Odchýlky fungovania právneho štátu na príklade Slovenskej republiky
22. červenec 2014 Mgr. Alexandra Chlebanová komentářeHodnoty právneho štátu patria medzi nosné piliere fungovania demokratického štátneho režimu. Nezahŕňajú v sebe len právno-politické znaky, ale aj dodržiavanie základných ľudských práv a slobôd, pri ktorých absencií by sme nemohli hovoriť o demokratickom usporiadaní. Právny štát vychádza najmä z myšlienky rovnosti všetkých ľudí pred zákonom, bez ohľadu na národnosť, rasu, náboženské vierovyznanie, či spoločenské postavenie, atď.
ÚVOD
Hodnoty právneho štátu patria medzi nosné piliere fungovania demokratického štátneho režimu. Nezahŕňajú v sebe len právno-politické znaky, ale aj dodržiavanie základných ľudských práv a slobôd, pri ktorých absencií by sme nemohli hovoriť o demokratickom usporiadaní. Právny štát vychádza najmä z myšlienky rovnosti všetkých ľudí pred zákonom, bez ohľadu na národnosť, rasu, náboženské vierovyznanie, či spoločenské postavenie, atď.
Vo svojej práci najskôr popíšem základné atribúty, ktorými sa právny štát musí vyznačovať, v druhej kapitole ich implementujem na príklade Slovenskej republiky, ktorá sa v č. ods. Ústavy Slovenskej republiky deklaruje ako zvrchovaný, demokratický a právny štát. Je Slovenská republika právny štát aj de facto? Nachádzame v politickej praxi odchýlky, ktoré narúšajú ideu právneho štátu?
PRÁVNY ŠTÁT
Idea právneho štátu obsahuje tézu o tom, že štátne orgány sú viazané právom, môžu konať len v jeho zmysle a spôsobom, ktorý im ustanovuje zákon. Koncepcia právneho štátu vytvára ideál, podľa ktorého nemôžu vládnuť jednotlivci, ale právo, teda súbor pravidiel, ktoré sú záväzné pre všetkých občanov, predstaviteľov štátnej moci nevynímajúc. Táto idea čerpá z myšlienky antických Grékov nomos despotes[1]. Zákonu a právu sa venovali aj významní grécki myslitelia, čo je zrejmé predovšetkým u Aristotela, ktorý v Etike Nikomachovej zdôrazňoval potrebu zákona, ako ochrany pred vládou sebeckého človeka, ktorý vládne iba pre svoj prospech a zastával názor, že tam, kde zákon nemá moc, je vylúčená aj existencia štátneho zriadenia.
Filozofický základ pre právny štát položil Immanuel Kant, ktorý štát chápe ako prostriedok pre zjednotenie ľudí pred zákonom. Ľudia v spoločnosti však pre zachovanie slobody, ktorú Kant reflektuje v zmysle oscilovania v medziach zákona, musia byť viazaní spoločenskou zmluvou, v dnešných podmienkach hovoríme o ústave. „Vychádzajúc z teórie spoločenskej zmluvy, zákonnú slobodu zabezpečenú právnym štátom chápe ako právo štátnych občanov nemusieť dodržiavať žiadny iný zákon ako ten, na ktorý dali súhlas.“[2] V Kantovej filozofií je ústredným motívom tvorba takého práva, ktoré obmedzí činnosť štátnej moci a zároveň dá jednotlivcom priestor na osobnú slobodu. Štát má byť garantom právnej istoty pre všetkých a každého rovnako.
