10% pre menšiny žijúce na Slovensku, hrozba pre Slovenskú republiku?

 6. prosinec 2010  Peter Téglás   komentáře

Koncom októbra prišiel podpredseda vlády SR pre ľudské práva a menšiny Rudolf Chmel s návrhom novely zákona o používaní jazykov národnostných menšín. Náprava balíčka tzv. jazykových zákonov prijatých v minulom volebnom období je dlho očakávanou ľudsko-právnou prioritou súčasnej vlády.

10% pre menšiny žijúce na Slovensku, hrozba pre Slovenskú republiku?10% pre menšiny žijúce na Slovensku, hrozba pre Slovenskú republiku?

Koncom októbra prišiel podpredseda vlády SR pre ľudské práva a menšiny Rudolf Chmel s návrhom novely zákona o používaní jazykov národnostných menšín. Náprava balíčka tzv. jazykových zákonov prijatých v minulom volebnom období je dlho očakávanou ľudsko-právnou prioritou súčasnej vlády. O jeho dôležitosti vypovedá aj to, že tento bod  zakomponovali vládne strany do programového vyhlásenia: „(Vláda) V krátkom čase pripraví návrhy zmien zákona o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlačový zákon), zákona o štátnom jazyku SR, zákona o občianstve SR, legislatívnych pravidiel vlády SR a i. tak, aby rešpektovali ľudské aj menšinové práva zaručené Ústavou SR aj medzinárodnými dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná.“[1] V nasledujúcom texte sa pokúsim podať vysvetlenie na problémové prijímanie akýchkoľvek jazykových zákonov na Slovensku.

Slovenskú republiku môžeme označiť za najheterogénnejší štát, čo sa týka národnostného a etnického zloženia v strednej Európe. Potvrdzuje to aj štatistický údaj z roku  2007, podľa ktorého 14,57% obyvateľov na Slovensku sa hlási k inej než k slovenskej národnosti.[2] Práve dimenzia národnostného zloženia je najčastejšie uvádzaná ako predpoklad na ústavné zakotvenie jazykových práv národnostných menšín. Samotná Ústava SR hovorí:  „Občanom patriacim k národnostným menšinám alebo etnickým skupinám sa za podmienok ustanoveným zákonom zaručuje aj právo používať vlastný jazyk v úradnom styku.“[3]   Vidíme teda, že ústava sa pamätá na práva národnostných menšín. Problémom, ale je časť vety „...za podmienok ustanovených zákonom...“ Od roku 1989 sa prijalo niekoľko jazykových zákonov (je potrené dodať, že viac-menej každý jazykový zákon mal dosah aj na menšiny aj keď primárne menšinami sa nezaoberali). Pre krátkosť uvádzam len tie, ktoré vyvolali rozruch nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. V roku 1995 sa prijal zákon č. 270/1995 Zb. z., o štátnom jazyku Slovenskej republiky. „Podľa tohto zákona o štátnom jazyku, štátny jazyk má prednosť pred ostatnými jazykmi používanými na území Slovenskej republiky, pričom používanie jazykov národnostných menšín a etnických skupín v súkromnom živote sa nijako neobmedzuje a ich používanie vo verejnom živote upravujú osobitné predpisy. Zároveň však zákon v paragrafe 12 zrušil zákon Slovenskej národnej rady č. 428/1990 Zb. z. o úradnom jazyku v Slovenskej republike, ktorý upravoval niektoré náležitosti používania jazykov menšín“[4] .

