Trestné činy z nenávisti v Slovenskej republike a Českej republike v období 2009 – 2015

Prevažná väčšina spoločnosti vníma extrémizmus ako prejav neznášanlivosti, ktorý je sprevádzaný agresívnym konaním voči zjavne odlišným jedincom alebo skupinám odlišným jedincov. Odborná, ale i laická verejnosť upriamuje svoju pozornosť na problematiku extrémistickej scény a to z toho dôvodu, že sa v niektorých demokratických štátov zdvíha vlna násilia založená na rasovej, politickej, náboženskej alebo inej intolerancii. Neznášanlivosť voči odlišným občanom v spoločnosti sa stáva hybnou silou súčasnej vnútornej, ale i medzinárodnej politickej scény.

Zdroj: commons.wikimedia.org

Liberálny kapitalizmus a globalizačné procesy spojené s prístupom k novým technológiám uvoľnili cestu šírenia sa nielen novým myšlienkam a hnutiam, ale i vyčlenenia sa celých sociálnych skupín inklinujúcich k určitým modelom správania, myslenia a cítenia. Toto nové uvoľnenie je potrebné dôkladne pozorovať a analyzovať, aby vzniknuté formy nesmerovali k potláčaniu základných ľudských práv a slobôd. Jedným z takýchto fenoménov sú i hate crimes. O hate crime hovoríme v súvislosti s rastúcim množstvom rasisticky, etnicky, nábožensky či inak neznášanlivo motivovaných trestných činoch (Múka et all 2008).

Koncept hate crime (trestné činy motivované nenávisťou alebo trestné činy z nenávisti) vznikol v Spojených štátoch amerických v sedemdesiatych rokoch 20-tého storočia a postupom času výrazne ovplyvnil právne i politické debaty, čo sa na prelome desaťročia prejavilo i v legislatívnej oblasti. V deväťdesiatych rokoch tento termín expandoval i do ďalších krajín, predovšetkým anglicky hovoriacich (Kanada, Veľká Británia), neskôr i na pôdu medzinárodných organizácií. Pojem hate crimes vznikol primárne pre potreby podchytenia a zamedzenia zločinov z dôvodu rasovej, národnej a etnickej nenávisti, postupne sa rozšíril aj na ďalšie oblasti (Mareš 2011b).

V súčasnosti existuje viacero definícií týchto trestných činov z nenávisti, avšak Milo (2011, s. 48) uvádza, že všetky majú určité spoločné črty:

- „trestný čin z nenávisti musí v prvom rade spĺňať znaky trestného činu podľa právneho poriadku daného štátu;

- v druhom rade sa musí jednať o taký trestný čin, pri ktorom si páchateľ vybral objekt trestného činu (ktorým môže byť jednotlivec, skupina osôb alebo majetok) na základe skutočnej alebo domnelej príslušnosti, či vzťahu k niektorej z takzvaných chránených charakteristík. Za chránené charakteristiky sa pritom považujú základné, kľúčové charakteristiky, ktoré sú buď vrodené alebo je ich zmena zásadným zásahom do identity človeka. Najčastejšie uvádzanými chránenými charakteristikami – v súvislosti v trestnými činmi z nenávisti – sú: pohlavie, rasa, etnická príslušnosť, národnosť, jazyk, vierovyznanie, sexuálna orientácia a telesné či mentálne postihnutie“.

V slovenskom Trestnom zákone nie je pojem hate crime definovaný, v Trestnom zákone je však upravený osobitný motív, ktorý zahŕňa všetky trestné činy motivované nenávisťou k akejkoľvek sociálnej skupine (MV SR 2015).

Česká legislatíva tento termín taktiež nepoužíva, a opatrenia v rámci boja proti týmto trestným činom bývajú zahrnuté do nadradenej problematiky „extrémizmu“, a to medzi trestné činy s extrémistickým podtextom zaraďuje trestné činy motivované rasovou neznášanlivosťou alebo nenávisťou, trestné činy motivované národnostnou neznášanlivosťou alebo nenávisťou, trestné činy motivované náboženskou neznášanlivosťou alebo nenávisťou a trestné činy motivované inou neznášanlivosťou alebo nenávisťou (Múka et all 2008).

