Interpretácia implementačnej legislatívy Dohovoru o zákaze chemických zbraní v USA
30. březen 2015 Gilbert Futó komentářeDají za se chemické zbraně považovat i látky typu dichromanu draselného, pokud jsou použity jednotlivcem ve snaze zranit jiného jednotlivce? A jaký vliv může mít interpretace Úmluvy o zákazu chemických zbraní americkými soudy na platnost celé Úmluvy? Na příkladu jednoho právního případu z USA se tuto otázku pokusí zodpovědět Gilbert Futó.
Úvod
Funkčnosť medzinárodného systému je do veľkej miery závislá od dodržiavania záväzkov, ktoré na seba prebrali jeho aktéri s cieľom spolupracovať vo vybraných oblastiach. Medzinárodné zmluvy vyjadrujú záujem štátu zaoberať sa a riešiť problémy presahujúce štátne hranice. Jednou z významných medzinárodných zmlúv je aj Dohovor o zákaze chemických zbraní.[1] Maxima medzinárodného práva pacta sunt servanda (lat. dohody musia byť dodržiavané) sa stala súčasťou hlavného dokumentu upravujúceho medzinárodné zmluvy, Viedenského dohovoru o zmluvnom práve.[2]
V oddiele o výklade zmlúv hovorí článok 31 o dobromyseľnom výklade v súlade s obvyklým významom, ktorý sa dáva výrazom v zmluve v ich celkovej súvislosti a s prihliadnutím na predmet a účel zmluvy.[3] Spojené štáty americké (ďalej len „Spojené štáty“) podpísali Viedenský dohovor v roku 1970, ale k ratifikácii Senátom Spojených štátov nikdy nedošlo.[4]
Federálne súdy Spojených štátov sú však naklonené aplikovaniu princípov Viedenského dohovoru ako formy medzinárodného zvykového práva.[5] Napriek tomu si Najvyšší súd Spojených štátov (ďalej len „Najvyšší súd“) ponecháva možnosť interpretácie medzinárodných dohôd a ich implementačnej legislatívy s ohľadom na súlad interpretovaného dokumentu s ústavou Spojených štátov. Týmto spôsobom došlo v roku 2014 k interpretácii sporných sekcií Implementačného zákona Dohovoru o zákaze chemických zbraní Najvyšším súdom.
1. Dohovor a implementačná legislatíva
Hrôzy spojené s používaním chemických zbraní vo vojenských konfliktoch dali vzniknúť sérii medzinárodných dohôd o zákaze ich výroby a používania. Prvou z nich bola už v roku 1675 Štrasburská dohoda obmedzujúca používanie otrávených projektilov v strelných zbraniach.[6] Ani po rozšírení zákazu o dusivé plyny na haagskych mierových konferenciách (1899/1907) sa svetové spoločenstvo nevyhlo použitiu yperitu na území Belgicka počas bojov v prvej svetovej vojne. Úmrtie vyše 90 000 osôb a ďalších milión zranených a zmrzačených chemickým útokom vyvolalo potrebu prísnejšieho regulovania a kontroly používania chemických zbraní.[7] Následný Ženevský protokol z roku 1925 o zákaze vojenského použitia dusivých a otravných plynov vrátane biologických zbraní, nepriniesol limitáciu ich vývoja, produkcie alebo držby.[8] Tieto nedostatky boli podchytené začiatkom 90-tych rokov, kedy bol 13. januára 1993 v Paríži otvorený na podpis Dohovor o zákaze chemických zbraní (ďalej len „Dohovor“). Stotridsať štátov pripojilo svoj podpis počas prvých dvoch dní.[9] Podľa článku 21 Dohovor nadobudol účinnosť 180 dní po depozite ratifikačných dokumentov 65. zmluvným štátom.[10]
Spojené štáty patrili medzi krajiny, ktoré podpísali Dohovor hneď v prvý deň.[11] Ratifikačný proces v súlade s ústavou Spojených štátov však trval vyše štyri roky. Podľa zmluvnej klauzuly ústavy má prezident Spojených štátov právo po odporúčaní a so súhlasom Senátu uzatvárať medzinárodné zmluvy (treaties).[12] Súhlas musia vysloviť dve tretiny prítomných senátorov.[13] Doba medzi podpísaním a predložením zmluvy Senátu nie je presne stanovená. Komisia Senátu pre zahraničné vzťahy zmluvu zváži a podá správu Senátu s prípadnými navrhovanými zmenami.[14] S príchodom prezidentských volieb v roku 1996 bolo hlasovanie o ratifikácii odložené.[15] Štyri dni pred nadobudnutím účinnosti Dohovoru hlasovali členovia Senátu pomerom 74 – 26 v jeho prospech.[16] Odovzdaním ratifikačných inštrumentov sa nasledujúci deň Spojené štáty oficiálne pripojili k medzinárodnej zmluve.