Týmto krokom vzniklo právne vákuum, pretože Ústava Slovenskej republiky predpokladala prijatie zákona o menšinových jazykoch. Keď na tento fakt v zahraničí upozornili Vladimíra Mečiara, prisľúbil prijatie zákona o menšinovom jazyku v čo najkratšom čase. Ku prijatiu spomínaného zákona už zo strany Mečiarovej vlády nedošlo. Na základe zákona o štátnom jazyku sa začali aktivity vlády, ktoré naštrbili práva národnostných menšín. Zrušenie dvojjazyčného vysvedčenia na školách s vyučovacím jazykom maďarským, diskriminácia kandidátov hlásiacich sa k národnostnej menšine vo voľbách do obecného zastupiteľstva, problematické územnosprávne členenie Slovenskej republiky boli náležitosti právneho charakteru, ktoré sa dali odstrániť. V roku 1997 v náleze Ústavný súd rozhodol, že: „paragraf 12 zákona č. 270/1995 Zb. z., v rozsahu v akom sa vzťahuje na občanov Slovenskej republiky patriacich k národnostným menšinám alebo etnickým skupinám nie je v súlade s článkom 34 odsek 2 písmo b, Ústavy Slovenskej republiky“[5] . Právne vákuum bolo odstránené až v roku 1999, keď sa prijal zákon o používaní jazykov národnostných menšín. Tento zákon bol vypracovaný, novou vládou Mikuláša Dzurindu, v ktorej boli zastúpení aj predstavitelia strany SMK. A však ani tento zákon nebol dostatočne konkrétny. Vtedajšia vládna strana (SMK) mala vo svojom volebnom programe precíznejší návrh, ktorý slúžil ako podklad budúceho zákona. Zákon ustanovil používanie jazyka národnostnej  menšiny v úradnom styku v obciach kde sa k národnostnej menšine hlási viac ako 20% občanov [6].  Uvedený zákon zrušil paragraf 10 zákona 270/1995 Zb. z.  o štátnom jazyku Slovenskej republiky, ktorý ustanovoval sankciu finančnej pokuty v prípade nedodržania zákona. V roku 2006 nastúpila nová vládnuca garnitúra ľavicových populistov s nacionalistami v trojkoalícii SMER-SD, SNS, ĽS-HZDS. 

V oblasti jazykových zákonov si dali za cieľ prijať novelu jazykového zákona v podobe zjednotenia štyroch dovtedy platných právnych predpisov[7], ktorá je zároveň doplnená o nové paragrafové znenie. Na margo zákona sa vtedajší minister kultúry Marek Maďarič v televíznej relácii vyjadril nasledovne: „( Jazykový zákon ) slúži na garantovanie práva v určitých oblastiach verejného styku na informáciu, aby ju občan mohol dostať aj v štátnom jazyku“[8]. Ako je to už pre jazykové zákony typické, prijímanie, schválenie a implementácia zákona sa stala hneď témou na vyvolávanie nepokojov. Vzájomné osočovanie vládnych strán a strán opozície, ktoré reprezentujú maďarskú národnostnú menšinu bola negatívnym signálom pre zahraničie. V neposlednom rade k tvorbe vnútroštátneho práva sa vyjadrila a aktívne sa podieľala aj na jej kritike Maďarská parlamentná opozícia. Situácia sa vygradovala do toho bodu, že sa ňou musel zaoberať Vysoký komisár OBSE pre otázky národnostných menšín Knut Vollebaek[9].  Paragraf 9a, ustanovuje pokuty za porušenie zákona, len právnickým osobám. Na problém v tomto paragrafe upozornil Béla Bugár v diskusnej relácií v televízii Markíza: „Občania ( fyzické osoby ) dostanú tieto pokuty nasledovne, právnická osoba  ( napr. firma ) pokutu zosobní ( strhne výšku pokuty zo mzdy zamestnancov )“[10]. Ďalším problémom je fakt, že jazykový zákon obsahuje sankcie, čo je  nanajvýš neštandardné riešenie.