Vzhľadom k tomu, že niektoré jednotky skúmaného súboru boli pre výskum nedostupné (zdokumentované trestné činy s extrémistickým podtextom pred rokom 2009 na území Slovenskej republiky), cieľovým výskumným súborom boli zdokumentované trestné činy s extrémistickým podtextom na území Slovenskej a Českej republiky v období rokov 2009 – 2015.

Tieto trestné činy sme si vybrali pretože sú najčastejšími prejavmi extrémizmu z kriminologického hľadiska na území Slovenskej a Českej republiky. Obdobie rokov 2009 – 2015 je komplexne zdokumentované Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky a Ministerstvom vnútra Českej republiky. Analyzujeme trestné činy až od roku 2009, pretože vláda Slovenskej republiky prijala novelu Trestného zákona v roku 2009, kde boli legislatívne definované pojmy extrémistická skupina, extrémistický materiál a trestné činy extrémizmu v súvislosti s extrémistickým motívom.

V sledovanom období došlo k zisteniu a zdokumentovaniu 5390 nami vybraných trestných činov s extrémistickým podtextom v Slovenskej republike a 1164 v Českej republike. Počty jednotlivých trestných činov spáchaných v SR a ČR boli nasledovné:

• trestný čin násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi z osobitného motívu
  • Slovenská republika: § 359/2a – „Kto sa skupine obyvateľov vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou, alebo spôsobením škody veľkého rozsahu, alebo kto použije násilie proti skupine obyvateľov, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin z osobitného motívu“ (NR SR, 2009).
  • Česká republika: § 352/2 – „Kto užije násilie proti skupine obyvateľov alebo jednotlivcovi alebo sa im vyhráža usmrtením, ublížením na zdraví alebo spôsobením škody veľkého rozsahu pre ich skutočnú alebo domnelú rasu, príslušnosť k etnickej skupine, národnosť, politické presvedčenie, vyznanie alebo preto, že sú skutočne alebo domnelo bez vyznania, bude potrestaný odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky“ (PS ČR, 2009).

Z grafu č. 1 môžeme vyčítať nerovnomernosť výskytu trestných činov násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi v jednotlivých republikách. Celkovo bolo spáchaných 1341 trestných činov na území Slovenskej republiky a 174 trestných činov na území Českej republiky. Najvyšší počet výskytu tohto trestného činu nastal v roku 2011 - 202 trestných činov v SR a v roku 2010 – 43 trestných činov v ČR, najnižší v roku 2014 – 122 trestných činov v SR a 2014 - 12 trestných činov ČR.

• trestný čin založenia, podpory a propagácie hnutia smerujúceho k potlačeniu práv a slobôd človeka
  • Slovenská republika: § 421 – „Kto podporuje alebo propaguje skupinu osôb alebo hnutie, ktoré násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy smeruje k potlačeniu základných práv a slobôd osôb, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov“ (NR SR, 2009).
  • Česká republika: § 403 – „Kto založí, podporuje alebo propaguje hnutie, ktoré preukázateľne smeruje k potláčaniu práv a slobôd človeka, alebo hlása rasovú, etnickú, národnostnú, náboženskú či triednu zášť alebo zášť voči inej skupine osôb, bude potrestaný odňatím slobody na jeden rok až päť rokov“ (PS ČR, 2009).

Graf č. 2 nám naznačuje, že trestné činy založenia, podpory a propagácie hnutia smerujúceho k potlačeniu práv a slobôd človeka v jednotlivých republikách sa nevyskytujú rovnako v oboch republikách. Celkovo bolo spáchaných 579 trestných činov na území Slovenskej republiky a 177 trestných činov na území Českej republiky. Najvyšší počet výskytu tohto trestného činu nastal v roku 2011 - 202 trestných činov v SR a v roku 2009 – 92 trestných činov v ČR, najnižší v roku 2015 – 12 trestných činov v SR a 2015 - 5 trestných činov ČR.