Napriek tomu, že Dohovor predstavuje medzinárodne záväznú zmluvu, nie je na národnej úrovni automaticky implementovateľný (non-self-executing treaty), i.e. vyžaduje si prijatie implementačnej legislatívy.[17] Článok 7 predpisuje každému zmluvnému štátu prijatie opatrení na zabezpečenie realizácie vlastných záväzkov vyplývajúcich z Dohovoru v súlade so svojimi ústavnými procedúrami.[18] Bez dodatočnej legislatívy nevytvára medzinárodná zmluva povinnosť federálnych súdov vynucovať jej ustanovenia, a teda ju nie je možné označiť v súlade s klauzulou o nadradenosti ústavy Spojených štátov za „najvyššie právo krajiny“.[19] Kongres Spojených štátov preto 21. októbra 1998 prijal Implementačný zákon Dohovoru o zákaze chemických zbraní (Chemical Weapons Convention Implementation Act of 1998).[20] Znenie zákona bolo rozdelené do dvoch titulov Zákonníka Spojených štátov (United States Code).
Všeobecné ustanovenia sa stali súčasťou titulu 22, ktorý sa zaoberá zahraničnými vzťahmi a do titulu 18 sa presunuli ustanovenia o zakázaných činnostiach a výške trestov za ich vykonávanie. Implementačná legislatíva ale nie je presnou kópiou zmluvných podmienok Dohovoru a v niektorých prípadoch došlo k odchýleniu sa a rozšíreniu zakázaných činností.
Zákon okrem vývoja, výroby, získavania, hromadenia, skladovania, poskytovania alebo používania chemických zbraní navyše penalizoval aj ich prijatie, vlastnenie, držbu alebo vyhrážanie sa ich použitím.[21] Trestnými sa rovnako stalo osnovanie sprisahania alebo jeho pokus.[22] Všetky činnosti museli byť učinené vedome. Sporným momentom bolo tiež textové znenie o účeloch nezakázaných Dohovorom. Pôvodná zmluva hovorila o priemyselných, poľnohospodárskych, výskumných, zdravotníckych, farmaceutických alebo iných mierových účeloch,[23] zatiaľ čo implementačná legislatíva povoľovala mierové účely vzťahujúce sa k týmto a iným aktivitám.[24] Tieto nezrovnalosti do roku 2006 nespôsobovali problémy pri vynucovaní si zákona.
2. Otázka aktívnej legitimácie
Carol Ann Bond sa v roku 1995 presťahovala z Barbadosu do mesta Lansdale v štáte Pennsylvánia, kde sa spriatelila s Myrlindou Haynes, ďalšou imigrantkou.[25] Potom, čo v roku 2006 M. Haynes otehotnela však vysvitlo, že otcom bol manžel C. Bond. V snahe pomstiť sa, si C. Bond zakúpila z internetového obchodu dichroman draselný, ktorý sa používa pri výrobe fotografií a zo zamestnania si zadovážila chemickú látku s obsahom arzénu.[26] Tieto chemikálie spôsobujú kožné vyrážky alebo popáleniny. C. Bond aplikovala látky na poštovú schránku, kľučky dverí a automobilu M. Haynes. Keďže farba použitých chemikálií je ľahko rozpoznateľná, útoky nemali väčší úspech, až na jeden prípad, kedy si M. Haynes popálila palec na ruke.[27] Toto konanie bolo riešené na lokálnej úrovni ako porušenie trestného zákona štátu Pennsylvánia o napadnutí, útoku na telesnú integritu s priťažujúcimi okolnosťami a obťažovanie. Konanie malo byť potrestané odňatím slobody od 3 do 25 mesiacov v štátnom nápravnom zariadení.[28]
Namiesto toho bola C. Bond obvinená federálnym prokurátorom z porušenia Implementačného zákona Dohovoru o zákaze chemických zbraní a veľká porota ju obžalovala z vedomého získania, vlastnenia, držby a použitia toxických chemikálií, ktoré sú klasifikovaná ako chemické zbrane, ktoré nie sú určené na mierové účely.[29] C. Bond sa priznala k trestným činom s právom ponechania si možnosti odvolania sa a prvostupňový súd jej vymeral trest odňatia slobody vo federálnom nápravnom zariadení vo výške šesť rokov s následným päťročným dohľadom a finančnú pokutu 2 000 dolárov.[30] C. Bond sa snažila napadnúť rozhodnutie na základe prekročenia právomocí Kongresu pri implementácii medzinárodnej zmluvy, čím mala federácia protiústavne zasiahnuť do právomocí jednotlivých štátov v rozpore s desiatym ústavným dodatkom.[31]
Odvolací súd sa k meritu veci nedostal, pretože odmietol aktívnu legitimáciu odvolateľky, i.e. C. Bond nemohla napadnúť rozhodnutie prvostupňového súdu na základe porušenia princípov federalizmu podľa desiateho ústavného dodatku, pretože bola súkromnou osobou a nie štátom, na ktoré sa desiaty dodatok vzťahuje.[32] Najvyšší súd rozhodnutie otočil a uznal, že dovolateľka je oprávnená preukázať, že jej ujma vyplýva z nedbanlivej štruktúry federálnej vlády Spojených štátov.[33] Federalizmus má zabezpečovať občanom Spojených štátov slobody plynúce z rozdelenia moci: „Jednotlivec má priamy záujem pri napadnutí zákonov, ktoré porušujú ústavnú rovnováhu medzi národnou vládou a štátmi vtedy, keď vynucovanie si týchto zákonov spôsobuje ujmu, ktorá je konkrétna, partikulárna a napraviteľná. Obhajoba oddanosti princípov federalizmu nie je ponechaná výlučne na pleciach štátov.“[34] Prípad bol vrátený na opätovné prerokovanie meritórnej otázky odvolacím súdom.
