaS, Most-Híd, SNS). Povolebné výsledky viedli k Pyrrhovmu víťazstvu strany Smer-SD a k vytvoreniu ideologicky nejednotnej koalície, čo dospelo k predčasným parlamentným voľbám. Predčasné parlamentné voľby sa na Slovensku konali 10.marca 2012 s volebnou účasťou 59,11% Po marcových voľbách 2012 sa do parlamentu dostalo 6 politických subjektov (Smer-SD, SDKU-DS, KDH, SaS, Most-Híd, OĽaNO). Akú pozornosť venovali spomínané subjekty verejnej správe vo svojich volebných programoch ponúkame v nasledujúcej časti.  

SMER SD  

Strana Smer SD vo svojom volebnom programe pre parlamentné voľby 2010 považuje modernizáciu verejnej správy za významný nástroj k zefektívneniu štátu vo všetkých oblastiach. Za globálny cieľ činnosti vlády v rámci verejnej správy označila „Skvalitnenie činnosti subjektov verejnej správy a verejných služieb na podporu sociálno-ekonomického rastu Slovenskej republiky a zvýšenie kvalitatívnych parametrov života občanov“, ktorého hlavnými piliermi majú byť ekonomizácia, informatizácia a personálny rozvoj vo všetkých štruktúrach verejnej správy. Následne je za skvalitňovanie právneho rámca verejnej správy bez zbytočnej byrokracie. Navrhuje zaviesť systém strategického plánovania a riadenia v štátnej správe s prepojením na územnú samosprávu, pričom plánuje zvlášť využitie vedeckého potenciálu napr. vysokých škôl. V rámci boja s korupciou navrhuje účinný sankčný systém na eliminovanie korupčných príležitostí, konkrétne spôsoby či kroky ale nešpecifikuje. Hlavným záujmom výkonu verejnej správy má byť občan, ktorý by sa mal primeranou formou podieľať na jej rozhodovaní a kontrole. V rámci „Koncepcie modernizácie územnej samosprávy“ vláda podporí vybudovanie siete „Spoločných obecných úradovní“, ktoré by mali vytvoriť základnú sieť na komunikáciu „občan – úrad“ na miestnej úrovni. Vláda si dala za cieľ aj postupne racionalizovať organizačnú štruktúru a  riadenie ústrednej štátnej správy. Za negatívum pri koordinačných úlohách štátu v území považuje strana SMER SD nevhodne atomizovanú štruktúru úradov miestnej štátnej správy. Veľký dôraz kladie aj na vnútornú úroveň riadenia úradov, napr. dôraz na dodržiavanie zákonnosti pri výkone správy, využitie moderných metód riadenia kvality ako napr. používanie moderných informačných a komunikačných technológií, zefektívnenie nákladovosti prostriedkov a následne monitoring spokojnosti občanov. Práve skúmanie nákladovosti činností verejnej správy má tvoriť základ pri ekonomizácii verejnej správy. Strategickým cieľom vlády je v plnom rozsahu vybudovať e-government. v rámci všetkých odvetví správy. V riadiacich procesoch vlády chce postupne uplatniť jednotný systém riadenia ľudských zdrojov vo verejnej správe.[1] Strana Smer SD ponúkla občanom pre parlamentné voľby 2012 rovnaký volebný program v oblasti verejnej správy a samosprávy ako pre parlamentné voľby 2010.[2]          

SDKU-DS  

SDKU-DS vo svojom volebnom programe pre parlamentné voľby 2010 s názvom „Pre silnejšiu strednú vrstvu, pre moderné Slovensko“ navrhovala pripraviť komunálnu reformu. Síce tvrdila, že decentralizácia, ktorá prebehla po roku 2000, výrazne zvýšila kompetencie a finančnú samostatnosť miest a obcí, faktom je, že niektoré malé obce nedokážu všetky úlohy samostatne efektívne zvládať. Plánovala preto pripraviť komunálnu reformu, ktorá by obce motivovala k spolupráci. Súčasne navrhovala upraviť delenie úloh medzi štátom a samosprávou tak, aby boli výsledkom kvalitnejšie služby pre občanov. To sa týka najmä kompetencií v sociálnej sfére. Plánovala presnejšie upraviť aj pravidlá pre hospodárenie obcí, miest a vyšších územných celkov, ktoré po rozsiahlej fiškálnej decentralizácii disponujú obrovskými finančnými zdrojmi. Za potrebné považovala lepšie upraviť možnosti zadlžovania samospráv. Zvyšovanie dlhu samospráv by malo byť striktnejšie obmedzené iba na financovanie investícií, a aj to iba do určeného podielu na ich aktívach. (Volebný program SDKU-DS 2010) Bližšie alebo konkrétnejšie sa však otázkam verejnej správy, konkrétne samosprávy nevenovali vo svojom volebnom programe pre parlamentné voľby 2010.