• trestný čin prejavu sympatií k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu práv a slobôd človeka
  • Slovenská republika: § 422/1 – „Kto verejne, najmä používaním zástav, odznakov, rovnošiat alebo hesiel, prejavuje sympatie k skupine alebo hnutiam, ktoré násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy smerujú k potláčaniu základných práv a slobôd osôb, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky“ (NR SR, 2009).
  • Česká republika: § 404 – „Kto verejne prejavuje sympatie k hnutiu uvedenému v §403 odst. 1, bude potrestaný odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky“ (PS ČR, 2009).

Porovnanie počtu trestných činov prejavu sympatií k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu práv a slobôd človeka v jednotlivých republikách nám ukazuje graf č. 3, z ktorého je možné pozorovať niekoľkonásobne vyšší počet takýchto trestných činov v SR ako v ČR. Celkovo bolo spáchaných 2867 trestných činov na území Slovenskej republiky a 504 trestných činov na území Českej republiky. Najvyšší počet výskytu tohto trestného činu nastal v roku 2011 - 903 trestných činov v SR a v roku 2014 – 85 trestných činov v ČR, najnižší v roku 2015 – 49 trestných činov v SR a 2013 - 63 trestných činov ČR.

• trestný čin hanobenia národa, rasy, etnickej alebo inej skupiny osôb
  • Slovenská republika: § 423 – „Kto verejne hanobí: a) niektorý národ, jeho jazyk, niektorú rasu alebo etnickú skupinu, alebo; b) jednotlivca alebo skupinu osôb pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine, pôvodu rodu, pre ich náboženské vyznanie alebo preto, že sú bez vyznania, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až tri roky“ (NR SR, 2009).
  • Česká republika: § 355 – „Kto verejne hanobí a) niektorý národ, jeho jazyk, niektorú rasu alebo etnickú skupinu, alebo b) skupinu osôb pre ich skutočnú alebo domnelú rasu, príslušnosť k etnickej skupine, národnosť, politické presvedčenie, vyznanie alebo preto, že sú skutočne alebo domnelo bez vyznania bude potrestaný odňatím slobody až na dva roky“ (PS ČR, 2009).

Nerovnomernosť výskytu trestných činov hanobenia národa, rasy, etnickej alebo inej skupiny osôb v jednotlivých republikách je znázornená v grafe č. 4. Celkovo bolo spáchaných 366 trestných činov na území Slovenskej republiky a 214 trestných činov na území Českej republiky. Najvyšší počet výskytu tohto trestného činu nastal v roku 2011 – 113 trestných činov v SR a v roku 2010 – 43 trestných činov v ČR, najnižší v roku 2015 – 20 trestných činov v SR a 2015 - 16 trestných činov ČR.

