Minimálne vzdelanie ako predpoklad výkonu funkcie starostu na Slovensku

 1. listopad 2015  PhDr.Eleonóra Kováčová, PhD.  komentáře

Cieľom príspevku je vysvetliť význam a opodstatnenosť postavenia starostu ako najvyššieho predstaviteľa obecnej samosprávy v Slovenskej republike, pričom sa vychádza z hypotézy, že starosta obce je najvyšším výkonným orgánom obce, ktorý zastupuje obec navonok – vo vzťahu k štátnym orgánom, k iným obciam a mestám, ale aj k ostatným právnickým a fyzickým osobám.

Zdroj: sk.wikipedia.orgZdroj: sk.wikipedia.org

Úvod

Na samosprávnej úrovni možno obecnú samosprávu pokladať za „najvhodnejší priestor pre demokraciu, a teda miestne spoločenstvo si nezávisle od štátnej správy volí svoje orgány, ktoré plnia jeho úlohy, a občanom sa zodpovedajú za dosiahnuté výsledky“ (Kováčová, 2014, s. 70). Na obecnej úrovni svoje nezastupiteľné miesto majú obligatórne orgány - obecné zastupiteľstvo a starosta obce (v mestách mestské zastupiteľstvo a primátor mesta), ktoré sú volenými orgánmi a ustanovujú sa vo voľbách. Fungovanie samosprávnych orgánov je typické pre dualistickú koncepciu výstavby obecného zriadenia. Orgány obce predstavujú hlavný spôsob vykonávania samosprávy, a ich prostredníctvom sa samospráva vykonáva nepriamo, t. j. sprostredkovane.

Cieľom príspevku je vysvetliť význam a opodstatnenosť postavenia starostu ako najvyššieho predstaviteľa obecnej samosprávy v Slovenskej republike, pričom sa vychádza z hypotézy, že starosta obce je najvyšším výkonným orgánom obce, ktorý zastupuje obec navonok – vo vzťahu k štátnym orgánom, k iným obciam a mestám, ale aj k ostatným právnickým a fyzickým osobám. Pri písaní príspevku bola uplatnená metóda analýzy a metóda syntézy v podobe logickej analýzy. Takto zvolený prístup umožnil v príspevku uplatniť aj induktívnu metódu, prostredníctvom ktorej bolo možné na základe jednotlivých premís vyvodzovať všeobecné, resp. všeobecnejšie závery.

Legislatívne vymedzenie postavenia starostu

Vychádzajúc zo zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov, starosta je do svojej funkcie volený občanmi v slobodných a demokratických voľbách, pričom sa používa jednokolový väčšinový systém s jednoduchou väčšinou (zákon č. 346/1990 Zb.).[1] Funkčné obdobie starostu je štvorročné a začína plynúť zložením sľubu. Starosta rozhoduje vo všetkých veciach správy obce, ktoré nie sú zákonom alebo štatútom obce vyhradené obecnému zastupiteľstvu.[2]

Funkcia starostu je verejná funkcia, ktorá je budovaná na monokratickom princípe. Starosta nie je zamestnancom obce, a teda voľbou do funkcie starostu sa mu nezakladá pracovnoprávny vzťah k obci. Výkon funkcie starostu je nezlučiteľný s výkonom práce zamestnanca obce. Starosta vydáva pracovný poriadok, organizačný poriadok obecného úradu a poriadok odmeňovania zamestnancov obce. Pôsobnosti starostu pri vydávaní vnútorných predpisov obce sa prispôsobujú jeho postaveniu štatutárneho orgánu v pracovnoprávnych vzťahoch zamestnancov obce - v mene obce ako zamestnávateľa robí právne úkony, napr. uzatvára pracovné zmluvy so zamestnancami obce, uzatvára dohody o náhrade škody voči zamestnancom obce a pod.. Starosta je povinný informovať poslancov o vydaní, ako aj o prípadných zmenách organizačného poriadku obce vzhľadom na kompetenciu obecného zastupiteľstva - rozhodovať o rozsahu finančných prostriedkov na činnosť obecného úradu. Starosta je štatutárom aj v majetkovoprávnej oblasti obce - robí právne úkony v mene obce, napr. podpisuje kúpnu alebo nájomnú zmluvu, ktorá sa týka majetku obce.