3. Interpretácia
V roku 1916 bola uzatvorená Medzinárodná zmluva o ochrane sťahovavých vtákov (Migratory Bird Treaty) medzi Veľkou Britániou a Spojenými štátmi.[35] Po augustovom schválení v Senáte a septembrovom podpise prezidenta Woodrowa Wilsona nadobudla zmluva 7. decembra 1916 účinnosť. Ustanovenia zmluvy si vyžadovali implementačnú legislatívu, ktorú Kongres prijal 3. júla 1918.[36] Zmluva mala chrániť vymenované druhy sťahovavých vtákov pravidelne prelietajúcich cez územia Spojených štátov a Kanady. Implementačný zákon v súlade so zmluvou zakazoval v období hájenia loviť, zabíjať, zajať, zadržať, predať, kúpiť, prepraviť alebo vykonávať iné aktivity spojené so sťahovavými vtákmi.[37] Štát Missouri priniesol na federálny súd žalobu z dôvodu porušenia desiateho dodatku a protiústavného zásahu výkonu právomocí federálnej vlády do štátnej sféry. Najvyšší súd sa v roku 1920 zaoberal otázkou existencie limitov pri prijímaní medzinárodnej zmluvy federálnou vládou. Právomoc je federácii ústavou daná priamo prostredníctvom zmluvnej klauzuly.
Otázka znela, či môže medzinárodná zmluva zájsť nad rámec právomocí udelených národnej vláde, čím dôjde k narušeniu rozdelenia právomocí medzi federáciou a štátmi. Bez vyhlásenia konkrétnej doktríny pre riešenie podobných prípadov Najvyšší súd rozhodol, že pokiaľ nie sú podmienky medzinárodnej zmluvy textom ústavy priamo zakázané alebo nie sú v súlade s „neviditeľným vyžarovaním“ (invisible radiation) zo všeobecných pojmov desiateho dodatku, je medzinárodná zmluva platná, pokiaľ je uzatvorená podľa zmluvnej klauzuly: „Zákony Kongresu sú najvyšším právom krajiny len ak sú prijaté v súlade s ústavou, zatiaľ čo medzinárodné zmluvy sú týmto právom vtedy, keď sú prijaté Spojenými štátmi (under the authority of the United States)“.[38]
Ale pokiaľ federálny zákon implementuje ustanovenia medzinárodnej zmluvy, nemá byť pochýb o tom, že ide o oprávnený výkon klauzuly o nevyhnutných a vhodných právomociach z prvého ústavného článku.[39] Podľa sudcu Olivera W. Holmesa, povereného doručením rozhodnutia, je v nevyhnutných prípadoch (sharpest exigency) alebo inkompetencie štátneho konania možné pristúpiť k uzatvoreniu medzinárodnej zmluvy.[40] Súd ale nestanovil presné hranice dosahu zmluvnej klauzuly, ani neodpovedal na otázku, či musí byť implementačná legislatíva presnou kópiou zmluvných podmienok alebo môže ísť nad ich rámec. A ak áno, tak ako ďaleko.