Právny štát má množstvo definícií, z ktorých väčšina je vágna a nedostačujúca. Za najstručnejšiu, no najpresnejšiu môžeme považovať tú, ktorá hovorí, že právny štát je štát, v ktorom vládne právo. Právny štát podľa Aleša Gerlocha Gerlocha „je možno vymedziť ako štát, v ktorom sa uplatňuje legalita, a to aj voči orgánom štátu a ďalším orgánom verejnej moci (pôvodné formálne poňatie právneho štátu), resp. štát, v ktorom sa metóda legality nerozdielne spojuje s jeho demokratickým charakterom, t.j. s ideou suverenity ľudu, princípom deľby moci a koncepciou neodňateľných ľudských práv.“[3]
IDEÁLNY PRÁVNY ŠTÁT
V právnom štáte sa jednotlivec, či skupina ľudí nemôže postaviť nad platné právo. Nadväzuje na to princíp právnej istoty, ktorý nám umožňuje predvídať právne postupy a rozhodnutia, ku ktorým by sme mali pri dodržiavaní zákonov dospieť. Ak nie sú zákony rešpektované a jednotlivec, či dokonca exekutíva sa postaví nad zákon, právna istota zaniká a s ňou rovnako aj princíp právneho štátu. Aj napriek tomu, že v právnej teórií absentuje striktné vymedzenie inherentných znakov, medzi popredné patria:
- obmedzená vláda[4]
- ústavnosť a zákonnosť[5]
- deľba a kontrola moci[6]
- nezávislé súdnictvo[7]
- garantované základné ľudské práva a slobody[8]
- právna istota[9]
Týchto 6 znakov predstavuje ideál právneho štátu, ku ktorému sa štáty vo väčšej či menšej miere približujú.
PRÁVNY ŠTÁT V PODMIENKACH SLOVENSKEJ REPUBLIKY
O dodržiavanie atribútov právneho štátu by sa mali snažiť najmä jednotlivé zložky moci. V nasledujúcej kapitole uvediem konkrétne prípady, v ktorých princípy právneho štátu zlyhávajú.
Na Slovensku je jediným zákonodarným a ústavodarným orgánom Národná rada Slovenskej republiky, zložená zo 150 poslancov. Pri prijímaní legislatívnych úprav prislúcha veľká úloha politickej kultúre. V Slovenskej republike je na prijatie ústavného dodatku, prípadne novelizácie Ústavy, potrebný len súhlas ústavnej väčšiny, teda minimálne 90 poslancov NR SR. Je teda pomerne jednoduché povýšiť právny predpis na ústavný. Podobný problém je aj so zákonmi, pretože na každý vzniknutý problém sa reaguje návrhom na legislatívnu zmenu. Produkcia zákonov je teda vysoká, no na druhej starne klesá ich efektivita a často krát aj zrozumiteľnosť, nakoľko nie je zriedkavé, že zákony sa na seba navzájom odvolávajú.
Na slovenskej politickej scéne máme možnosť čoraz častejšie pozorovať snahy poslancov NR SR o odvolanie člena vlády. Keďže v súčasnosti je na Slovensku väčšinová vláda jednej strany, konkrétne Smeru – sociálnej demokracie, pod taktovkou Roberta Fica, ktorá má zabezpečenú podporu 83 poslancov, pri predpoklade, že všetci dodržia stranícku lojalitu, je odvolanie takmer nemožné. NR SR naposledy nevyslovila dôveru vláde Ivety Radičovej, 11. októbra 2011. Predchádzala tomu koaličná kríza, medzi vládnymi stranami SDKÚ-DS, SaS, KDH a MOST-HÍD. Tá vyvrcholila rozhodnutím premiérky o spojení hlasovania o navýšení Európskeho finančného stabilizačného mechanizmu s hlasovaním o dôvere vláde. Krátko po 22. hodine večer za euroval a zároveň za dôveru vláde hlasovalo len 55 z celkového počtu 124 prítomných poslancov.[10]