Vychádzajúc z § 13a, ods. 1 a 2 zákona č. 369/1990 Zb. v z. n. p., mandát starostu obce môže zaniknúť odmietnutím sľubu, uplynutím funkčného obdobia, vzdaním sa mandátu, právoplatným odsúdením za úmyselný trestný čin alebo pozbavením, resp. obmedzením, spôsobilosti na právne úkony, zmenou trvalého pobytu mimo územia obce, smrťou starostu alebo zrušením obce. Mandát starostu zaniká aj v prípade vyhlásenia výsledku referenda, ktorým sa rozhodlo o odvolaní starostu obce.[3] Odvolať starostu môžu len obyvatelia obce v miestnom referende. Obecné zastupiteľstvo môže vyhlásiť miestne referendum o odvolaní starostu, ak o to petíciou požiada aspoň 30 % oprávnených voličov v prípade, ak starosta hrubo alebo opakovane zanedbáva povinnosti starostu, porušuje Ústavu SR a iné právne predpisy. Návrh musí obecné zastupiteľstvo schváliť nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých poslancov.[4] Obecné zastupiteľstvo môže vyhlásiť miestne referendum o odvolaní starostu aj v prípade, ak jeho neprítomnosť alebo nespôsobilosť na výkon funkcie starostu trvá dlhšie ako šesť mesiacov.

Starosta rozhoduje hlavne o individuálnych právnych aktoch, t. j. rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch, alebo o povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy.[5] V súlade s novelizovaným zákonom o obecnom zriadení, starosta ako štatutárny orgán obce môže vzhľadom na administratívne náročný výkon práce, zveriť rozhodovanie v mene obce o právnych pomeroch právnych subjektov v oblasti verejnej správy príslušnému zamestnancovi obce (zákon č. 102/2010 Z. z.).

Starosta je v porovnaní s obecným zastupiteľstvom pod výraznejšou kontrolou obyvateľov obce, ktorí ho môžu z tejto funkcie odvolať. Keďže je starosta volený občanmi, nemusí mať podporu u politických strán, zoskupených v obecnom zastupiteľstve. Avšak, ak starosta nemá podporu u obecného zastupiteľstva, jeho návrhy sú častokrát nepriechodné, čím môže dochádzať i k mareniu výkonu moci. Starosta nie je členom obecného zastupiteľstva a nie je ním ani volený.[6]

Vychádzajúc z platnej právnej úpravy, starosta má samostatné nezávislé postavenie. Ak zákon neustanovuje inak[7], starosta zvoláva a vedie zasadnutia obecného zastupiteľstva a obecnej rady, podpisuje uznesenia a nariadenia, no nemá právo hlasovať. Okrem už spomenutého výlučného práva podpisovať všeobecne záväzné nariadenia a uznesenia, starosta má aj tzv. sistačné právo, t. j. môže pozastaviť výkon uznesenia obecného zastupiteľstva ak sa domnieva, že toto uznesenie odporuje zákonu alebo je pre obec zjavne nevýhodné.[8] Avšak, starosta sistačným právom nemôže napadnúť uznesenie o voľbe a odvolaní hlavného kontrolóra. Z dôvodu zamedzenia možného stretu súkromného a verejného záujmu, starosta nemôže využiť sistačnú právomoc ani v prípade uznesenia o vyhlásení miestneho referenda o jeho odvolaní z funkcie.

Kvalitné ľudské zdroje ako predpoklad kvalitných služieb na obecnej úrovni

Kvalita má rozhodne svoje nezastupiteľné miesto vo všetkých oblastiach a na všetkých úrovniach spoločenského, ekonomického a kultúrneho života.„Ak je v našom záujme budovať kvalitu na všetkých úrovniach, vzdelávanie sa tak musí stať neoddeliteľnou súčasťou každodenného života. Rovnako to platí aj pre úroveň verejnej správy, ktorej kvalita sa odrazí na efektívnosti a prosperite celej krajiny“ (Kováčová, 2014a, s. 55). So zabezpečením kvalitného výkonu na všetkých úrovniach verejnej správy veľmi úzko súvisí kvalita ľudských zdrojov, ktoré sa podieľajú na zabezpečovaní každodenných úloh a činností správy.