Strana SDKU-DS ponúkla občanom pre parlamentné voľby 2012 prepracovaný program v oblasti verejnej správy a samosprávy. Otázku byrokracie navrhovala riešiť vytvorením dočasnej štvorročnej pozície verejného ochrancu proti byrokracii tzv. byrokrata, ktorý by navrhol potrebné legislatívne zmeny na zmiernenie byrokracie. Jednalo by sa o neformálnu pozíciu, ktorá by bola protiváhou úradníkov a návrhov či požiadaviek z Bruselu.  V rámci boja s korupciou chce ako princíp zaviesť verejne prístupné databázy. Správne fungovanie štátu znamená podľa SDKU-DS správne a efektívne nastavené inštitúcie. Zaujímavým bodom je snaha o zrušenie straníckych nominácií napr. vo vedení Sociálnej poisťovne či Úradov práce. V rámci reformy justície presadzujú otvorenosť justície t.j. obmedzenie politických vplyvov na výkon justície a dokončenie reforiem vlády Ivety Radičovej v dodnes otvorenej otázky prokuratúry. Navrhujú taktiež vytvorenie inšpekčného orgánu nad políciou a armádou, ktorý má chrániť najmä občanov pre možným nezákonným postupom spomínaných orgánov. Navrhovali celkovú modernizáciu štátnej správy. V rámci rozpočtových opatrení navrhovali redukciu regionálnej štátnej správy. Zvýšiť efektívnosť samospráv navrhujú prehodnotením ich kompetencií, ako aj kompetencií VÚC ( Volebný program SDKÚ-DS 2012). Bližšie alebo konkrétnejšie sa však otázkam verejnej správy, konkrétne samosprávy nevenovali vo svojom volebnom programe, spomínané body sa sústredili najmä na štátnu správu.  

SaS  

Pravicová strana SaS vo svojom prvom volebnom programe pre parlamentné voľby 2010 predstavila 120 nápadov a zmien, o ktorých bola strana presvedčená, že povedú k zlepšeniu stavu v slovenskej spoločnosti. Jednotlivé návrhy riešení boli zahrnuté pod spadajúce kategórie, samotná sekcia verejnej správy v programe nebola zakomponovaná. Jednotlivé body programu sa niesli pod sloganom „Bez dopadu na rozpočet verejnej správy“. V tomto roku strana zakomponovala vo svojom volebnom programe aj oblasť verejnej správy a to najmä z dôvodu potreby zníženia nákladov na verejnú správu, nakoľko ako je uvedené v ich programe hospodárska kríza v plnej miere odhalila vysokú nákladovosť a ekonomickú i správnu neefektívnosť verejnej správy (Volebný program SaS 2010).

Strana SaS ponúkla občanom pre parlamentné voľby 2012 naozaj prepracovaný program vo všetkých bodoch, teda aj v oblasti verejnej správy a samosprávy. Za najzávažnejší problém územného a samosprávneho usporiadania považuje strana SaS vysokú rozdrobenosť miestnej (obecnej) samosprávy, čo je hlavnou príčinou obmedzených schopností malých obcí plne realizovať  vlastné kompetencie. Model „čo obec, to obecný úrad“  považujú za neefektívny. Navrhovali presadenie diferenciácie kompetencií obcí v troch úrovniach: malé obce, obslužné obce, okresné mestá, dokončenie reformy okresov verejnej správy z roku 1996, na ktorý by nadviazal proces vytvorenia  vzájomne porovnateľných územných celkov ako základných jednotiek väčších úrovní samospráv – municipality. Ponúkali vytvorenie jednotných územných obvodov s jednotným sídlom pre všetky špecializované úrady štátnej správy, niektoré ich kompetencie by sa previedli na miestnu, druhostupňovú a regionálnu samosprávu. Prvostupňová miestna štátna správa by bola na úrovni týchto jednotných územných obvodov, kým druhostupňovú na úrovni krajov.  V miestnej štátnej správe navrhujú jej modernizáciu aplikáciou dvojstupňového modelu, pri ktorom by prvý stupeň predstavovali okresné úrady a druhý stupeň kraje. V rámci spomínaných reforiem verejnej správy sú za presadzovanie deetatizácie, decentralizácie a presun kompetencií zo štátu na samosprávu príp. na komerčný rezort. E – government[3] si podľa Sas vyžaduje kompletnú revitalizáciu, nakoľko súčasný fungujúci e-government na Slovensku je veľmi roztrieštený a nekoordinovaný. Aj potrebné zmeny v rámci e-governmentu ponúkali voličom podrobne rozpracované vo svojom volebnom programe ( Volebný program SaS 2012).  