Výnimočná situácia vznikla aj vo vzťahu k hlave štátu. Vtedajší prezident Ivan Gašparovič odmietol vymenovať legitímne zvoleného kandidáta na generálneho prokurátora Jozefa Čentéša.[11] Ten bol po úvodných obštrukciách a zmätkoch v spôsobe voľby zvolený 17. júna 2011 po tom, čo sa Dobroslav Trnka vzdal kandidatúry. Prezident ho však odmietol vymenovať a svoje presné stanovisko vydal až takmer rok a pol po uskutočnení voľby. Po vyhlásení dodatočných volieb bol za generálneho prokurátora 18. júna 2013 zvolený Jaromír Čižnár, ktorého prezident Ivan Gašparovič o mesiac neskôr oficiálne vymenoval. [12]
Ústava v čl. 108 ustanovuje vládu Slovenskej republiky ako vrcholný orgán štátnej moci. Do jej kompetencií patrí rozhodovanie o návrhoch zákonov, o programovom vyhlásení vlády, ďalej hospodárska a sociálna politika, návrh štátneho rozpočtu, rovnako aj bilancia štátneho záverečného účtu, zásadné otázky vnútropolitickej a zahraničnopolitickej sféry. Predčasným parlamentným voľbám, konaným 10. marca 2012, jasne dominovala strana Smer – sociálna demokracia, ktorá dostala 44,41% hlasov a sama zostavila vládu.[13] Okrem straníckych nominácií, zastávajú post ministrov aj 4 nestraníci, ktorí sú nominantmi Smeru – sociálnej demokracie. [14]
Keďže v Národnej rade má vládna strana nadpolovičnú väčšinu všetkých poslancov, obsadila 83 kresiel, zabezpečuje jej to bezproblémové schválenie akéhokoľvek zákona, ktorý sama navrhne. Aj napriek tomu, že zo strán opozície badať snahu o vytváranie alternatívy k vláde, v konečnom dôsledku sa to v reálnej politike nijako neprejaví, nakoľko opozičné návrhy zákonov nedostanú dostatočnú podporu poslancov potrebnú na schválenie.
Môžeme teda povedať, že v súčasnej politickej situácií je veľmi ťažké kontrolovať výkon moci nielen zo strany opozície, ale najmä občanov. Vládne kauzy, netransparentné výberové konania, nízka politická kultúra v parlamente, arogancia predstaviteľov vlády, ktorí sú si istí stabilitou svojho mandátu, to všetko v negatívnej miere vplýva na aktuálny stav právneho štátu na Slovensku.
Stav slovenskej justície odzrkadľuje politická nominácia JUDr. Štefana Harabina, ktorý bol na post predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zvolený 22.júna 2009, ako vtedajší minister spravodlivosti v prvej vláde Roberta Fica.[15] Voľba vyvolala množstvo špekulácií, ktoré vyvrcholili v protestnom liste, ktorý podpísalo 12 000 občanov a v podnete na Ústavný súd, ktorý predložili sudcovia. Možnosť pôsobnosti jednej osoby medzi rôznymi zložkami moci odkryla ďalšiu medzeru v nezávislom fungovaní súdnictva. Potrebnú vážnosť súdnictvu nedodáva ani konanie premiéra Roberta Fica, ktorý sa úmyselne vyhýba súdnemu konaniu s Ivetou Radičovou. Ich spor trvá od roku 2011 a týka sa Ficových výrokov na kauzu Osrblie[16], ale aj na vyjadrenie, že vtedajšia premiérka prinútila Jozefa Čentéša odstúpiť z voľby generálneho prokurátora. Fico si osobne nepreberá predvolania na pojednávanie tak, ako to vyžaduje občiansky súdny poriadok, čím znemožňuje zasadnutiu súdu, ktorému stačí, aby podpísal vyhlásenie, že o pojednávaní vie. Súčasný predseda vlády nie je zastihnuteľný ani políciou, nakoľko v registri obyvateľov sú údaje o ňom blokované. [17]
Lukasz Bojarski a Werner Stemker Kӧster v správe pre Nadáciu otvorenej spoločnosti pomenovali základné problémy, ktoré sužujú súdnictvo na Slovensku:
- nedôvera verejnosti voči súdom, sudcom a vláde práva
- slabá vymožiteľnosť práva
- korupcia a klientelizmus
- prílišná byrokracia v súdnictve
- netransparentnosť a nízka miera možnosti kontroly súdov zo strany občanov[18]