Starosta ako volený funkcionár musí mať komplexný prehľad o území, ktoré reprezentuje, ovláda jeho potenciál, silné, ale aj slabé stránky. Starosta ďalej, podľa E. Kováčovej: „musí disponovať osobnostnými schopnosťami, odbornými vedomosťami, ako aj praktickými skúsenosťami. Musí byť sociálne vyzretou osobnosťou, ktorá je vyrovnaná a schopná reagovať v zložitých situáciách. Ako reprezentant občanov musí uznávať etické princípy, určité zásady slušného správania sa, musí mať úctu k právu a rešpekt. Zároveň by mal disponovať určitými špecifickými vlastnosťami, analyticko-koncepčnými schopnosťami, ktoré uplatní hlavne pri tvorbe rozvojových plánov; pri tvorbe programu sociálneho, ekonomického a kultúrneho rozvoja; pri tvorbe územnoplánovacích podkladov, ako aj ďalších stratégií a dokumentov“ (Kováčová, 2014, s. 192-193). Pri výkone svojej funkcie, ktorá sa vyznačuje širokou rozmanitosťou, by mal byť volený funkcionár schopný využívať poznatky viacerých vedných disciplín - z oblasti práva, politológie, hospodárskej politiky, ekonómie, manažmentu, sociológie, psychológie, bezpečnosti, medzinárodných vzťahov, regionalistiky, globalistiky, ale i ďalšie poznatky z ostatných vedných oblastí (Pred komunálnymi voľbami, 26.9.2014). Musí byť dobrým manažérom, ktorý je schopný pracovať v tíme, viesť ľudí a komunikovať s nimi. Zároveň ich musí motivovať, nabádať k lepším výsledkom, počúvať ich a súčasne sa od nich aj učiť. Vzhľadom na existujúce spoločenské problémy, reprezentant samosprávy sa musí aktívne zapájať aj do sociálnych partnerstiev za účelom riešenia ekonomických a sociálnych problémov na lokálnej a regionálnej úrovni. Tiež musí rešpektovať potrebu systematickej kontroly v záujme neustáleho zdokonaľovania, skvalitňovania a zlepšovania služieb občanom, ale i ďalším subjektom. Vzhľadom na obmedzenosť zdrojov, si musí uvedomovať aj neustále narastajúce požiadavky zo strany občanov a iných subjektov.

Na základe uvedených skutočností by sa dalo predpokladať, že výkon funkcie starostu obce je podmienený dosiahnutím určitého stupňa vzdelania. Avšak, v § 4 zákona SNR č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov, sú na obsadenie funkcie starostu stanovené len veľmi mierne podmienky, a síce: dosiahnutý vek minimálne 25 rokov; trvalý pobyt v obci, v mestskej časti hlavného mesta SR Bratislavy alebo v mestskej časti mesta Košice; za starostu môže byť zvolený kandidát, u ktorého nenastali prekážky vo výkone volebného práva z dôvodu výkonu trestu odňatia slobody, alebo z dôvodu pozbavenia alebo obmedzenia spôsobilosti na právne úkony.