Právni zástupcovia C. Bond tvrdili, že (1) Dohovor prekračuje právomoci udelené federálnej vláde, pretože zasahuje do výkonu trestnej spravodlivosti, ktorá patrí tradične štátnej moci, (2) implementačná legislatíva nemôže rozširovať dosah medzinárodnej zmluvy a (3) ak by aj súd uznal rozšírenie za racionálne prepojené so zmluvnými podmienkami, konanie C. Bond nemôže byť klasifikované ako protiprávne konanie v rozpore s implementačnou legislatívou, pretože definícia chemických zbraní je natoľko široká, že výsledkom by boli absurdné situácie, kedy by aj obyčajné chemické prostriedky potrebné pre chod domácnosti alebo záhrady mohli byť považované za chemické zbrane.[41]
Tabuľka 1.1 Definičná šírka chemických zbraní
Kategória |
Dohovor o zákaze chemických zbraní |
chemická zbraň |
Čl. 2 (1)(a) toxické chemické látky a ich prekurzory s výnimkou tých prípadov, keď sú určené na účely nezakázané týmto dohovorom, ak sú ich druhy a množstvá v súlade s týmito účelmi |
toxická chemická látka |
Čl. 2 (2) znamená akúkoľvek chemickú látku, ktorá môže prostredníctvom svojho chemického pôsobenia na životné procesy zapríčiniť smrť, dočasnú nevládnosť alebo trvalé následky ľuďom alebo zvieratám |
Zdroj: 1974 U.N.T.S. 45, 319, 320.
Ale zámerom Dohovoru bolo pravdepodobne takto široko definovať chemické zbrane: „Definícia zahŕňa plne vyvinuté chemické zbrane, komponenty týchto zbraní uskladnené osobitne (e.g. binárna munícia), chemikálie používané na produkciu chemických zbraní (prekurzory) a pod kritériom všeobecného zámeru (general purpose) [pozn. definícia zahŕňa aj] predmety civilného použitia v prípade, ak sú používané ako chemické zbrane (dual-use items).“[42] V hypotetickom prípade by sa za chemickú zbraň mohla považovať aj čokoláda alebo kuchynský ocot.[43] Slabá schopnosť psov spracovať teobromín prítomný v čokoláde spôsobuje pri vyšších dávkach tejto pochutiny zvracania, nevoľnosť až smrť.[44] Ak by sa závistlivá osoba snažila zbaviť susedovho domáceho miláčika hodením kúsku čokolády na jeho dvor, mohlo by to byť považované za použitie toxickej chemikálie na iné ako mierové účely. Najvyšší súd sa tak primárne zaoberal šírkou definície chemických zbraní a jej kompatibility s konaním C. Bond.
Pokiaľ je zákonné ustanovenie nejednoznačné alebo viaczmyselné (ambiguous) a neexistuje žiadna jasná indikácia toho, že zámerom zákona bola extrémna šírka dosahu ustanovenia, americké súdy sa pri výklade právnych textov riadia istými nevyjadrenými prezumpciami.[45] Medzi tieto je možné zaradiť aj princíp federalizmu, a teda rozdelenia moci medzi federálnu a štátne vlády. Ak nie je v implementačnej legislatíve Dohovoru jasne stanovené (clear statement), že Kongres zamýšľal upraviť trestné konanie, ktoré je tradične ponechané na štátnych a lokálnych autoritách, súd bude interpretovať zákon tak, aby bol v súlade s nastolenými prezumpciami, i.e. Kongres prijatím implementačnej legislatívy mal na mysli termín „chemické zbrane“ vo svojom prirodzenom význame (natural meaning) a normálnej predstave (normal notion) o ich použití v kontexte ozbrojeného konfliktu alebo vojnového stavu, nie ako výsledok žiarlivostnej scény.[46] Prirodzeným významom sa rozumie pochopenie textu vzdelanou, anglicky hovoriacou osobou.[47]
Do úvahy je podľa predsedu Najvyššieho súdu Johna G. Robertsa, Jr. potrebné zobrať nie len použitú chemikáliu, ale aj spôsob, akým bola použitá: „Chemikálie nie sú v tomto prípade takého druhu, aby si ich bežný človek mohol spájať s inštrumentmi chemickej vojny ... Použitie niečoho ako „zbrane“ sa zvyčajne spája s inštrumentmi útočného alebo obranného boja (combat) ... Ale žiadna osoba by v prirodzenom prejave (in natural parlance) neopísala pomstychtivý akt C. Bond ... ako boj“.[48] Iným prípadom by podľa Najvyššieho súdu bola okolnosť, ak by osoba otrávila zdroj pitnej vody pre väčšie množstvo obyvateľov.[49] Táto hypotéza však bližšie neponúkla zdôvodnenie alebo princípy určovania prípustnosti konania v porovnaní s popálením prsta jednej osoby. Výsledkom sporu je, že v implementačnom zákone chýba jasné vyjadrenie zámeru Kongresu regulovať trestné konanie tradične spadajúce pod štátnu jurisdikciu, a preto má byť konanie C. Bond riešené na štátnej, nie federálnej úrovni. Pre C. Bond bolo rozhodnutie sčasti Pyrrhovym víťazstvom, keďže jej v auguste 2012 uplynula doba výkonu trestu odňatia slobody a bola prepustená z federálnej väznice.[50]
Aj keď rozhodnutie Najvyššieho súdu z 2. júna 2014 bolo 9 – 0 v prospech C. Bond, traja konzervatívni sudcovia ponúkli iný druh interpretácie s ostrou kritikou väčšinového stanoviska. Sudca Antonin Scalia označil argumentáciu za antitextualistické zahmlievanie očividného s cieľom dosiahnuť požadovaný výsledok (result-driven antitextualism).[51] Široký dosah definície nemôže byť interpretovaný ako nejednoznačný. Väčšinové stanovisko ignorovalo definíciu chemickej zbrane Dohovorom a nahradilo ju prirodzeným významom termínu „chemická zbraň“.