• trestný čin podnecovania k nenávisti voči skupine osôb alebo k obmedzovaniu ich práv a slobôd
  • Slovenská republika: § 424/1 – „Podnecovanie, hanobenie a vyhrážanie osobám pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine alebo pôvodu rodu: (1) Kto verejne a) podnecuje k násiliu alebo nenávisti voči skupine osôb alebo jednotlivcovi pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine, pôvodu rodu alebo pre ich náboženské vyznanie, ak je zámienkou pre podnecovanie z predchádzajúcich dôvodov, alebo b) hanobí takú skupinu alebo jednotlivca alebo sa im vyhráža tým, že verejne ospravedlňuje čin považovaný článkami 6, 7 a 8 Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu za genocídium, zločin proti ľudskosti alebo vojnový zločin alebo čin považovaný článkom 6 Štatútu Medzinárodného vojenského súdneho dvora pripojeného k Dohode z 8. augusta 1945 o stíhaní a potrestaní hlavných vojnových zločincov Európskej Osi za zločin proti mieru, vojnový zločin alebo zločin proti ľudskosti, ak taký čin je spáchaný na takejto skupine osôb alebo jednotlivcovi, alebo ak bol páchateľ alebo účastník tohto činu odsúdený právoplatným rozsudkom medzinárodného súdu, ak nebol v predpísanom konaní zrušený, verejne popiera alebo vážne zľahčuje taký čin, ak je spáchaný na takej osobe alebo jednotlivcovi, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až tri roky“ (NR SR, 2009).
  • Česká republika: § 356 – „Podnecovanie k nenávisti voči skupine osôb alebo k obmedzovaniu ich práv a slobôd 1) Kto verejne podnecuje k nenávisti k niektorému národu, rase, etnickej skupine, náboženstvu, triede alebo inej skupine osôb alebo k obmedzovaniu práv a slobôd ich príslušníkov, bude potrestaný odňatím slobody až na dva roky. 2) Rovnako bude potrestaný ten, kto sa spolčí alebo zúčastní spáchaním činu uvedeného v odstavci 1. 3) Odňatím slobody na šesť mesiacov až na tri roky bude páchateľ potrestaný, a) ak spácha čin uvedený v odstavci 1 tiskom, filmom, rozhlasom, televíziou, verejne prístupnou počítačovou sieťou alebo iným obdobne účinným spôsobom, alebo b) ak sa zúčastní aktívne na takom čine činnosťou skupiny, organizácie alebo združenia, ktoré hlása diskrimináciu, násilie alebo rasovú, etnickú, triednu, náboženskú alebo inú nenávisť“ (PS ČR, 2009).

Z štatistických údajov môžeme vyčítať nerovnomernosť výskytu trestných činov podnecovania k nenávisti voči skupine osôb alebo k obmedzovaniu ich práv a slobôd v jednotlivých republikách, ktorú môžeme vidieť znázornenú v grafe č. 5. Celkovo bolo spáchaných 237 trestných činov na území Slovenskej republiky a 95 trestných činov na území Českej republiky. Najvyšší počet výskytu tohto trestného činu nastal v roku 2012 - 66 trestných činov v SR a v roku 2014 – 18 trestných činov v ČR, najnižší v roku 2013 – 9 trestných činov v SR a 2025 - 5 trestných činov ČR.

Ako vyplýva z grafu č. 6 výraznú časť trestných činov s extrémistickým podtextom v Slovenskej republike tvoria trestné činy prejavu sympatií k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu práv a slobôd človeka podľa § 422/1. Najmenej trestných činov bolo zaznamenaných podľa § 424/1 trestné činy podnecovania k nenávisti voči skupine osôb alebo k obmedzovaniu ich práv a slobôd. Graf poukazuje i na inú skutočnosť, a to klesajúcu tendenciu všetkých zdokumentovaných trestných činov s extrémistickým podtextom okrem trestného činu násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa § 359/2a. Situáciu v oblasti extrémizmu možno v SR považovať za stabilnú a bez významnejších incidentov.

Z uvedeného grafu č. 7 vyplýva, že najviac trestných činov s extrémistickým podtextom v Českej republike tvoria trestné činy prejavu sympatií k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu práv a slobôd človeka podľa § 404. Najmenej trestných činov bolo zaznamenaných podľa § 356 trestné činy podnecovania k nenávisti voči skupine osôb alebo k obmedzovaniu ich práv a slobôd. Graf poukazuje i na klesajúcu tendenciu všetkých zdokumentovaných trestných činov s extrémistickým podtextom okrem trestného činu prejavu sympatií k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu práv a slobôd človeka podľa § 404. Pri porovnaní so Slovenskou republikou môžeme konštatovať, že v Českej republike je výrazne menší počet trestných činov s extrémistickým podtextom, a to v každom druhu nami sledovanej trestnej činnosti. Situáciu v oblasti extrémizmu možno i v ČR považovať za stabilnú a bez významnejších incidentov.

V prostredí Slovenskej a Českej republiky najväčší dopad extrémistického násilia motivovaného xenofóbiou pociťujú Rómovia, ktorí sú najčastejším objektom verbálnej i brachiálnej agresie pravicových extrémistických skupín združujúcich prevažne rasistov. Rómska otázka je do značnej miery i otázkou sociálnou. Je to problém komplexný, ktorý sa týka sociálnej vrstvy na pokraji chudoby ekonomickej, často i zdravotnej, kultúrnej, civilizačnej či mravnej. Prevažná väčšina rómskeho etnika má nižšie vzdelanie, obmedzenú schopnosť adaptácie, problémy so zamestnávaním sa a mnohokrát väčší počet detí, než o koľko sa dokážu postarať.

