Z grafu č. 1 môžeme vyčítať nerovnomernosť výskytu trestných činov násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi v jednotlivých republikách. Celkovo bolo spáchaných 1341 trestných činov na území Slovenskej republiky a 174 trestných činov na území Českej republiky. Najvyšší počet výskytu tohto trestného činu nastal v roku 2011 - 202 trestných činov v SR a v roku 2010 – 43 trestných činov v ČR, najnižší v roku 2014 – 122 trestných činov v SR a 2014 - 12 trestných činov ČR.
Graf č. 2 nám naznačuje, že trestné činy založenia, podpory a propagácie hnutia smerujúceho k potlačeniu práv a slobôd človeka v jednotlivých republikách sa nevyskytujú rovnako v oboch republikách. Celkovo bolo spáchaných 579 trestných činov na území Slovenskej republiky a 177 trestných činov na území Českej republiky. Najvyšší počet výskytu tohto trestného činu nastal v roku 2011 - 202 trestných činov v SR a v roku 2009 – 92 trestných činov v ČR, najnižší v roku 2015 – 12 trestných činov v SR a 2015 - 5 trestných činov ČR.
Porovnanie počtu trestných činov prejavu sympatií k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu práv a slobôd človeka v jednotlivých republikách nám ukazuje graf č. 3, z ktorého je možné pozorovať niekoľkonásobne vyšší počet takýchto trestných činov v SR ako v ČR. Celkovo bolo spáchaných 2867 trestných činov na území Slovenskej republiky a 504 trestných činov na území Českej republiky. Najvyšší počet výskytu tohto trestného činu nastal v roku 2011 - 903 trestných činov v SR a v roku 2014 – 85 trestných činov v ČR, najnižší v roku 2015 – 49 trestných činov v SR a 2013 - 63 trestných činov ČR.
Nerovnomernosť výskytu trestných činov hanobenia národa, rasy, etnickej alebo inej skupiny osôb v jednotlivých republikách je znázornená v grafe č. 4. Celkovo bolo spáchaných 366 trestných činov na území Slovenskej republiky a 214 trestných činov na území Českej republiky. Najvyšší počet výskytu tohto trestného činu nastal v roku 2011 – 113 trestných činov v SR a v roku 2010 – 43 trestných činov v ČR, najnižší v roku 2015 – 20 trestných činov v SR a 2015 - 16 trestných činov ČR.
Z štatistických údajov môžeme vyčítať nerovnomernosť výskytu trestných činov podnecovania k nenávisti voči skupine osôb alebo k obmedzovaniu ich práv a slobôd v jednotlivých republikách, ktorú môžeme vidieť znázornenú v grafe č. 5. Celkovo bolo spáchaných 237 trestných činov na území Slovenskej republiky a 95 trestných činov na území Českej republiky. Najvyšší počet výskytu tohto trestného činu nastal v roku 2012 - 66 trestných činov v SR a v roku 2014 – 18 trestných činov v ČR, najnižší v roku 2013 – 9 trestných činov v SR a 2025 - 5 trestných činov ČR.
Ako vyplýva z grafu č. 6 výraznú časť trestných činov s extrémistickým podtextom v Slovenskej republike tvoria trestné činy prejavu sympatií k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu práv a slobôd človeka podľa § 422/1. Najmenej trestných činov bolo zaznamenaných podľa § 424/1 trestné činy podnecovania k nenávisti voči skupine osôb alebo k obmedzovaniu ich práv a slobôd. Graf poukazuje i na inú skutočnosť, a to klesajúcu tendenciu všetkých zdokumentovaných trestných činov s extrémistickým podtextom okrem trestného činu násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa § 359/2a. Situáciu v oblasti extrémizmu možno v SR považovať za stabilnú a bez významnejších incidentov.