Konanie C. Bond spadalo pod definíciu použitia chemickej zbrane podľa Dohovoru, ale nespadalo pod jej prirodzený význam. Princíp deľby moci dáva súdom možnosť rozhodnúť o tom, čo hovorí zákon prostredníctvom svojho textu, nie upravovať význam slov na základe šírky ich dosahu.[52] Ak použitie toxickej chemikálie závisí od okolností jej použitia, musia byť tieto okolnosti presne stanovené, inak osoba môže namietať, že nebola v dostatočnom predstihu upozornená na protiprávnosť svojho konania v rozpore s klauzulou o riadnom zákonnom procese.[53] Implementačný zákon sa tak podľa A. Scaliu stáva okrem širokého aj právne neuchopiteľným (unintelligible).[54] Spolu so sudcami Clarence Thomasom a S. A. Alitom by uznali medzinárodnú zmluvu za prekročenie právomocí udelených federálnej vláde ústavou.
Analýza väčšinového stanoviska ponecháva otvorené viaceré otázky o budúcnosti vymožiteľnosti Dohovoru, princípoch deľby moci a výklade zákonov so širokým definičným dosahom. V prvom prípade nie je jasné, aké iné účely použitia toxických chemikálií budú klasifikované ako chemické zbrane. Ak označenie toxickej látky za chemickú zbraň je priamo závislé od účelu jej použitia, aký počet zasiahnutých osôb alebo množstvo bežne používaných kuchynských prostriedkov je potrebné na vznesenie obvinení z použitia alebo hromadenia chemickej zbrane?
V druhom prípade ostávajú naďalej nezodpovedaným problémom právomoci federálnej vlády v oblasti uzatvárania medzinárodných zmlúv. Môže prekračovať obsah medzinárodnej dohody právomoci národnej vlády a môže byť implementačná legislatíva nad rámec ustanovení dohody? Tretí, a z pohľadu budúceho štatutárneho výkladu najdôležitejší bod, je prevzatie legislatívnej právomoci súdnou vetvou. Ak napriek jasnému, aj keď širokému, textovému vyjadreniu zámeru medzinárodnej zmluvy alebo federálneho zákona je možné zmeniť význam ustanovenia výlučne z dôvodu údajného absurdného výsledku, súdna vetva môže v prípade širších definícií rozhodnúť o ich zmenách podľa vlastného uváženia.
Záver
Dohovor o zákaze chemických zbraní plní dôležitú úlohu pri prevencii výroby, predaja, použitia a iných aktivít v súvislosti s chemickými zbraňami. V Spojených štátoch po interpretácii implementačnej legislatívy Dohovoru Najvyšším súdom bol dosah medzinárodnej zmluvy obmedzený a výkon spravodlivosti v oblasti toxických chemických látok použitých mimo „boja“, chemickej vojny alebo iných, súdom bližšie nešpecifikovaných aktivít ohrozujúcich obyvateľstvo, ponechaný v kompetencii jednotlivých štátov podľa princípov federalizmu a desiateho ústavného dodatku. Každé konanie, ktoré bude môcť byť v tomto smere označené za spadajúce pod tradičnú sféru pôsobnosti štátnych zákonov, musí byť ponechané štátnej alebo lokálnej jurisdikcii.
Zmenou významu implementačnej legislatívy Dohovoru môže dôjsť k oslabeniu vymožiteľnosti záväzkov Spojených štátov vyplývajúcich z uzatvorenej medzinárodnej zmluvy. Vyhnutie sa odpovedaniu ústavnej otázky o právomociach federálnej vlády uzatvárať medzinárodné zmluvy nad rámec jej ústavných právomocí, zatiaľ ponecháva Spojeným štátom manipulačný a vyjednávací priestor v zahraničných záležitostiach. Ak by sa však pred Najvyšší súd dostal prípad, kedy by nebolo možné štatutárnou interpretáciou oddeliť legislatívu od medzinárodnej zmluvy, v aktuálnom zložení Najvyššieho súdu sú minimálne traja jeho členovia pripravení oklieštiť doposiaľ takmer neobmedzenú federálnu právomoc, čo by mohlo mať citeľný dopad na zahraničnú politiku Spojených štátov.