Po kompetenčnej a fiškálnej decentralizácii, kedy štát preniesol na obce nové úlohy a pridal finančné prostriedky na ich zabezpečenie, zdá sa byť oprávnenou požiadavka, aby štát legislatívnou formou vyprecizoval určité podmienky, po splnení ktorých môže starosta tieto kompetencie aj realizovať. Skutočne to stojí za zváženie, či na tak dôležitých postoch nepotrebujeme ľudí minimálne so stredoškolským vzdelaním. V tejto oblasti sa dlhodobo angažuje aj Združenie miest a obcí Slovenska, ktoré už dlhší čas navrhuje zákonne upraviť dosiahnuté vzdelanie na úrad starostu. Ako uvádza výkonný podpredseda ZMOS, M. Muška: „My sme to dlho podporovali, len to nikto nikdy nevedel urobiť tak, aby to bolo ústavne v poriadku“ (Na starostu..., 10.9.2014). Ako ZMOS ďalej uvádza: „výkon verejnej funkcie vzhľadom na rozsah práv a povinností verejných funkcionárov si vyžaduje schopnosti a zručnosti aspoň na úrovni určitého stupňa vzdelania“ (Starosta len..., 29.5.2014). Zavedenie minimálneho vzdelanostného cenzu aspoň na úrovni praktickej gramotnosti,  ZMOS nepovažuje za zásah do ústavných práv. Obce okrem prenesených kompetencií zo štátu, disponujú aj podielovými daňami, rozhodujú o tom, kde a akým spôsobom budú finančné prostriedky vynaložené, alebo akým spôsobom bude nakladané s majetkom obce. Okrem iného, obce sú aj zriaďovateľmi základných škôl, pričom starostovia môžu napr. ovplyvňovať samotný výber ich riaditeľov. Starosta predkladá obecnému zastupiteľstvu návrh na vymenovanie a odvolanie vedúcich rozpočtových a príspevkových organizácií, zriadených obcou. Starosta predkladá obecnému zastupiteľstvu návrh na vymenovanie náčelníka obecnej polície. Starosta môže tiež pozastaviť výkon uznesenia obecného zastupiteľstva, rovnako môže vykonávať aj zmeny rozpočtu v rozsahu určenom zastupiteľstvom. Vzhľadom na rozsiahly kompetenčný rámec a s tým súvisiace povinnosti, finančné a iné zodpovednosti vynára sa otázka, prečo tak vážny rozsah samosprávnych kompetencií a zodpovednosti nie je v slovenskej legislatíve podmienený úrovňou dosiahnutého vzdelania. Zákon o obecnom zriadení ukladá kvalifikačné predpoklady iba pre obsadenie funkcie hlavného kontrolóra (§ 18a zákona č. 369/1990 Zb. v z. n. p.).[9]

Nie je to akosi v rozpore, keď starosta z pozície svojho postavenia ovplyvňuje prijatie riaditeľov škôl; navrhuje vedúcich rozpočtových a príspevkových organizácií; navrhuje náčelníka obecnej polície; uzatvára pracovnú zmluvu s hlavným kontrolórom a požaduje od neho bezodkladné sprístupnenie výsledkov kontroly; vymenúva a odvoláva prednostu obecného úradu; v písomnom poverení určuje rozsah, v akom ho bude zastupovať zástupca starostu – a on sám možno ani nemá ukončené stredoškolské vzdelanie? Vychádzajúc z ustanovení Ústavy SR je potrebné zdôrazniť, že občania majú právo na bezplatné vzdelanie na základných a stredných školách. Školský zákon ustanovuje povinnú školskú dochádzku, a teda o zavedení najnižšieho dosiahnutého vzdelania ako podmienky na výkon funkcie starostu obce nemožno hovoriť ako o diskriminačnej a protiústavnej (Časť opozície..., 3.7.2014).

