Recenzia: Jaroslav Straka a kolektív - Medzinárodné vzťahy

23. únor 2014 JUDr.Rastislav Funta,PhD.,LL.M komentáře

Kniha „Medzinárodné vzťahy“ od autorov Straka-Klavec-Čáky má za cieľ podať ucelený výklad základných problémov súčasných medzinárodných vzťahov z hľadiska teórie i z hľadiska praxe. Tomu zodpovedá i štruktúra textu. Kniha je rozdelená do dvoch častí, ktoré obsahovo pozostávajú zo 7 kapitol. Kým v prvej časti autori predkladajú teoretické východiská v druhej časti „problematiku zahraničnej politiky, diplomacie, krízových oblastí vo svete i zástoj Slovenskej republiky v medzinárodných vzťahoch“ (s. 5).

Recenzia: Jaroslav Straka a kolektív - Medzinárodné vzťahy

HEURÉKA VYDAVATEĽSTVO ŠAMORĺN, 2013. 292 S. ISBN 978-80891-2288-2.

Kniha je rozdelená do dvoch častí, ktoré obsahovo pozostávajú zo 7 kapitol. Kým v prvej časti autori predkladajú teoretické východiská v druhej časti „problematiku zahraničnej politiky, diplomacie, krízových oblastí vo svete i zástoj Slovenskej republiky v medzinárodných vzťahoch“ (s. 5).

V úvode sa autorský kolektív zaoberá definíciou pojmu a predmetu, vzniku a charakteristike pojmu medzinárodné vzťahy ako aj historickej stránke vývoja medzinárodného politického systému. Analyzujú medzinárodné vzťahy poukazujúc na kvalitu ich účastníkov a aké sú ich vzájomné vzťahy. Pri uplatnení systémového prístupu, v súvislosti s charakteristikou medzinárodných vzťahov, sa predpokladá existencia medzinárodnopolitického systému v zmysle aplikácie analýzy Davida Eastona. Treba však poukázať na tú skutočnosť, že „medzinárodný systém sa dá len čiastočne charakterizovať ako systém v zmysle Eastonovej koncepcie, ktorá nie je aplikovateľná na medzinárodný systém ako model vysvetľujúci jeho fungovanie“ (s. 10). Naopak, v centre záujmu medzinárodných vzťahov dneška je zameranie na posilnenie vzájomnej interdependencie.

V nasledujúcej kapitole poskytujú autori pohľad na teórie medzinárodných vzťahov a teóriu konfliktov. Teórie medzinárodných vzťahov možno interpretovať rôznymi spôsobmi poukazujúc na rozdiel medzi teóriou realizmu a liberálnou teóriou. Kým v prípade teórie realizmu sa poukazuje na otvorenosť multipolárneho systému štátov a na to že hlavným cieľom medzinárodnej politiky je bezpečnosť štátnej existencie v prípade liberálnych teórií autori správne uvádzajú, že pre liberálne teórie je charakteristické „usporiadanie sveta vo forme svetovej spoločnosti v ktorej žijú indivíduá a hlavným cieľom je vytvorenie jednotného medzinárodného mierového systému“ (s. 49). Rovnako sa čitateľ má možnosť oboznámiť s teóriou idealistov a ich odmietavým prístupom k názoru, že medzinárodné záležitosti sú vo vývoji v súlade s diktátom mocenskej politiky (a naopak že zahraničná politika zohľadňuje otázku spolupráce a etického štandardu) či neo-realistickým prístupom k medzinárodným vzťahom vychádzajúc z prác Kennetha Waltza. V súvislosti s teóriou konfliktov, ktorá patria medzi často diskutované otázky v medzinárodných vzťahoch, autori uvádzajú, že ako príklad globálneho problému vystupuje do popredia problém vojny a mieru vo svete.

Oblasťou záujmu tretej kapitoly sú medzinárodné organizácie ako jeden z aktérov medzinárodných vzťahov, ako aktívni účastníci svetovej politiky. Vychádzajúc z prác Haasa, Levyho či Keohaneho medzinárodné organizácie zohrávajú dôležitú úlohu v súvislosti so zvyšovaním schopností štátu chrániť kvalitu globálneho prostredia či pri vzájomnej výmene informácií (s. 62). Autori ďalej rozpracúvajú regionálne integračné organizácie ako Európska únia (EÚ), Rada Európy, NATO. Rovnako ponúkajú stručný pohľad na integračné snahy pred a po druhej svetovej vojne smerom k reformám prostredníctvom, zatiaľ, poslednej Lisabonskej zmluvy.