Literatúra
Bond v. United States, 564 U.S. _ (2011).
Bond v. United States, 564 U.S. _ (2011). Audiozáznam z argumentačnej fázy Najvyššieho súdu Spojených štátov 22. februára 2011.
Bond v. United States, 572 U.S. _ (2014).
Bond v. United States, 572 U.S. _ (2014). Audiozáznam z argumentačnej fázy Najvyššieho súdu Spojených štátov 5. novembra 2013.
CRIDDLE, E., J.: The Vienna Convention on the Law of Treaties in U.S. Treaty Interpretation. In: Virginia Journal of International Law, Vol. 44, No. 2, 2004.
DE VOGUE, A.: Bizarre Love Triangle Poison Case Overturned By Supreme Court. In: ABC News. 2. jún 2014. Dostupné na internete: http://abcnews.go.com/blogs/-politics/2014/06/bizarre-love-triangle-poisin-case-overturned-by-supreme-court/ [17.3.2015].
Dohovor o zákaze vývoja, výroby, hromadenia a použitia chemických zbraní a ich zničení (Convention on the prohibition of the development, production, stockpiling and use of chemical weapons and on their destruction), 1974 U.N.T.S. 45, 32 I.L.M. 800 (1993).
FUTÓ, G.: Obmedzenie participačnej demokracie v USA. In: Annales Scientia Politica. Inštitút politológie FFPU, 2/2013.
GWALTNEY-BRANT, S., M.: Chocolate. In: The Merk Veterinary Manual, 2013. Dostupné na internete: http://www.merckmanuals.com/vet/toxicology/food_hazards/-chocolate.html [17.3.2015].
Implementačný zákon Dohovoru o zákaze chemických zbraní (Chemical Weapons Convention Implementation Act of 1998), Pub. L. 105-277, 112 Stat. 2681-856.
Medellín v. Texas, 552 U.S. 491 (2008).
MELANSON, M., A.: American Foreign Policy Since the Vietnam War: The Search for Consensus from Richard Nixon to George W. Bush. Routledge, 2005.
Obžaloba veľkej poroty v prípade United States v. Bond, No. 09-1227. Grand Jury Indictment (2007).
OPCW: Genesis and Historical Development. Dostupné na internete: http://www.opcw.org/chemical-weapons-convention/genesis-and-historical-development/ [17.3.2015].
OPWC: Member State – United States of America. Dostupné na internete: http://www.opcw.org/about-opcw/member-states/member-states-by-region/western-europe-and-other-states/member-state-united-states-of-america/ [17.3.2015].
OPCW: What is a Chemical Weapon? Dostupné na internete: http://www.opcw.org/index.php?eID=dam_frontend_push&docID=17941 [17.3.2015].
ORGANISATION FOR THE PROHIBITION OF CHEMICAL WEAPONS: Origins of the Chemical Weapons Convention and the OPCW, s. 3. Dostupné na internete: http://www.opcw.org/index.php?eID=dam_frontend_push&docID=17786 [17.3.2015].
Prezidentská proklamácia medzinárodnej zmluvy (A Proclamation), 39 Stat. 1702.
Protokol o zákaze použitia dusivých, jedovatých a iných plynov a bakteriologických metód vedenia vojny (Protocol for the Prohibition of the Use in War of Asphyxiating, Poisonous or Other Gases, and of Bacteriological Methods of Warfare), 94 L.N.T.S. 65, 26 U.S.T. 571 (1925).
State of Missouri v. Holland, 252 U.S. 416 (1920).
United States v. Bond, 581 F.3d 128 (3rd. Cir. 2009). Federálny odvolací súd tretieho okruhu.
US DEPARTMENT OF STATE: Treaties Pending in the Senate. Dostupné na internete: http://www.state.gov/s/l/treaty/pending/ [17.3.2015].
US SENATE: Congressional Record Volume 143, Issue 50 (April 24, 1997). U.S. Government Printing Office, 1997.
Ústava Spojených štátov amerických.
Viedenský dohovor o zmluvnom práve (Vienna Convention on the Law of Treaties), 1155 U.N.T.S. 331, 8 I.L.M. 679 (1969).
Zákon implementujúci Medzinárodnú zmluvu o sťahovavých vtákoch (An Act To give effect to the convention between the United States and Great Britain for the protection of migratory birds), 40 Stat. 755.