Vzhľadom na už spomínaný rozsah kompetencií, či balík finančných prostriedkov, dostatočne nevzdelaný starosta môže byť pre obec i potenciálnym rizikom. Napr. nebude schopný viesť obecné zastupiteľstvo, môže si nesprávne vyložiť znenie zákona alebo môže dôjsť k situáciám, kedy starosta unáhlene a nekompetentne rozhodne, na čo môžu doplatiť všetci obyvatelia danej obce napr. aj tým, že na majetok obce siahne exekútor a obci bude hroziť nútená správa. Avšak, myslí sa aj na starostov, ktorí síce nedisponujú týmito vedomosťami, ale prostredníctvom napr. právnického minima alebo rôznych kurzov a školení môžu tieto získať. Samozrejme, závisí to aj od ich osobného záujmu a snahy. V konečnom dôsledku, je na občanovi či vyjadrí svoju dôveru takémuto kandidátovi, a či mu to stojí za to, aby práve takýto človek zastával tak vážnu funkciu v nasledujúcom funkčnom období. Hlavne v menších obciach, rozhodujúcim kritériom voľby pre občanov nebýva dosiahnutá úroveň vzdelania. Pre ľudí to nie je až tak podstatné. Sledujú hlavne to: „čo človek v obci robí, ako sa správa, čím sa prezentuje, aký má charakter...“ (Na starostu..., 10.9.2014). Pre voličov na komunálnej úrovni akoby úroveň dosiahnutého vzdelania, či politická príslušnosť a ideová odlišnosť neboli až tak dôležité, ale skôr ich spája spoločný cieľ. Naopak, vo veľkých mestách volič skôr prihliada na profesiu a vzdelanie, nakoľko táto informácia mu nahrádza nedostatočnú znalosť kandidáta a síce, či je kandidát pre komunálnu politiku prínosom alebo nie. Možno teda predpokladať, že čím je samospráva väčšia, tým sa zväčšuje i samotná pravdepodobnosť účasti odborne spôsobilých a kompetentných kandidátov, čím sa posilňuje i konkurenčný boj v rámci volebného demokratického výberu.

Pozmeňujúci návrh k zákonu o podmienkach výkonu volebného práva

Podmienku minimálneho vzdelania sa pokúsil v roku 2014 zaviesť pozmeňujúci návrh poslancov strany SMER-SD. Národná rada SR dňa 29.mája 2014 odsúhlasila zákon o podmienkach výkonu volebného práva z dielne Ministerstva vnútra SR – tzv. vzdelanostný cenzus. I napriek tomu, že návrh vyvolal kontroverzné reakcie, v Národnej rade SR návrh podporilo až 99 poslancov. Okrem poslancov strany SMER-SD, za návrh hlasovali aj poslanci strany KDH. Pripojili sa aj viacerí poslanci strany SDKÚ, časť Obyčajných ľudí a niektorí nezaradení poslanci (Na starostu..., 10.9.2014). Avšak, 35 opozičných poslancov pozmeňujúci návrh napadlo na Ústavnom súde SR. Podľa ústavného právnika, E. Bárányho, zavedenie vzdelanostného cenzu je „sporná vec na hrane zákona“ (Na starostu..., 10.9.2014). Ďalší odborník na ústavné právo, P. Kresák, vidí v novej podmienke vzdelanostný cenzus, ktorý je odmietaný kdekoľvek na svete. Ako P. Kresák ďalej uvádza, muselo by byť preukázateľné, že: „existuje príčinná súvislosť medzi dosiahnutým stredoškolským vzdelaním a schopnosťou zastupovať občanov ako volený zástupca. Vnímam to ako jednoznačne protiústavné“ (Starosta len..., 29.5.2014). Vychádzajúc z Ústavy SR, podmienkou pre voľby, konkrétne pasívne volebné právo, nemôže byť vzdelanostný cenzus, nakoľko Ústava SR ustanovuje pasívne volebné právo bez obmedzenia. Požiadavka vzdelanostného cenzu pre funkciu starostu zasahuje do princípu demokracie, a preto uvedená požiadavka je neprípustná, rovnako ako majetkové kritériá (Vzdelanostný cenzus..., 12.9.2014). Je potrebné si uvedomiť, že demokracia okrem svojich výhod prináša aj určité negatíva, ktoré sa napr. môžu prejaviť práve pri voľbe, kedy si obyvatelia obce môžu do funkcie starostu zvoliť aj nevhodného alebo nekompetentného kandidáta, keďže výsledok voľby skutočne závisí od slobodnej vôle a rozhodnutia občanov. Podľa D. Lipšica si väčšina zvolí kandidáta, ktorého považuje za najvhodnejšieho. „Neznamená to však, že si väčšina zvolí toho najlepšieho. Preto pokus obmedziť pasívne volebné právo je nedemokratickým a protiústavným obmedzením“ (Časť opozície..., 3.7.2014).[10] Na základe rozhodnutia Ústavného súdu SR zo dňa 10.septembra 2014, bola pozastavená účinnosť príslušných článkov zákona NR SR č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva, ktoré pre kandidátov na funkciu starostu alebo primátora stanovili podmienku minimálne stredoškolského vzdelania.