V poradí štvrtá kapitola sa venuje historickému obdobiu vývoja medzinárodných vzťahov, vývoju medzinárodných vzťahov po Vestfálskom mieri, polarizácii Európy na prelome 19. a 20. storočia (vrátane prvej svetovej vojny), Versaillsko-washingtonskému bezpečnostnému systému opierajúceho sa o realizáciu princípu kolektívnej bezpečnosti v súvislosti s riešením krízových situácií a konfliktov medzi krajinami (s. 103) a systému medzinárodných vzťahov v období druhej svetovej vojny kedy sa podstatne zmenila situácia vo svete v tom zmysle, že tradičné veľmoci ako Veľká Británia či Francúzsko začali ustupovať zo svojich pozícií a dochádzalo k posilneniu postavenia USA a Sovietskeho zväzu. Nezhody medzi veľmocami následne vyústili do nástupu studenej vojny.

Cieľom piatej kapitoly je predstaviť a poskytnúť pohľad na zahraničnú politiku, podstatou ktorej je „realizácia zahraničnopolitického programu štátu vo vzťahoch s inými štátmi a špecifickou činnosťou, prostredníctvom ktorej sa realizuje je diplomacia“ (s. 117). Ide o činnosť štátu, ktorá smeruje k realizácii jeho cieľov na medzinárodnej scéne. Diplomacia je pritom kľúčová pri úspešnej realizácií zahraničnopolitických priorít. Autori veľmi prehľadným spôsobom rozoberajú otázky diplomacie (či už konferenčnej alebo preventívnej) a diplomatickej činnosti v praxi, vrátane diplomatických výsad a imunít od najstarších čias (prvé písomné informácie o diplomatických zvyklostiach sa pritom datujú z el-Amarnského archívu) po súčasnosť.

V šiestej kapitole s názvom medzinárodná politika Číny v období svetového globalizačného procesu sa doc. Čáky zaoberá hospodárskymi reformami realizovanými Teng Siao-phingom ktoré priniesli Číne významný 20% ekonomický rast, politickým vývojom Číny po roku 1997 ktorá zohráva aj z dôvodu globalizačných procesov čím ďalej významnejšiu úlohu, čínskej zahraničnej politike v období hospodárskych reforiem poukazujúc na Samuela P. Huntingtona podľa ktorého, sú ekonomické reformy v Ázii jedny z najvýznamnejších v druhej polovici 20. storočia, prioritami zahraničnej politiky Číny ako aj postavením Číny v období svetovej hospodárskej a finančnej krízy, ktorá v určitej miere, ako správne poukázal doc. Čáky, zasiahla aj ekonomiku Číny, ktorá bola „v porovnaní s inými vyspelými krajinami lepšie pripravená čeliť krízovému vývoju“ (s. 201).

V záverečnej, siedmej časti práce sa autori venujú analýze obnovenia multipolárneho medzinárodného systému. V úvode tejto časti sa autori zameriavajú na súperenie medzi USA a Sovietskym zväzom, ktoré bolo kľúčovým z hľadiska vývoja medzinárodných vzťahov po druhej svetovej vojne, keďže vplyv týchto dvoch mocností na pomer síl vo svete viedol k jeho rozdeleniu a vzniku dvoch mocenských centier, tzv. bipolarita (s. 205) a následne po nástupe Michaila Gorbačova v roku 1985 k zmene a otepleniu vzájomných vzťahov. V ďalších častiach tejto kapitoly rozoberajú otázku ohnísk medzinárodných konfliktov, ktoré do roku 1990 spočívalo v rozdelení sveta na východ a západ, vojny na prelome tisícročí, možných kríz v postkomunistickej Európe ako aj globálnych konfliktov ako tradičný izraelsko-palestínsky konflikt, či tak často spomínaný pojem terorizmu predstavujúci ohrozenie bezpečnosti medzinárodných vzťahov (s. 248). Preto je treba aj týmto otázkam venovať mimoriadnu pozornosť.

Môžeme konštatovať, že kniha „Medzinárodné vzťahy“ od autorov Straka-Klavec-Čáky predstavuje úspešný pokus k analýze predmetnej problematiky. Autori vo svojej práci dokázali, že patria k renomovaným odborníkom v oblasti medzinárodných vzťahov. Osobitne treba oceniť zrozumiteľný štýl písania práce ako aj bohatý bibliografický aparát. Prácu možno odporučiť tak študentom vysokých škôl so zameraním na medzinárodné vzťahy ale aj širokej verejnosti.

Odpovědný redaktor: Bc. Miroslav Hlaváč

Text neprošel jazykovou korekturou.

Titulní foto: www.alescenek.cz

Jak citovat tento text?

Funta,PhD.,LL.M, JUDr.Rastislav. Recenzia: Jaroslav Straka a kolektív - Medzinárodné vzťahy [online]. E-polis.cz, 23. únor 2014. [cit. 2025-01-15]. Dostupné z WWW: <http://www.e-polis.cz/clanek/recenzia-jaroslav-straka-a-kolektiv-medzinarodne-vztahy.html>. ISSN 1801-1438.