Extrémistická kriminalita má najčastejšie charakter vzájomného napádania sa skinheadov a Rómov, občas i iného etnika a je príležitostne sprevádzaná vykrikovaním fašistických hesiel a pozdravov. Tieto trestné činy väčšinou nie sú dopredu pripravované, spravidla ide o spontánne konanie, reagujúce na okamžitý podnet (športové podujatia, reštaurácie, zhromaždenia a podobne), niekedy tomu predchádza požitie vyššieho množstva alkoholických nápojov. V prevažnej miere ide o mladých ľudí vo veku do 20 rokov. Vzhľadom k nízkemu veku a k menej početným životným skúsenostiam, sú to osoby nezrelé, inklinujúce k okamžitým zjednodušeným riešeniam. Ich prejavom je zvyčajne vysoká agresivita voči skupinám alebo osobám inej pleti, iného spôsobu obliekania, prípadne inými vonkajšími prejavmi.

Z hľadiska prognózy MV SR vývoja páchania trestných činov extrémizmu možno predpokladať, že uvedená trestná činnosť bude približne na rovnakej úrovni a nepredpokladá sa žiadny zásadný nárast. Páchanie tohto druhu trestnej činnosti bude pravdepodobne motivované snahami extrémistov o oslovovanie širších skupín vlastných sympatizantov a o ich radikalizáciu podnecovaním k neznášanlivosti voči minoritným a zraniteľným skupinám či nabádaním k ich hanobeniu na základe ich rasovej, národnostnej, etnickej, sociálnej príslušnosti, sexuálnej orientácie,  vierovyznania alebo farby pleti či spoločenského statusu a pod. Na tieto aktivity bude čoraz masovejšie využívaný najmä internetový priestor. Jednotlivé bezpečnostné zložky štátu by preto nemali v budúcnosti poľaviť v snahách eliminovať páchateľov týchto trestných činov, ako aj v preventívnych aktivitách, ktorými by predchádzali a zabraňovali páchaniu trestných činov extrémizmu.

Bibliografia:

1. MAREŠ, M. 2011b. Problematika Hate Crime. Brno: Ministerstvo vnitra České republiky. 2011. Dostupné na internete: www.mvcr.cz/soubor/problematika-hate-crime.aspx
2. MILO, D. 2005. Rasistický extrémizmus v Slovenskej republike. Bratislava: Ľudia proti rasizmu. 121 s. ISBN 80-89149-03-0.
3. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. 2015. Koncepcia v boji proti extrémizmu na roky 2015 – 2019. Dostupné na internete: https://lt.justice.gov.sk/Attachment/vlastnymat_rtf.pdf?instEID=-1&attEID=75028&docEID=410109&matEID=7955&langEID=1&tStamp=20150128151502837
4. MÚKA et all. 2008. Kriminalita motivovaná nenávistí ve světle právních a faktických opatření v ČR. Český helsinský výbor. 66 s. ISBN 978-80-86436-22-7.
5. NR SR. 2009. Zákon 257/2009 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov.
6. PS ČR. 2009. Zákon č. 40/2009 Sb., Trestní zákoník v znení neskorších predpisov.
7. Zákon NR SR č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov.

Autor: Veronika Voroňáková

[Nahoru ↑]

Přidat komentář

Další články autora

Národ a jeho vymezení

Vplyv rusko-gruzínskej vojny na bezpečnosť a spoluprácu medzi Európskou Úniou a Ruskom

Další články z rubriky

Zeměloďka jako změna společenské smlouvy?

Reštrukturalizácia a lokálna konfigurácia fínskej miestnej samosprávy

Politická angažovanost odborov na príklade politického unionizmu v Indii

Vložit komentář