Je nutné konštatovať, že v rámci odbornej, ale i politickej diskusie, i naďalej prevládajú snahy o spresnenie pasívneho volebného práva do funkcie starostu obce, ktoré presadzujú, že: „nevyhnutným predpokladom pre schopnosť kvalifikovaného a kvalitného výkonu funkcie je okrem vekového obmedzenia, stanoveného v platnom znení zákona č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí, aj stanovenie minimálnej kvalifikačnej úrovne - odbornosti predpokladanej ukončením úplného stredného vzdelania“ (Kováčová - Masár, 2013, s. 354). I napriek protichodným postojom k zákonnému vymedzeniu kvalifikačného predpokladu na post starostu je nevyhnutné, aby sa tejto vážnej problematike v záujme skvalitnenia správy na obecnej úrovni venovala žiaduca pozornosť, a aby sa diskusia vrátila do odbornej roviny a našiel sa spôsob, ako tento problém vyriešiť.

Záver

V záujme budovania kvalitnej verejnej správy na všetkých jej úrovniach, a teda i na úrovni obecnej samosprávy je potrebné, aby bola zastúpená a reprezentovaná kompetentnými, kvalifikovanými pracovníkmi, ktorí majú požadované odborné znalosti a skúsenosti. Tieto schopnosti a zručnosti sa obzvlášť očakávajú od volených funkcionárov – starostov a poslancov obecných zastupiteľstiev, ktorí reprezentujú danú samosprávu vo vzťahu navonok.

V hypotéze vyslovenej v úvode príspevku sa predpokladalo, že starosta obce je najvyšším výkonným orgánom obce, ktorý zastupuje obec navonok – vo vzťahu k štátnym orgánom, k iným obciam a mestám, k ostatným právnickým a fyzickým osobám, ale aj k samotným občanom. Túto hypotézu možno rozhodne potvrdiť, pretože starosta ako výkonný orgán obce rozhoduje o verejných financiách, čo si vyžaduje minimálne základné vedomosti o organizačnej a riadiacej práci, ako aj o finančnom hospodárení obce. Starosta obce je volený funkcionár miestnej samosprávy, od ktorého sa očakáva, že bude ochotný a profesionálne schopný pracovať v prospech rozvoja obce, ako aj v prospech potrieb a záujmov jej obyvateľov. Práve od zvolených orgánov závisí akým smerom sa v nadchádzajúcom funkčnom období bude uberať rozvoj samosprávy, ako bude starosta obce, ale aj poslanci obecného zastupiteľstva, zastávať záujmy a potreby svojich občanov, plniť úlohy a záväzky, ktoré im zo zákonov vyplývajú.

Neustále zmeny v systéme verejnej správy - rušenie a zriaďovanie nových úradov; presuny kompetencií a právomocí v rámci úrovne štátnej správy, ale aj z úrovne štátu na úroveň obcí, miest a vyšších územných celkov; dodržiavanie legislatívnych nástrojov; vypracovanie projektov na uchádzanie sa o prostriedky z európskych štrukturálnych a investičných fondov - to všetko si vyžaduje kvalitných, skúsených a vzdelaných ľudí, a to nielen na pozíciách administratívnych pracovníkov, ale aj volených funkcionárov. Práve ich vzdelanostná úroveň, ich skúsenosti a kompetentnosť sú základným predpokladom kvalitných služieb pre občana. Preto musí byť vzdelávanie neoddeliteľnou súčasťou každodenných činností, musí byť systematické, kvalifikované, kvalitné a na úrovni.