KDH  

KDH vo svojom volebnom programe pre parlamentné voľby 2010 s názvom Sme cesta pre Slovensko, navrhovala diskusiu o tom, ako podporiť rozvoj miest a obcí vytvorením nového operačného programu pre mestá a obce, ktorý by mohol kombinovať program uRBAN — podporujúci trvalo udržateľný rozvoj miest a mestských oblastí, s inovatívnymi finančnými nástrojmi EÚ, ako je program JeSSICA (Spoločná európska podpora udržateľných investícií v mestských oblastiach). V súvislosti s ekonomickým rozvojom regiónov požadovala podporiť možnosť, aby miestne samosprávy mohli flexibilnejšie narábať s vlastnými ekonomickými zdrojmi, napríklad vo forme investičných stimulov. Za dôležitý aspekt regionálnej politiky považovala cezhraničnú a regionálnu spoluprácu, ktorej cieľom malo byť zlepšovanie rozvoja prihraničných regiónov a napomáhanie vytváraniu nových pracovných príležitostí pomocou výmeny skúseností medzi regiónmi. Napríklad v oblasti turizmu či ochrany kultúrneho a prírodného dedičstva by regióny Slovenska mohli väčšou prepojenosťou so susednými regiónmi v Čechách, Rakúsku, Poľsku, na  Ukrajine a v Maďarsku len získať. Rovnako dôležité je i budovanie cezhraničných dopravných infraštruktúr a spoločných stratégií na rozvoj susedných regiónov (napríklad rýchlostná cesta Krakov — Košice — Miškolc). Konkrétnejšie sa však otázkam verejnej správy a samosprávy vo svojom volebnom programe pre parlamentné voľby 2010 nevenovali. (Volebný program KDH 2010).          

Strana KDH v rámci jedného zo svojich bodov volebného programu pre parlamentné voľby 2012 s podnázvom „Poriadok a bezpečnosť“ navrhovala výrazné zlacnenie verejnej správy a rozvoj funkcionality e-Govermentu. V oblasti verejnej správy chce strana presadzovať:  

  1. prijatie pripravovaného volebného kódexu
  2. štyri volebné obvody pre voľby do NRSR
  3. prijatie právnej úpravy lobingu
  4. výrazné zlacnenie verejnej správy
  5. zvýšenie funkčnosti e-governmentu
  6. modernizáciu archívov prostredníctvom digitalizácie,
  7.  podnietenie diskusie o prísnejšej úprave hazardných hier.  

  V rámci komunálnej reformy navrhovali zlučovanie menších obcí t.j. spájanie ich administratívnych kapacít. Ako svoje hlavné piliere regionálnej politiky uvádzali: lepšie a efektívnejšie využívanie ekonomického a sociálneho potenciálu v regiónoch, tvorba a podpora klastrov, decentralizácia súčasného regionálneho operačného programu na štyri samostatné operačné programy. KDH rozvoj Slovenska zakladá aj na rozvoji silných regiónov, miest a obcí. V rámci podporujúcej decentralizácie a demokratizácie územnej a regionálnej samosprávy KDH chce presadzovať zastavenie trendu sústreďovania moci do rúk starostov a primátorov na úkor zastupiteľstiev a vrátenie rovnováhy medzi tieto dva orgány. Snahu má aj o zlepšenie dôveryhodnosti a transparentnosti územnej samosprávy prostredníctvom nezávislosti kontroly a kontrolórov ( Volebný program KDH 2012).  