Ako ďalej Bojarski a Stemker Kӧster píšu, Harabinov výkon funkcie predsedu Najvyššieho súdu je plný kontroverzií. Medzi jeho najčastejšie spomínané kauzy patria:
- -„zneužívanie disciplinárnych konaní
- - ovplyvňovanie menovania členov SR SR[19] a predsedov súdov, ako aj ´menovanie jemu blízkych osôb do funckií´
- - udeľovanie finančných odmien jeho prívržencom (presné sumy udelené konkrétnym osobám nie sú zverejnené)
- - ovplyvňovanie (alebo dokonca úplná kontrola) menovania nových sudcov
- - obviňovanie z poškodenia dobrého mena a vyhrážanie sa médiám so zámerom umlčať verejnú kritiku
- - manipulácia prideľovania spisov na Najvyššom súde
- - ovplyvňovanie konkrétnych súdnych prípadov
- - pokusy o likvidáciu Špeciálneho trestného súdu, ktorý sa zaoberá najvážnejšími trestnými a korupčnými prípadmi.“[20]
Funkčné obdobie predsedu Najvyššieho súdu sa končí v aktuálnom roku a nové voľby boli vyhlásené na 19. mája 2014. Najočakávanejším kandidátom bol súčasný predseda, Štefan Harabin, ktorému kandidovať neodporučil ani Robert Fico, nakoľko podľa jeho slov polarizuje súdnictvo.[21] Harabin napriek tomu kandidoval, do druhého kola voľby však nepostúpil.
Ďalším faktorom, ktorý negatívne ovplyvňuje slovenské súdnictvo je neúmerne dlhá čakacia lehota na preriešenie súdneho sporu. „U prevažnej väčšiny súdnych procesov, ktoré na prvom stupni riešia okresné súdy, trvá jeden súdny proces v priemere 9,6 mesiacov. Najhoršia situácia je u občianskoprávnych vecí a u obchodných vecí, kde na okresných súdoch v súčasnosti priemerná doba vybavenia podaní presahuje rok.“[22]
Pochybná situácia nastáva aj na Najvyššom kontrolnom úrade. Súčasným predsedom je Ján Jasovský, nominant HZDS, ktorému už pred dvomi rokmi skončilo funkčné obdobie. Súčasná vláda totiž tento post prisľúbila opozícií. S voľbou však vzniklo mnoho sporných situácií, kedy podľa Smeru – sociálnej demokracie, opozičný kandidát nebol dostatočne odborne vyprofilovaný, alebo sa poslanci parlamentu nevedeli dohodnúť na tom, či bude predseda NKÚ volený vo verejnej alebo v tajnej voľbe.
Keďže medzi základné princípy právneho štátu patrí taktiež dodržiavanie základných ľudských práv a slobôd, ktorými sa úrad ombudsmana primárne zaoberá, jeho autorita by mala byť zaväzujúca aj pre výkonnú moc. Tá by mala prípadné podnety ombudsmana brať na vedomie a adekvátne preriešiť. V januári 2014 sa ombudsmanka Jana Dubovcová obrátila na vládu so žiadosťou prešetriť zásah polície v Moldave nad Bodvou z júna 2013. Príslušníci policajného zboru mali vykonať brutálnu raziu v rómskej osade za účelom pátrania po hľadaných osobách. Obyvatelia osady však tvrdili, že zásah polície bol sprevádzaný neprimeraným fyzickým násilím. Minister vnútra Robert Kaliňák vyhlásil, že príslušníci policajného zboru zasahovali správne a Dubovcová sa nemala na vládu obracať, pretože tým zasahuje do politiky. Na rokovaní vlády nebolo ombudsmanke Dubovcovej udelené slovo.[23]
ZÁVER
Aj napriek ústavnému potvrdeniu klasifikácie Slovenska ako právneho štátu prichádza vo viacerých sférach vo významnej miere k odklonu od myšlienok právneho štátu. Je potrebné rozpracovať príčiny tohto stavu, no zároveň predpokladať aj možné následky pri aplikácií zmien. V najväčšom rozsahu právny štát v Slovenskej republike zlyháva v oblasti súdnictva, kedy nie je garantovaná sudcovská nezávislosť, stretávame sa s fluktuáciou sudcov medzi prípadmi z nevysvetliteľných dôvodov, zriedkavé nie sú ani časté prieťahy v konaní.