[1] Plným názvom Dohovor o zákaze vývoja, výroby, hromadenia a použitia chemických zbraní a ich zničení (Convention on the prohibition of the development, production, stockpiling and use of chemical weapons and on their destruction), 1974 U.N.T.S. 45, 32 I.L.M. 800 (1993). V slovenskom znení ako zákon č. 129/1998 Z. z.
[2] Viedenský dohovor o zmluvnom práve (Vienna Convention on the Law of Treaties), 1155 U.N.T.S. 331, 8 I.L.M. 679 (1969). V slovenskom znení: Vyhláška ministra zahraničných vecí, Predpis č. 15/1988 Zb.
[3] Id. Art. XXXI.
[4] Oficiálne je Viedenský dohovor stále v Senáte pripravený na ratifikáciu. US DEPARTMENT OF STATE: Treaties Pending in the Senate. Dostupné na internete: http://www.state.gov/s/l/treaty/pending/ [17.3.2015].
[5] CRIDDLE, E., J.: The Vienna Convention on the Law of Treaties in U.S. Treaty Interpretation. In: Virginia Journal of International Law, Vol. 44, No. 2, 2004, s. 434.
[6] ORGANISATION FOR THE PROHIBITION OF CHEMICAL WEAPONS: Origins of the Chemical Weapons Convention and the OPCW, s. 3. Dostupné na internete: http://www.opcw.org/index.php?eID=dam_frontend_push&docID=17786 [17.3.2015].
[7] Id. s. 1.
[8] Protokol o zákaze použitia dusivých, jedovatých a iných plynov a bakteriologických metód vedenia vojny (Protocol for the Prohibition of the Use in War of Asphyxiating, Poisonous or Other Gases, and of Bacteriological Methods of Warfare), 94 L.N.T.S. 65, 26 U.S.T. 571 (1925).
[9] OPCW: Genesis and Historical Development. Dostupné na internete: http://www.opcw.org/chemical-weapons-convention/genesis-and-historical-development/ [17.3.2015].
[10] 1974 U.N.T.S. 45, 353. Art. XXI (1). Maďarsko sa stalo 65. štátom 31.10.1996. Účinnosť Dohovoru tak začala 29.4.1997.
[11] OPWC: Member State – United States of America. Dostupné na internete: http://www.opcw.org/about-opcw/member-states/member-states-by-region/western-europe-and-other-states/member-state-united-states-of-america/ [17.3.2015].
[12] U.S. Const. art. II, § 2, cl. 2.
[13] Id.
[14] COMMITTEE ON FOREIGN RELATIONS: Treaties and Other International Agreements: The Role of The United States. US Senate, Washington 2001, s. 7.
[15] MELANSON, M., A.: American Foreign Policy Since the Vietnam War: The Search for Consensus from Richard Nixon to George W. Bush. Routledge, 2005, s. 285.
[16] US SENATE: Congressional Record Volume 143, Issue 50 (April 24, 1997). U.S. Government Printing Office, 1997, s. 3651.
[17] Automaticky implementovateľná zmluva (self-executing treaty) má po ratifikácii okamžitý efekt ako federálny zákon Spojených štátov a pôsobí bez pomoci akejkoľvek dodatočnej národnej legislatívnej úpravy. Medellín v. Texas, 552 U.S. 491, 505 (2008).
[18] 1974 U.N.T.S. 45, 331. Art. VII (1).
[19] U.S. Const. art. VI, cl. 2. Klauzula o nadradenosti (Supremacy clause): „Táto ústava, zákony Spojených štátov vydané na jej základe, ako aj všetky zmluvy, ktoré sú alebo budú uzavreté v mene Spojených štátov, sú najvyšším právom krajiny; sudcovia všetkých štátov sú nimi viazaní aj v tom prípade, ak by sa v ústave, či zákonoch niektorého zo štátov vyskytli protichodné ustanovenia.“
[20] Pub. L. 105-277, 112 Stat. 2681-856.
[21] 18 U.S.C. § 229(a)(1).
[22] Id. § 229(a)(2).
[23] 1974 U.N.T.S. 45, 322. Art. II (9)(a).
[24] 18 U.S.C. § 229F(7)(A).
[25] Bond v. United States, 564 U.S. _ (2011). Prípravný spis. Brief for Petitioner, 3. december 2010, s. 3.
[26] Id. s 4.
[27] Id.
[28] Bond v. United States, 572 U.S. _ (2014). Prípravný spis. Petition for Writ of Certiorari. 1. august 2012, s. 5.
[29] Obžaloba veľkej poroty v prípade United States v. Bond, No. 09-1227. Grand Jury Indictment (2007), s. 1 – 2.
[30] United States v. Bond, 581 F.3d 128, 133 (3rd. Cir. 2009). Federálny odvolací súd tretieho okruhu.