MOST-HÍD  

MOST – HÍD si vo svojom volebnom programe pre parlamentné voľby 2010 kládlo za cieľ zabezpečiť zásadnú kvalitatívnu zmenu správania sa verejnej správy voči podnikateľskému sektoru. Súčasťou tejto časti agendy bola aj aktívna realizácia Akčného programu na zníženie administratívneho zaťaženia podnikania na Slovensku vrátane eliminácie byrokracie na všetkých úrovniach verejnej správy. Tento cieľ čiastočne súvisí s témou auditu verejnej správy, ktorá sa rozrástla do obrovských rozmerov a núti podnikateľov strácať čas (peniaze a energiu) na nezmyselné požiadavky verejnej správy. Požadovalo, aby Ministerstvo hospodárstva SR začalo kontrolovať prípravu a tvorbu zákonov zo strany celej verejnej správy dotýkajúcich sa podnikania (business impact assessment  – BIA), a to prostredníctvom silnej agentúry, ktorá by sa stala kvázi nezávislým analytickým a kontrolným miestom pre otázku lepšej regulácie vo vzťahu k podnikateľskému prostrediu. V agentúre majú zastúpenie aj podnikateľské organizácie, čo znamená priamu kontrolu a možnosť kooperácie zo strany podnikateľského sektora. Bližšie sa však otázkam verejnej správy, konkrétne samosprávy vo svojom volebnom programe pre parlamentné voľby 2010 nevenovali (Volebný program Most-Híd 2010).  

V rámci svojich programových cieľov pre parlamentné voľby 2012 uvádza zavedenie jednotného volebného kódexu pre všetky typy volieb na Slovensku. Je za pokračovanie finančnej decentralizácie s presúvaním aktívnej politiky trhu práce na samosprávy. Vo svojich programových cieľov uvádza len reformu štátnej správy a to konkrétne v oblasti legislatívy súdnictva. Aj strana Most Híd má zahrnutý bod transparentnosti Slovenska. Konkrétne sa vo svojom programe samospráve a verejnej správe nevenuje (Volebný program Most-Híd 2012).              

 OBYČAJNÍ ĽUĎIA a nezávislé osobnosti  

V parlamentných voľbách 2012 sa táto strana predstavila ako nový subjekt na slovenskej politickej scéne. Strana OĽaNO vznikla v jeseni 2011 ako samostatný subjekt  z občianskeho združenia „Obyčajní ľudia“, preto volebný program z roku 2010 nezahrnieme do našej komparácie. Na základe volebného programu 2012 strana OĽaNO je za podporu zamestnanosti a prosperity regiónov presunom niektorých centrálnych úradov a príspevkových a rozpočtových organizácií z Bratislavy do regiónov s vysokou nezamestnanosťou. Navrhujú podporovať rozvoj regiónov stimuláciou využitia ich prirodzeného potenciálu a špecifík (najmä v oblastiach ako cestovný ruch, poľnohospodárstvo, agroturistika, cezhraničný styk, podpora priemyselných odvetví typických pre daný región). Štátna podpora však musí klásť dôraz na regióny s vysokou nezamestnanosťou a nižšou životnou úrovňou obyvateľstva. Konkrétne sa verejnej správe vo svojom programe nevenujú, spomínané sú len reformy v oblasti štátnej správy, klientelizmua korupcie, ako aj byrokracie úradov ( Volebný program OĽaNO 2012).    

Záver  

Aj keď jednotlivé politické strany venovali danej otázke  odlišnú mieru pozornosti vo svojich volebných programoch, predsa sa len zhodli v niektorých základných bodoch. Všetky parlamentné strany považujú za prioritu vybudovanie kvalitného e-governmentu, zníženie byrokracie a odstránenie resp. zredukovanie klientelizmu a korupcii v krajine. Do programového vyhlásenia vlády na roky 2012-2016 je zahrnutá modernizácia verejnej správy ako jeden z dôležitých predmetov krokov a opatrení vlády. Globálnym cieľom činnosti vlády pri riadení verejnej správy je skvalitnenie činnosti subjektov verejnej správy a verejných služieb na podporu sociálno-ekonomického rastu SR a zvýšenie kvalitatívnych parametrov života občanov. Piliermi tohto cieľa budú ekonomizácia, informatizácia a personálny rozvoj vo všetkých štruktúrach verejnej správy. Základ ekonomizácie verejnej správy bude postavený na skúmaní nákladovosti jednotlivých produktov, resp. činností verejnej správy. V kontexte rozpracovanej „Koncepcie modernizácie územnej samosprávy“ vláda podporí vybudovanie siete „Spoločných obecných úradovní“ a ich vybavenie informačnými a komunikačnými technológiami, ktoré by prispeli k racionalizácii a k skvalitneniu činnosti miestnej samosprávy, čo mala strana Smer-SD zahrnuté aj vo svojom volebnom programe. Strategickým cieľom vlády je v plnom rozsahu vybudovať e-government. Vláda sa taktiež vo svojom programovom vyhlásení zaviazala viesť permanentný dialóg so samosprávnymi orgánmi s cieľom nájsť cesty ku skvalitneniu výkonu verejnej správy (Programové vyhlásenie vlády na roky 2012-2016).