Z uvedeného vyplýva, že starosta sa musí vzdelávať neustále, nepretržite si musí prehlbovať vedomosti, ktoré sú pre riadny výkon správy nevyhnutné. Starosta musí byť „dobrým stratégom, dobrým vizionárom, ktorý vidí za horizont, odkláňa sa od vyšliapaných chodníčkov, uvažuje v dlhodobých intenciách - nielen dnes, tu a teraz. Príležitosti posudzuje globálne, čiže myslí z hľadiska priestoru“ (Kováčová, 2014, s. 193). Súčasne je potrebné dbať i na to, že dôsledky rozhodnutí budú pociťovať ešte mnohé a mnohé generácie po nás, a preto je potrebné uvedomiť si, že budúcnosť krajiny závisí od kvalitných rozhodnutí, prijatých ešte dnes, v ktorých politické ciele a mocenské záujmy musia ustúpiť a dať prednosť kompetentnosti, odbornosti a skúsenosti v prospech všetkých nás občanov, ktorí žijeme a chceme žiť na danom území - v obci, v regióne, v štáte, ale i v rámci spoločenstva Európskej únie a to nielen dnes, ale aj v budúcnosti.

Použitá literatúra

Gašpar, M. 1993. Moderná verejná správa. Bratislava: PROCOM, 1993. 128 s. ISBN 80-85717-01-8.

Kosorín, F. 2003. Verejná správa (koncepcia, reformy, organizácia). Bratislava: EKONÓM, 2003. 168 s. ISBN 80-225-1696-1.

Kováčová, E. 2014. Teória a prax verejnej správy v podmienkach Slovenskej republiky. Banská Bystrica: Belianum, FPVaMV UMB 2014. 236 s. ISBN 978-80-557-0735-8.

Kováčová, E. 2014a. Vzdelaná samospráva ako základný predpoklad kvalitných služieb pre občana. In  Hradecké ekonomické dny 2014. Ekonomický rozvoj a management regionů. Hradec Králové: Gaudeamus, 2014. ISBN 978-80-7435-367-3. s. 48-56

KOVÁČOVÁ, S. - MASÁR, D. 2013. Otázka legislatívneho vymedzenia minimálneho stupňa vzdelania ako podmienky pre výkon funkcie hlavy obce - starostu. In Interpolis '13: zborník vedeckých prác. Banská Bystrica: FPVaMV UMB, 2013. ISBN 978-80-557-0708-2. s.351-355

Škultéty, P. 1999. Základy miestnej správy. Bratislava: VO PF UK, 1997. 216 s. ISBN 80-7160-110-1.

Ostatné pramene

Starosta len s vysvedčením zo strednej školy? Áno, odhlasoval parlament, 29.5.2014 [online]. Dostupné na internete: ˂ ;http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/319197-starosta-len-s-vysvedcenim-zo-strednej-skoly/˃ ;

Časť opozície napadne vzdelanostný cenzus starostov, 3.7.2014 [online]. Dostupné na internete: ˂http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/322836-cast-opozicie-napadne-vzdelanostny-cenzus-pre-starostov/ ˃

Na starostu maturitu zatiaľ netreba, 10.9.2014 [online]. Dostupné na internete: ˂ ;http://spravy.pravda.sk/komunalne-volby-2014/clanok/329491-sud-pozastavil-ucinnost-zakona-ze-starosta-musi-mat-strednu-skolu/˃ ;

Vzdelanostný cenzus pre starostov a primátorov, 12.9.2014 [online]. In Z prvej ruky - relácia RTVS. Dostupné na internete: ˂ ;http://www.rtvs.sk/radio/archiv/1175/49753˃ ;

Pred komunálnymi voľbami, 26.9.2014 [online]. In Téma týždňa – relácia TV Hronka. Dostupné na internete: ˂ ;http://www.tvhronka.sk/relacie/tema-tyzdna/tema-tyzdna-pred-komunalnymi-volbami/˃ ;

Ústava Slovenskej republiky

Zákon SNR č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov

Zákon SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov

Zákon NR SR č. 416/2001 Z. z. o prechode pôsobnosti z orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky v znení neskorších predpisov (malý kompetenčný zákon)

Zákon NR SR č. 102/2010 Z. z., ktorým sa novelizuje zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Európska charta miestnej samosprávy


[1] Práva a povinnosti obyvateľov obce sú upravené v § 3 zákona o obecnom zriadení. Na základe uvedeného, obyvateľ obce má právo voliť orgány samosprávy obce a byť zvolený do orgánov samosprávy obce. Avšak, obyvateľom obce je aj osoba, ktorá nemá štátne občianstvo Slovenskej republiky, ale má na území obce trvalý pobyt. Z uvedeného teda vyplýva, že ak má cudzinec v obci, mestskej časti hlavného mesta SR Bratislavy alebo v mestskej časti mesta Košice trvalý pobyt, a spĺňa ostatné podmienky pre výkon funkcie starostu, na post starostu obce môže kandidovať.