V súčasnosti sme svedkami ďalšej novelizácie zákona z kategórie jazykových zákonov. Nosným bodom novely zákona o jazyku národnostných menšín bude podľa všetkého zníženie 20% kvóra na 10% pri úradnom styku. Znamenalo by to nasledovné: v obciach , kde žije aspoň 10% obyvateľov hlásiacich sa k národnostnej menšine, môžu títo príslušníci danej menšiny používať svoj jazyk v úradnom styku. Podpredseda vlády Rudolf Chmel zníženie hranice odôvodňuje ochranou menších národnostných menšín v Slovenskej republike ako sú : rusínska, česká a rómska menšina.  Ďalší argument môžeme odvodiť z Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov, ktorá mimo iného dáva požiadavku aj na možnosť úradnej komunikácie v menšinovom jazyku. Hranicu pritom určuje pristupujúca strana k zmluve (v našom prípade SR). Toto kritérium sa prijalo, pretože pri správnych orgánoch a verejných službách používanie menšinového jazyka je dôležité z hľadiska efektivity a dynamiky práce. Avizovanú novelu môžeme považovať za kompromis medzi stranami súčasnej vládnej koalície a Benátskou komisiou. „Benátska komisia pripomenula slovenskej vláde, že určenie hranice pre používanie menšinového jazyka v úradnom styku je v rozpore s Chartou menšinových jazykov. Štát by mal umožniť komunikáciu s úradmi v jazyku menšiny bez obmedzenia na všetkých územiach tradične obývaných menšinou, alebo tam, kde tvorí vysoký počet obyvateľstva. Komisia konštatovala, že treba zabezpečiť rovnováhu jazykového zákona a zákona o používaní jazykov menšín. Zákon o štátnom jazyku totiž vyznieva ako nadradený druhej norme“[11]. Znižovanie hranice nepovažujú za dobrý nápad súčasný koaličný partneri MOST(u)-HÍD[12], KDH a SDKÚ-DS. SaS sa k tejto téme zatiaľ nevyjadrila. Prijímanie novely takto je predurčený na zdĺhavé vyjednávanie vládnych strán.

Do budúcna by bolo prospešné uvedomiť si nasledovné: prijímanie noriem, ktoré zjednocujú viacero právnych predpisov v rovnakej oblasti je v skutku potrebné a nápomocné, ale pri normách typu jazykového zákona by sa mali zohľadniť ešte ďalšie kritéria. Sú to predovšetkým dlhodobá a intenzívna komunikácia s predstaviteľmi (nielen politickými a nielen na parlamentnej úrovni) národnostných menšín, aby sa zabezpečila vyrovnaná participácia na strane väčšiny a ostatných menšín . Politický predstavitelia si musia uvedomiť, že vypracovanie takýchto zákonov je len v minimálnej miere v ich kompetencií[13]. K eliminácií nedorozumení môže prospieť ak samotný návrh bude preložený v budúcnosti do jazyka národnostnej menšiny. Vhodnosť zjednotiť v jednom právnom predpise normy týkajúce sa štátneho jazyka a jazyka národnostnej menšiny je diskutabilná. Prikláňam sa skôr k variantu, ktorý existoval v minulosti, že zákon o štátnom jazyku by mal uvádzať výnimku jazykov národnostných menšín.

Záverom k budúcej novele zákona o používaní jazykov národnostných menšín dodávam, že v budúcnosti by sa mala prijať na báze, ktorú ustanovuje aj  Európska charta regionálnych alebo menšinových jazykov. Aby bola prijatá po dôkladnom prehodnotení, z časového hľadiska približne v jednom období a v oddelených právnych predpisoch zákona o štátnom jazyku a zákona o jazyku národnostnej menšiny. Kardinálnou otázkou aj naďalej ostáva či zákony o štátnom jazyku nemajú negatívny dopad pri budovaní občianskej spoločnosti.

  • Časť textu je prebraná z Diplomovej práce: TÉGLÁS, P.: Politické strany ako reprezentanti národnostných menšín na Slovensku, Prešov, 2010.

Skratky politický strán a hnutí:

  • MOST-HÍD: Híd je maďarské slovo, ktoré znamená most.
  • ĽS-HZDS: Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko
  • KDH: Kresťansko-demokratické hnutie
  • SaS: Sloboda a solidarita
  • SDKÚ-DS: Strana demokratickej a kresťanskej únie- Demokratická strana
  • SMER-SD: Smer- Sociálna demokracia
  • SMK: Strana maďarskej koalície
  • SNS: Slovenská národná strana

Seznam literatury:

  • TÉGLÁS, P.: 2010. Politické strany ako reprezentanti národnostných menšín na Slovensku, Prešov.
  • Ústava SR: 2006. Poradca, s.r.o., Bratislava.