Transformácia verejnej správy je prioritou a nutnosťou vo všetkých postkomunistických krajinách, aj keď rôznym spôsobom a rôznym tempom. Spoločným znakom týchto reformných procesov je snaha o zmenu charakteru štátu z centralistického na decentralizovaný. Pri hľadaní najlepšieho modelu sa stretáva a prelína snaha aplikovať úspešné modely zo zahraničia s pripravenosťou politických subjektov a občianskymi predpokladmi občanov (Nižňanský, Kling 2002, s.199). Naplnenie uvedených cieľov si vyžaduje systematicky skvalitňovať právny rámec verejnej správy, avšak aký je predpoklad v ďalšom vývoji demokratizácie samosprávy ako súčasti verejnej správy na Slovensku  a nakoľko úspešne naplní vláda strany Smer-SD svoje predvolebné vízie a plány ukáže až čas.  

Použité skratky v texte:  

KDH – Kresťanskodemokratické hnutie

SaS – Sloboda a Solidarita

SDKU-DS – Slovenska demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana

OĽaNO –  Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti  

Použitá literatúra a dokumenty:  

Autorky: Martina Eliášová, Veronika Vašková

Odpovědná redaktorka: Mgr. Petra Slavíková

Text zatim neprošel jazykovou korekturou

Obrázek převzat z: http://sk.wikipedia.org/wiki/S%C3%BAbor:Coat_of_Arms_of_Slovakia.svg  


[1] Programové zameranie strany pre roky 2010 – 2014, [cit 15. 5. 2012]. Dostupné z: http://www.strana-smer.sk/42/volebne-programy.

[2] Programové zameranie strany SMER – sociálna demokracia na volebné obdobie 2012 – 2016, [cit. 19.4.2012]. Dostupné z: http://www.strana-smer.sk/3239/nas-program.  

[3] E-government je elektronickou formou výkonu verejnej správy pri aplikácii informačno-komunikačných technológií (ďalej IKT) v procesoch verejnej správy. V týchto procesoch funguje on-line komunikácia v rámci inštitúcií VS, medzi inštitúciami VS navzájom, medzi verejnou správou a občanmi, medzi verejnou správou a podnikateľkou sférou, medzi verejnou správou a administratívou. Na základe programového vyhlásenia vlády sa informatizáciou verejnej správy odstránia niekoľkonásobne sa opakujúce požiadavky na informácie, doklady a údaje podnikateľov. Urýchleným zavádzaním služieb eGovernmentu sa zefektívnia procesy vo všetkých oblastiach, kde dochádza k interakcii verejnej správy s občanmi alebo podnikateľskými subjektmi.  

Jak citovat tento text?

Eliášová, Martina. Reforma samosprávy ako súčasť verejnej správy vo volebných programoch slovenských parlamentných strán [online]. E-polis.cz, 2. červenec 2012. [cit. 2017-07-28]. Dostupné z WWW: <http://www.e-polis.cz/clanek/reforma-samospravy-ako-sucast-verejnej-spravy-vo-volebnych-programoch-slovenskych-parlamentnych-stran.html>. ISSN 1801-1438.

Autor Martina Eliášová

Autor:

Autorka je dennou doktorandkou Inštitútu politológie Prešovskej univerzity v Prešove. Zaoberá sa problematikou multikulturalizmu, tolerancie a intolerancie v politike, otázkami vzťahu etiky a politiky.


[Nahoru ↑]


Hodnocení

Hodnocení: 2 hvězdiček / Hodnoceno: 4x


Přidat komentář

Vložit komentář

Na tento příspěvek zatím nikdo nereagoval! Buďte první!




Novinky

E-polis.cz hledá autory!
[22. červenec 2014]
Časopis stále hledá nové interní redaktory a další externí spolupracovníky, kteří budou ochotní se podílet na vytváření obsahu. Své články posílejte k posouzení na email redakce@e-…

Kde se diskutuje?

Je nám líto, u tohoto zdroje žádné položky nebyly nalezeny :-(