[2] Právomoc starostu konať v mene obce však ešte neznamená tvoriť vôľu obce.

[3] Na rozdiel od poslanca obecného zastupiteľstva, ktorého nie je možné z funkcie poslanca odvolať, starostu obce je možné z tejto funkcie odvolať. Novelizovaný zákon o obecnom zriadení upravuje len podmienky zániku mandátu poslanca obecného zastupiteľstva.

[4] Účelom ustanovenia je zabrániť situácii, aby funkciu starostu obce vykonávala osoba, ktorej mandát už zanikol, a aby obec mohla požiadať o vyhlásenie nových volieb.

[5] V súlade s novelizovaným zákonom o obecnom zriadení, starosta už nie je správnym orgánom obce, ale obec ako právnická osoba, za ktorú starosta koná aj v správnych (administratívnoprávnych) vzťahoch.

[6] Zastupiteľstvo nemá právo ukladať starostovi úlohy.

[7] Toto ustanovenie sa v novelizovanom zákone NR SR č. 102/2010 Z. z. spresňuje, pretože zvolať a viesť zasadnutie obecného zastupiteľstva a obecnej rady môže v zákonom ustanovených prípadoch aj iná osoba ako starosta obce (napr. zástupca starostu alebo iný poslanec).

[8] Sistačné právo realizuje starosta tým spôsobom, že v lehote do 10 dní od schválenia uznesenia v obecnom zastupiteľstve toto nepodpíše. Poslanci obecného zastupiteľstva môžu v lehote do 2 mesiacov od jeho schválenia v obecnom zastupiteľstve i napriek sistácii starostu potvrdiť výkon uznesenia, ak opätovne za uznesenie hlasuje trojpätinová väčšina všetkých poslancov. Proti kvalifikovanému potvrdeniu výkonu uznesenia obecného zastupiteľstva starosta nemôže uplatniť sistačné právo, a uznesenie aj napriek jeho nesúhlasu je platné a vykonateľné. Výkon potvrdeného uznesenia starosta nemôže pozastaviť.

[9] Kvalifikačným predpokladom na výkon funkcie hlavného kontrolóra obce je ukončené minimálne úplné stredné vzdelanie.

[10] D. Lipšic tiež upozornil, že napr. od kandidátov na predsedu samosprávneho kraja, na poslancov NR SR alebo Európskeho parlamentu sa vyžaduje len základné vzdelanie. Na mieste je teda položiť si otázku: „Kandidát so základným vzdelaním starostom byť nemôže, ale predsedom samosprávneho kraja, alebo poslancom NR SR či Európskeho parlamentu áno“?

Jak citovat tento text?

Kováčová, PhD., PhDr.Eleonóra. Minimálne vzdelanie ako predpoklad výkonu funkcie starostu na Slovensku [online]. E-polis.cz, 1. listopad 2015. [cit. 2017-05-25]. Dostupné z WWW: <http://www.e-polis.cz/clanek/minimalne-vzdelanie-ako-predpoklad-vykonu-funkcie-starostu-na-slovensku.html>. ISSN 1801-1438.

[Nahoru ↑]


Hodnocení

Hodnocení: 5 hvězdiček / Hodnoceno: 1x


Přidat komentář


Další články z rubriky


Vložit komentář




Novinky

E-polis.cz hledá autory!
[22. červenec 2014]
Časopis stále hledá nové interní redaktory a další externí spolupracovníky, kteří budou ochotní se podílet na vytváření obsahu. Své články posílejte k posouzení na email redakce@e-…

Kde se diskutuje?

Je nám líto, u tohoto zdroje žádné položky nebyly nalezeny :-(