Z uvedeného grafu č. 7 vyplýva, že najviac trestných činov s extrémistickým podtextom v Českej republike tvoria trestné činy prejavu sympatií k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu práv a slobôd človeka podľa § 404. Najmenej trestných činov bolo zaznamenaných podľa § 356 trestné činy podnecovania k nenávisti voči skupine osôb alebo k obmedzovaniu ich práv a slobôd. Graf poukazuje i na klesajúcu tendenciu všetkých zdokumentovaných trestných činov s extrémistickým podtextom okrem trestného činu prejavu sympatií k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu práv a slobôd človeka podľa § 404. Pri porovnaní so Slovenskou republikou môžeme konštatovať, že v Českej republike je výrazne menší počet trestných činov s extrémistickým podtextom, a to v každom druhu nami sledovanej trestnej činnosti. Situáciu v oblasti extrémizmu možno i v ČR považovať za stabilnú a bez významnejších incidentov.
V prostredí Slovenskej a Českej republiky najväčší dopad extrémistického násilia motivovaného xenofóbiou pociťujú Rómovia, ktorí sú najčastejším objektom verbálnej i brachiálnej agresie pravicových extrémistických skupín združujúcich prevažne rasistov. Rómska otázka je do značnej miery i otázkou sociálnou. Je to problém komplexný, ktorý sa týka sociálnej vrstvy na pokraji chudoby ekonomickej, často i zdravotnej, kultúrnej, civilizačnej či mravnej. Prevažná väčšina rómskeho etnika má nižšie vzdelanie, obmedzenú schopnosť adaptácie, problémy so zamestnávaním sa a mnohokrát väčší počet detí, než o koľko sa dokážu postarať.
Extrémistická kriminalita má najčastejšie charakter vzájomného napádania sa skinheadov a Rómov, občas i iného etnika a je príležitostne sprevádzaná vykrikovaním fašistických hesiel a pozdravov. Tieto trestné činy väčšinou nie sú dopredu pripravované, spravidla ide o spontánne konanie, reagujúce na okamžitý podnet (športové podujatia, reštaurácie, zhromaždenia a podobne), niekedy tomu predchádza požitie vyššieho množstva alkoholických nápojov. V prevažnej miere ide o mladých ľudí vo veku do 20 rokov. Vzhľadom k nízkemu veku a k menej početným životným skúsenostiam, sú to osoby nezrelé, inklinujúce k okamžitým zjednodušeným riešeniam. Ich prejavom je zvyčajne vysoká agresivita voči skupinám alebo osobám inej pleti, iného spôsobu obliekania, prípadne inými vonkajšími prejavmi.
Z hľadiska prognózy MV SR vývoja páchania trestných činov extrémizmu možno predpokladať, že uvedená trestná činnosť bude približne na rovnakej úrovni a nepredpokladá sa žiadny zásadný nárast. Páchanie tohto druhu trestnej činnosti bude pravdepodobne motivované snahami extrémistov o oslovovanie širších skupín vlastných sympatizantov a o ich radikalizáciu podnecovaním k neznášanlivosti voči minoritným a zraniteľným skupinám či nabádaním k ich hanobeniu na základe ich rasovej, národnostnej, etnickej, sociálnej príslušnosti, sexuálnej orientácie, vierovyznania alebo farby pleti či spoločenského statusu a pod. Na tieto aktivity bude čoraz masovejšie využívaný najmä internetový priestor. Jednotlivé bezpečnostné zložky štátu by preto nemali v budúcnosti poľaviť v snahách eliminovať páchateľov týchto trestných činov, ako aj v preventívnych aktivitách, ktorými by predchádzali a zabraňovali páchaniu trestných činov extrémizmu.
Bibliografia:
Voroňáková, Veronika. Trestné činy z nenávisti v Slovenskej republike a Českej republike v období 2009 – 2015 [online]. E-polis.cz, 21. červenec 2016. [cit. 2025-05-18]. Dostupné z WWW: <http://www.e-polis.cz/clanek/trestne-ciny-z-nenavisti-v-slovenskej-republike-a-ceskej-republike-v-obdobi-2009-2015.html>. ISSN 1801-1438.
[Nahoru ↑]
Hodnocení: 4.64 hvězdiček / Hodnoceno: 11x
E-polis.cz hledá autory!
[28. leden 2019]
Časopis hledá nové interní redaktory a další externí spolupracovníky, kteří budou ochotní se podílet na vytváření obsahu. Své články posílejte k posouzení na emailovou adresu: reda…