Ďalším vážnym problém je neprimeraná produkcia zákonov. Každoročne sa prijíma viac ako sto právnych predpisov, niekoľko z nich aj v zrýchlenom legislatívnom konaní. To vedie k úpadku ich efektívneho využitia. Pre bežných občanov je takéto kvantum právnych noriem zmätočné.
Jedným z princípov právneho štátu je aj rovnosť všetkých občanov pred zákonom. Aj tu môžeme v prípade Slovenskej republiky pozorovať odklon od tejto idey. Stále viac je viditeľné zvýhodnenie niektorých spoločenských skupín, čo výrazne podrýva autoritu súdnej moci a dôveru v uplatnenie práva.
Pozornosť by sme mali zamerať aj na zásahy polície, ktorej primárnym poslaním je chrániť občanov. Nedávna streľba na diaľnici na auto so študentmi nasvedčuje tomu, že ani táto oblasť nefunguje podľa modelu ideálneho právneho štátu.
Slovenská republika sa teda niekoľkými spomínanými faktormi líši od koncepcie právneho štátu. Je potrebné zamyslieť sa nad tým, kam tento regres právneho štátu v Slovenskej republike môže viesť a zvážiť jeho prípadné riziká.
Odpovědný redaktor: Bc. Kamil Beneš
Text neprošel jazykovou korekturou.
Titulní obrázek převzat z: http://commons.wikimedia.org/wiki/Slovensko#mediaviewer/File:Grasalkovi%C4%8Dov_pal%C3%A1c_Bratislava_Oct._2006_007.jpg
ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY A ZDROJOV
BOJARSKI, L. – STEMKER KŐSTER, W. Aktuálny stav súdnictva a jeho výzvy. Bratislava: Nadácia otvorenej spoločnosti, 2012. ISBN 978-80-89-571-02-4
GERLOCH, A. Teorie práva. 4.upr. vyd. Plzeň: Aleš Čeněk, 2007. ISBN 978-80-7380-023-9
KERN, M. a kol. Minúta po minúte (utorok): Vláda padla, euroval neprešiel. In: SME. [online]. 2011. [cit. 2014-07-17]. Dostupné na internete: http://www.sme.sk/c/6091870/minuta-po-minute-utorok-vlada-padla-euroval-nepresiel.html, taktiež na: http://www.24hod.sk/vlada-ivety-radicovej-padla-euroval-nepresiel-cl175633.html
OTTOVÁ, E. Teória práva. Šamorín: Heuréka, 2006. ISBN 80-89122-37-X
SITA. Gašparovič Čentéša nevymenuje. Je „nedôveryhodný“. In: TREND.sk [online] 2014. [cit. 2014-07-17]. Dostupné na internete: http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/gasparovic-centesa-nevymenuje-je-nedoveryhodny.html
SITA. Ombudsmanka je rozčarovaná, nemohla riešiť zásah v Moldave. In: webnoviny.sk [online]. 2014. [cit. 2014-04-21]. Dostupné na internete: http://www.webnoviny.sk/slovensko/ombudsmanku-nenechali-hovorit-o-policaj/775471-clanok.html
SITA. Štefan Harabin predsedom Najvyššieho súdu. In: 24 hodín [online] 2014. [cit. 2014-07-17]. Dostupné na internete: http://www.24hod.sk/stefan-harabin-predsedom-najvyssieho-sudu-cl80227.html
TASR. Desať dôvodov, prečo by Štefan Harabin nemal kandidovať na šéfa Najvyššieho súdu. In: Za otvorenú justíciu [online] 2014. [cit. 2014-04-21] Dostupné na internete: http://www.sudcovia.sk/sk/dokumenty/externe/1522-desat-dovodov-preco-by-stefan-harabin-nemal-kandidovat-na-sefa-najvyssieho-sudu