Média:

  • BUGÁR, B. : Na telo, Markíza
  • MAĎARIČ, M. :  Večer na Tému, STV2

Elektronické zdroje:

Odpovědný redaktor: Bc. Martin Fedina

Článek neprošel jazykovou korekturou

Titulní obrázek převzat z: http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/f/f0/EU_location_SVK.png  (David Liuzzo)


[1] Občianska zodpovednosť a spolupráca, programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2010-2014, s. 23.

[2] Štatistický údaj o národnostnom zložení SR; dostupné na: http://www.infostat.sk/new_web/sk/index.php?option=com_content&task=view&id=127&Itemid=110 , /20.11.2010/.

[3] Ústava SR - č.460 / 1992 Zb.; čl. 34, ods. 2b.

[4] ŠUTAJ, Š. : Jazyk a školstvo národnostných menšín - konflikt a tolerancia,. Dostupné na : http://www.saske.sk/cas/1- 2000/sutaj.html , ( 9.5.2008 ).

[5] Nález č. 260/1997 Ústavného súdu. Dostupné na:http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=14123&FileName=97-z260&Rocnik=1997, (24.4.2008).

[6] Už vtedy predstavitelia SMK, žiadali znížiť hranicu n a10%, ich požiadavka , ale nebola splnená a preto za zákon ani nezahlasovali.

[7] Zákon č. 270/1995 Zb. z.  o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 260/1997 Z. z., zákona č. 5/1999 Zb. z., zákona č. 184/1999 Zb. z. o používaní jazykov národnostných menšín a zákona č. 24/2007 Zb. z.

[8] MAĎARIČ, M. :  Večer na Tému, STV2, 22:00, 3. september 2009.

[9] V tejto súvislosti je žiaduce uviesť, že OBSE sa v súčasnom období špecializuje na oblasť dodržiavania ľudských práv v štátoch strednej Ázie a stredoeurópskemu regiónu sa venuje len okrajovo. V konečnom dôsledku môžeme povedať, že Európska Únia a aj ostatné organizácie sa snažia o to, aby daný „konflikt“ si strany vyriešili sami.

[10] BUGÁR, B. : Na telo, Markíza, 13:00, 6. September 2009.

[11] Benátska komisia žiada väčšiu zmenu jazykového zákona, In: PRAVDA, 26.10.2010.

[12] Stranu MOST-HÍD založil dlhoročný predseda  SMK Béla Bugár , ako stranu, ktorá má zastupovať záujmy menšín (nielen maďarskej) na Slovensku.

[13] Za najvhodnejšie sa považuje delegovanie tejto fázy ( prípravy zákona) na odborné jazykovedné inštitúcie, kultúrne  a regionálne organizácie menšín ).

Jak citovat tento text?

Téglás, Peter. 10% pre menšiny žijúce na Slovensku, hrozba pre Slovenskú republiku? [online]. E-polis.cz, 6. prosinec 2010. [cit. 2017-11-20]. Dostupné z WWW: <http://www.e-polis.cz/clanek/10-pre-mensiny-zijuce-na-slovensku-hrozba-pre-slovensku-republiku.html>. ISSN 1801-1438.

[Nahoru ↑]


Hodnocení

Hodnocení: 4 hvězdiček / Hodnoceno: 2x


Přidat komentář

Vložit komentář

Na tento příspěvek zatím nikdo nereagoval! Buďte první!




Novinky

E-polis.cz hledá autory!
[22. červenec 2014]
Časopis stále hledá nové interní redaktory a další externí spolupracovníky, kteří budou ochotní se podílet na vytváření obsahu. Své články posílejte k posouzení na email redakce@e-…

Kde se diskutuje?

Je nám líto, u tohoto zdroje žádné položky nebyly nalezeny :-(