Greg Austin: Cyber Policy in China (recenze)

2. září 2015 JUDr.Rastislav Funta, PhD., LL.M komentáře

Čína je neblaze známá svou snahou o přísnou kontrolu svého kyberprostoru. Šest kapitol knihy Grega Austina pokrývá její kybernetické ambice, ale i problematiku e-demokracie a i-diktatury. Co dalšího však na čtenáře čeká? Dozvíte se v recenzi Rastislava Funty.

Zdroj: pixabay.com

Táto kniha nás prevedie detailnou a pútavou ríšou kybernetickej politiky v Číne. Greg Austin sa zameriava na rozpaky, ktoré existujú vo formulácii kybernetickej politiky v Číne. Ďalej poukazuje na to, ako si Čína kladie za cieľ byť vyspelou informačnou spoločnosťou, ale zároveň, má v úmysle vybudovať ochrannú sieť založenú na monitoringu a kontrole internetového obsahu. 6 kapitol pokrýva kybernetické ambície Číny, problematiku e-demokracie, a i-diktatúry, takže sa táto kniha stáva zaujímavým čítaním pre akademikov a odborníkov so záujmom v tejto oblasti, odborníkov v oblasti politickej komunikácie, štúdia etiky, činnosti komunistických a socialistických vlád vo veku informačných technológií, e-governance a medzinárodných vzťahov. Táto kniha je vysoko relevantná vzhľadom k tomu, že Čína predstavuje najrýchlejšie rastúcu a rozvíjajúcu sa ekonomiku, ktorá je v centre svetovej pozornosti. Kybernetická politika je ďalšou dôležitou oblasťou vhodnou na diskusiu vo veku informačnej spoločnosti.

Kybernetická cesta v Číne sa začala v roku 1995 s verejným prístupom k internetu. Avšak, Čína má potenciál ovládnuť kyberpriestor vzhľadom na hospodársku a infraštruktúrnu expanziu. Ešte dôležitejšie je, že Čína má inú predstavu o informačnej spoločnosti, ktorá sa premieta do jej politík a administratívnych aktov. Autor identifikuje rozdiel medzi "informatizáciou" a informačnou spoločnosťou. Autor tak predstavuje koncept čínskej vlády ohľadne ponímania informačnej spoločnosti, ktorý sa javí "menej sústredený na ľudí než o tom hovorí verzia OSN a viac vo forme materialistickej a technokratickej, ktorej prednosť dali čínski komunisti" (str.15).

Greg Austin: Cyber Policy in China

Otázkou je, ako moc ide čínskej vláde o vytvorenie nami načrtnutej informačnej spoločnosti. Ako autor upozorňuje v tejto knihe sú očakávania hlboko zapustené v jej politických hodnotách a etike (str. 15). Preto je teoretický rámec kybernetickej politiky v Číne založený na štúdiu etiky a autor ju prehľadne oddeľuje od prác v sociálnych vedách.

Austin má skúsenosti v otázkach medzinárodnej bezpečnosti, ktoré mu umožnili skúmať ako medzinárodné aspekty bezpečnosti formovali myšlienky čínskej vlády v súvislosti s významom informačnej spoločnosti po bombovom útoku na čínske veľvyslanectvo v Belehrade (str. 49 a str. 129). Kniha má osobitný význam pre štúdium otázok informačnej spoločnosti založenej na politickej príslušnosti a odkrýva záväzok Číny pripojiť sa k "slobodnej a otvorenej medzinárodnej znalostnej spoločnosti" za účelom dosiahnutia jej kybernetických ambícií (str. 176).

Úvodná kapitola knihy si kladie otázku, prečo Čína chce rozvíjať informačnú world-class spoločnosť. Politickí vodcovia Číny chcú uprednostniť tento postup tak, aby sa zabezpečil hospodársky a sociálny rast, vrátane reforiem. Avšak, Čína tiež túži spojiť tento rast zo svojimi kultúrnymi tradíciami a prevládajúcim spoločenským systémom, kde otázka bezpečnosti štátu má centrálny význam. Čínska vláda musí hrať vedúcu úlohu v súvislosti s otázkou bezpečnosti štátu (str. 2). Priority, ako sú podrobne popísané v Národnom informatizačnom pláne (NIP) 2006-20 navrhnuté ústredným výborom a Štátnou radou v roku 2006 zahŕňajú štyri životne dôležité zložky - Informačná spoločnosť, e-government, národná bezpečnosť informačných systémov a IT právny systém (str. 3).

Autor vykresľuje dôležitosť vedy o počítačoch, zdôrazňujúce jej politickú relevantnosť a kontrolu čínskej vlády nad kyberpriestorom (str. 4). Autor potom kriticky nahliada do správy stáleho výboru politbyra (JKM) z roku 2013, ktorý zdôraznil podporu poľnohospodárstva pred informačnou spoločnosťou (str. 5-6). Nezávisle na týchto zmätkoch, ako Austin zdôrazniť v tejto kapitole, Číne sa podarilo vytvoriť "najväčšiu a najviac efektívnu sieť na monitorovanie internetu na svete" a poukazuje na úspechy kybernetickej špionáže proti USA (str. 6).

To však na jednej strane nutne nemusí znamenať, že politický dohľad nad informatizáciou politiky v Číne sa spomalil, ale na druhej strane to môže indikovať vzrastajúcu pluralitu.

Tretia kapitola s názvom "e-demokracia a i-diktatúra" rieši otázku sociálnej kontroly proti štátnej cenzúre v Číne prostredníctvom Čínskej Komunistickej strany a ako politbyro formuje kybernetickú politiku na podporu "socialistickej demokracie s čínskymi charakteristikami" (str. 53). Čínska vláda musí mať na pamäti jednak otázku kontroly a jednak otázku inovácií. Preto, ako autor konštatuje, kontrola obsahu internetu je najvyššou politickou prioritou Čínskej Komunistickej strany (str. 67). Inými slovami internet sa používa ako "nástroj riadenia" prostredníctvom Komunistickej strany Číny (str. 69).

A nakoniec si táto kniha kladie zásadnú otázku či si Čína "udrží prosperitu, ktorú jej ponúka vyspelá informačná spoločnosť" (str. 176).

Suma sumárov, táto kniha je vítanou pomôckou a vhodným námetom na čítanie. Greg Austin a jeho kniha Cyber Policy in China poskytuje cenný pohľad na spôsob, akým čínska vláda rozvíja informačné a komunikačné technológie. Vyvoláva to zásadnú otázku o etike a politických hodnotách Komunistickej strany Číny, ktoré môžu ohroziť ambície informačnej spoločnosti v tejto krajine.

Jak citovat tento text?

Funta, PhD., LL.M, JUDr.Rastislav. Greg Austin: Cyber Policy in China (recenze) [online]. E-polis.cz, 2. září 2015. [cit. 2022-06-29]. Dostupné z WWW: <http://www.e-polis.cz/clanek/greg-austin-cyber-policy-in-china-recenze.html>. ISSN 1801-1438.