[31] U.S. Const. amend. X. „Právomoci, ktoré ústava nezverila Spojeným štátom, ani nezakázala štátom Únie, sú vyhradené jednotlivým štátom alebo ľudu.“
[32] Za nevyhnutné ústavné minimum potrebné pre aktívnu legitimáciu sa v Spojených štátoch považuje: „(1) utrpenie alebo priama hrozba utrpenia skutočnej a špecifickej ujmy založenej na narušení právne chráneného záujmu, (2) ktorá má kauzálny vzťah k žalovaným skutočnostiam a musí byť riadne vedúca ku konaniu druhej strany, (3) a rozhodnutie súdu musí byť schopné túto ujmu napraviť.“ FUTÓ, G.: Obmedzenie participačnej demokracie v USA. In: Annales Scientia Politica. Inštitút politológie FFPU, 2/2013, s. 44.
[33] Bond v. United States, 564 U.S. _ (2011). Slip. op. s. 13 – 14.
[34] Id. s. 10.
[35] Prezidentská proklamácia medzinárodnej zmluvy (A Proclamation), 39 Stat. 1702.
[36] Zákon implementujúci Medzinárodnú zmluvu o sťahovavých vtákoch (An Act To give effect to the convention between the United States and Great Britain for the protection of migratory birds), 40 Stat. 755.
[37] Id. Sec. 2.
[38] State of Missouri v. Holland, 252 U.S. 416, 434 – 435 (1920).
[39] U.S. Const. art. I, § 8. Klauzula o nevyhnutných a vhodných právomociach (Necessary and proper clause): „Kongres má právomoc ... vydávať všetky zákony, ktoré sú nevyhnutné a vhodné na uskutočňovanie uvedených právomocí a všetkých ďalších právomocí, ktoré táto ústava prepožičala vláde Spojených štátov“.
[40] State of Missouri v. Holland, 252 U.S. 416, 433 (1920).
[41] Bond v. United States, 572 U.S. _ (2014). Prípravný spis. Brief for Petitioner. 8. máj 2013, s. 8 – 9.
[42] OPCW: What is a Chemical Weapon? Dostupné na internete: http://www.opcw.org/index.php?eID=dam_frontend_push&docID=17941 [17.3.2015].
[43] Obe možnosti navrhol sudca Samuel A. Alito počas argumentačnej fázy. Bond v. United States, 564 U.S. _ (2011). Audiozáznam z argumentačnej fázy Najvyššieho súdu Spojených štátov 22. februára 2011. Časový úsek 30:56 – 31:15. (kuchynský ocot). Bond v. United States, 572 U.S. _ (2014). Audiozáznam z argumentačnej fázy Najvyššieho súdu Spojených štátov 5. novembra 2013. Časový úsek 38:24 – 38:54. (čokoláda).
[44] GWALTNEY-BRANT, S., M.: Chocolate. In: The Merk Veterinary Manual, 2013. Dostupné na internete: http://www.merckmanuals.com/vet/toxicology/food_hazards/chocolate.html [17.3.2015].
[45] V tomto prípade je podľa väčšinového stanoviska nejednoznačnosť spôsobená nepravdepodobne širokým dosahom. Bond v. United States, 572 U.S. _ (2014). Slip. op. s. 14.
[46] Id. s. 15.
[47] Id.
[48] Id. s. 15 – 16.
[49] Id. s. 16.
[50] DE VOGUE, A.: Bizarre Love Triangle Poison Case Overturned By Supreme Court. In: ABC News. 2. jún 2014. Dostupné na internete: http://abcnews.go.com/blogs/politics/2014/06/bizarre-love-triangle-poisin-case-overturned-by-supreme-court/ [17.3.2015].
[51] Bond v. United States, 572 U.S. _ (2014). Súhlasné stanovisko (Antonin Scalia). Slip. op. s. 3.
[52] Id. s. 6.
[53] U.S. Const. amend. XIV, § 1. Klauzula o riadnom zákonnom procese (Due Process Clause): „Žiaden štát nezbaví akúkoľvek osobu života, slobody alebo majetku bez riadneho zákonného procesu“.
[54] Bond v. United States, 572 U.S. _ (2014). Súhlasné stanovisko (Antonin Scalia). Slip. op. s. 8.
Jak citovat tento text?
Futó, Gilbert. Interpretácia implementačnej legislatívy Dohovoru o zákaze chemických zbraní v USA [online]. E-polis.cz, 30. březen 2015. [cit. 2025-02-18]. Dostupné z WWW: <http://www.e-polis.cz/clanek/interpretacia-implementacnej-legislativy-dohovoru-o-zakaze-chemickych-zbrani-v-usa.html>. ISSN 1801-1438.
[Nahoru ↑]
Hodnocení
Hodnocení: 2.75 hvězdiček / Hodnoceno: 4x