TASR. Novým generálnym prokurátorom sa stal Jaromír Čižnár. In: TERAZ.sk [online] 2014. [cit. 2014-07-17]. Dostupné na internete: http://www.teraz.sk/slovensko/ciznar-generalny-prokurator-volba/52663-clanok.html
Štatistický úrad Slovenskej republiky. Dostupné na: http://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2012/sr/tab3.jsp@lang=sk.htm
TÓDOVÁ, M., MIHÁLIKOVÁ, M. Fico už rok ignoruje súd s Radičovou, jeho adresu nevie nájsť ani polícia. In: SME [online] 2014. [cit. 2014-07-17]. Dostupné na internete: http://www.sme.sk/c/6751459/fico-uz-rok-ignoruje-sud-s-radicovou-jeho-adresu-nevie-najst-ani-policia.html
VALENTOVIČ, M., KAVICKÝ, R. Analýza systému súdnictva a jeho výkonnosti v období do roku 2010 [online]2011 [cit. 2014-07-17]. Dostupné na internete: http://www.justice.gov.sk/Lists/Aktuality/DispForm.aspx?ID=1581
[1] nomos despotes – zákon je najvyšší vládca, ktorý prikazuje všetkým a každému, bez rozdielu na spoločenské postavenie
[2] Ottová, E.: Teória práva. Šamorín, Heuráka, 2006. str. 68 - 69
[3] Gerloch, A.: Teorie práva. 4.upr.Vyd. Plzeň: Aleš Čenek, 2007.
[4] Princíp obmedzenej vlády reflektuje ideu limitovania nielen činnosti exekutívy, ale aj štátnej moci ako celku, vrátane legislatívy. Tento princíp zabezpečuje, aby bola štátna moc vykonávaná obmedzene a v záujme občanov. Štátna moc môže vykonávať iba to, čo jej dovoľuje zákon, na druhej strane občania môžu konať všetko, čo im zákon priamo nezakazuje.
[5] Zákonnosť, teda legalita, je zásada, že funkcie a akty štátnej moci sa vykonávajú v súlade s platným právom. Tento princíp je platný pre všetkých. Ide o požiadavku všeobecnej záväznosti práva, podľa princípu rovnosti pred zákonom. Po tom, čo štátne orgány vytvoria právo, oddelia sa, toto právo vystúpi nad ne a zaväzuje ich podobne, ako iné subjekty.
Ústavnosť je princíp nadradenosti najvyššieho zákona, teda ústavy, nad iné normatívne právne akty, ktoré jej podliehajú.
[6] Jednotlivé zložky moci musia byť od seba striktne oddelené a navzájom sa kontrolovať. Takisto medzi nimi musí platiť vzájomná nezávislosť, inkompatibilita a systém bŕzd a pritiváh.
[7] Výkon súdnictva nemôže byť politicky ovplyvnený. Je to základný predpoklad pre neutralitu sudcov a spravodlivý výkon ich funkcie. Musia sa riadiť výlučne právnymi predpismi a nesmú zohľadňovať osobné, či politické preferencie.
[8] Podstatou ochrany práv a slobôd má byť garancia osobnej slobody občana od štátu a od jeho zásahov do života jednotlivca v spoločnosti. Úlohou právneho štátu je ľudské práva prijať, rešpektovať ich platnosť a právne ich ochrániť.
[9] Základným princípom právnej istoty je predpoklad, že pri dodržiavaní platných právnych noriem a spravodlivosti, budú v charakterovo obdobných prípadoch, orgány na to určené postupovať rovnako. Právna istota znamená predvídateľnosť rozhodnutí pri dodržiavaní princípu neretroaktivity. Dôležitým aspektom je teda aspoň relatívna stabilita právnych noriem a úprav. Pri vytváraní právnych noriem uvažujeme o ich použití pro futuro, nie spätne.
[10] Kern, M. a kol. Minúta po minúte (utorok): Vláda padla, euroval neprešiel. In: SME. [online]. 2011. [cit. 2014-07-17]. Dostupné na internete: http://www.sme.sk/c/6091870/minuta-po-minute-utorok-vlada-padla-euroval-nepresiel.html taktiež http://www.24hod.sk/vlada-ivety-radicovej-padla-euroval-nepresiel-cl175633.html
[11] SITA. Gašparovič Čentéša nevymenuje. Je „nedôveryhodný“. In: TREND.sk [online] 2014. [cit. 2014-07-17]. Dostupné na internete: http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/gasparovic-centesa-nevymenuje-je-nedoveryhodny.html
[12] TASR. Novým generálnym prokurátorom sa stal Jaromír Čižnár. In: TERAZ.sk [online] 2014. [cit. 2014-07-17]. Dostupné na internete: http://www.teraz.sk/slovensko/ciznar-generalny-prokurator-volba/52663-clanok.html
[13] Štatistický úrad Slovenskej republiky. http://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2012/sr/tab3.jsp@lang=sk.htm
[14] V súčasnosti na poste ministra hospodárstva nestraníka Tomáša Malatinského nahradil Pavol Pavlis.
[15] SITA: Štefan Harabin predsedom Najvyššieho súdu. In: 24 hodín [online] 2014. [cit. 2014-07-17]. Dostupné na internete: http://www.24hod.sk/stefan-harabin-predsedom-najvyssieho-sudu-cl80227.html
[16] Kauza Osrblie je korupčná kauza za vlády Ivety Radičovej. Premiérkin exporadca Martin Novotný bol spolu s Igorom Líškom obvinený z prijatia úplatku vo výške 30 000€ v súvislosti s vybavením dotácie na prestavbu a rekonštrukciu Národného športového areálu Osrblie.
[17] Tódová M., Miháliková M. Fico už rok ignoruje súd s Radičovou, jeho adresu nevie nájsť ani polícia. In: SME [online] 2014. [cit. 2014-07-17]. Dostupné na internete: http://www.sme.sk/c/6751459/fico-uz-rok-ignoruje-sud-s-radicovou-jeho-adresu-nevie-najst-ani-policia.html
[18] Bojarski, L., Stemker Kӧster, W.: Aktuálny stav slovenského súdnictva a jeho výzvy. Nadácia otvorenej spoločnosti, 2012. str. 13
[19] Súdna rada Slovenskej republiky
[20] Bojarski, L., Stemker Kӧster, W.: Aktuálny stav slovenského súdnictva a jeho výzvy. Nadácia otvorenej spoločnosti, 2012. str. 20
[21] TASR. Desať dôvodov, prečo by Štefan Harabin nemal kandidovať na šéfa Najvyššieho súdu. In: Za otvorenú justíciu [online] 2014. [cit. 2014-04-21] Dostupné na internete: http://www.sudcovia.sk/sk/dokumenty/externe/1522-desat-dovodov-preco-by-stefan-harabin-nemal-kandidovat-na-sefa-najvyssieho-sudu
[22] Valentovič, M., Kavický, R.: Analýza systému súdnictva a jeho výkonnosti v období do roku 2010 [online]2011 [cit. 2014-07-17]. Dostupné na internete: http://www.justice.gov.sk/Lists/Aktuality/DispForm.aspx?ID=1581
[23] SITA. Ombudsmanka je rozčarovaná, nemohla riešiť zásah v Moldave. In: webnoviny.sk [online]. 2014. [cit. 2014-04-21]. Dostupné na internete: http://www.webnoviny.sk/slovensko/ombudsmanku-nenechali-hovorit-o-policaj/775471-clanok.html
Jak citovat tento text?
Chlebanová, Alexandra. Odchýlky fungovania právneho štátu na príklade Slovenskej republiky [online]. E-polis.cz, 22. červenec 2014. [cit. 2025-02-18]. Dostupné z WWW: <http://www.e-polis.cz/clanek/odchylky-fungovania-pravneho-statu-na-priklade-slovenskej-republiky.html>. ISSN 1801-1438.
[Nahoru ↑]
Hodnocení
Hodnocení: 4.6 hvězdiček / Hodnoceno: 5x